„Dúfam, že reforma v takejto podobe neprejde. Dohoda je len na jednotnom výbere odvodov a daní. Pevne verím, že nebudeme robiť zo Slovenska laboratórium na skúšanie experimentov,“ povedal poslanec Anton Marcinčin (KDH). Peter Zajac z OKS zas žiada, aby sa diskutovalo o šiestich bodoch, ktoré strana predložila spoločne so zástupcami umelcov a živnostníkov.
Zmiernenie dosahov reformy vláda prisľúbila umelcom, ktorí by nemali platiť odvody z tantiém. Zaplatené dane a odvody by si zas mohli znižovať o výdavky na kostýmy. Nemenia sa však sadzby odvodov a daní, ktoré by mali väčšine živnostníkov s vyššími príjmami ubrať z čistých príjmov do siedmich percent.
Ak má napríklad živnostník zisk pred zaplatením odvodov a daní 700 eur, po starom mu zostane v čistom 487 eur, po novom to bude o 20 eur menej. Menej v čistom by mala vidieť aj väčšina dohodárov, ktorým by sa príjem mohol znížiť aj o pätinu. O pár eur mesačne si v čistom prilepšia zamestnanci. Všetci pracujúci by mali platiť menej na odvodoch, zvýšia sa im však zaplatené dane.
Pri kresťanských demokratoch ide už o druhý prípad, keď by mohli zablokovať vládny zákon o ekonomických otázkach. Už vlani piati poslanci KDH nepodporili zvýšenie spotrebnej dane z piva, ktoré malo priniesť vyššie príjmy do rozpočtu. Podľa Daniela Lipšica, podpredsedu KDH, je každý zákon, ktorý prichádza do parlamentu, podrobený pripomienkam poslancov a hľadá sa najvyšší spoločný menovateľ. ,,Treba hľadať dohodu a ja verím, že toto je taká vážna téma, že dohoda sa nájde," povedal Lipšic.
OKS počká na postup v parlamente a podľa toho sa pri hlasovaní rozhodne. „Naše požiadavky sa týkajú najmä parametrického nastavenia odvodov, zmeny v paušálnych výdavkoch či zavedenia licencií pre živnostníkov. Na týchto bodoch zatiaľ zhoda nie je,“ potvrdil Zajac s tým, že sú viazaní dohodou s umelcami a živnostníkmi.
Ďalšiu diskusiu o zmenách pripúšťa minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ), ale len ak budú fiškálne neutrálne a nebudú zavádzať nesystémové prvky, ktoré deformujú systém, zhoršujú podnikateľské prostredie, prípadne zvýhodňujú jednu skupinu pracujúcich. „Ak niekto príde s alternatívou, ktorá plní tieto podmienky, nech sa páči,“ povedal Mikloš.
Podľa Ivana Švejnu zo strany Most by sa výrazne reforma meniť nemala, aj keď určité korekcie pripúšťa. „Už táto podoba je veľký kompromis, aj my sme mali na niektoré body iný názor, chceli sme napríklad ponechať paušálne výdavky v pôvodnej podobe,“ spresnil Švejna.
Po novom by si totiž mali živnostníci odrátavať 40-percentné výdavky, ale maximálne do 200 eur. Zmenili by sa im tiež sadzby odvodov, keď by živnostníci odvádzali 13-percentné sociálne a deväťpercentné zdravotné odvody. Pre zamestnancov by sa zas zaviedla superhrubá mzda, čo je súčasná hrubá mzda spolu s odvodmi zamestnávateľa. Zamestnanec by z nej odvádzal 19-percentné sociálne a deväťpercentné zdravotné odvody.
Pri tvorbe reformy rezort financií argumentoval, že zmeny v odvodoch a paušálnych výdavkoch pre živnostníkov zamedzia vzniku nepravých živností. Časť pracujúcich má využívať živnosť len na menšie platenie odvodov a daní.
„Prechod na živnosť môže byť úplne dobrovoľné rozhodnutie alebo to môže byť dohoda s poskytovateľom práce. Nájdu sa aj zamestnávatelia, ktorí využívajú tento spôsob na zníženie nákladov,“ konštatoval Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Prechod na živnosť však podľa neho nie je problém, ak sa tým má zachovať pracovné miesto. „Problémom slovenského trhu práce nie je odvodové zaťaženie živnostníkov, ale vysoká miera nezamestnanosti a stále komplikovaná tvorba nových pracovných miest,“ spresnil Ďurana.
Odborníci pripúšťajú, že krátkodobo môže reforma trh práce poškodiť. „Krátkodobo môžu mať zmeny negatívne vplyvy na trh práce, najmä pre výraznejšie zaťaženie niektorých samostatne zárobkovo činných osôb. Ale dlhodobo, najmä ak by naozaj došlo k zníženiu odvodov pre zamestnancov, znamenalo by to prospech aj pre trh práce, aj pre verejné financie,“ povedal Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Podľa neho je totiž jedným z kľúčových problémov pri príjmoch štátu obchádzanie platenia daní. „Reforma zmierňuje motiváciu obchádzať tieto povinnosti práve tým, že sa v daňovo-odvodovej záťaži približujú zamestnanci a živnostníci ako aj tým, že sa zmierňuje rozdiel medzi zaťažením kapitálu a práce,“ spresnil Goliaš.