Minister Ján Mikolaj od nástupu vlády hovorí, že urobí skutočnú reformu školstva. Myslíte si, že sa mu to darí?
Jednu vec musím priznať, klobúk dole, že sa do toho pustil s takou vervou. Treba povedať, že všetky predchádzajúce vlády o tom rozprávali, ale nikto nenabral odvahu. Celkom to aj chápem, lebo urobiť daňovú reformu je jednoduché. Popíšete to, dáte na papier a máte to hotové. Urobiť reformu školstva nie je jednoduché. Či sa mu darí? Asi áno. Určite nie vo všetkom, bez chýb sa také veci nedajú robiť. Reformu naštartoval, ale že by školstvo zreformoval, to asi ešte niekoľko rokov nebudeme môcť povedať. Nastavil však kritériá a nejakým smerom sa to pohlo.
Čo vás najviac trápi?
Najväčším problémom bolo načasovanie reformy, ktoré ju zrejme poškodilo v očiach učiteľskej verejnosti. Strašne sa ponáhľalo. Keďže školský zákon bol schválený koncom minulého školského roka, malo sa rok počkať, kým sa školy na zmeny pripravia. Učiteľov pobúrilo, že cez prázdniny mali spracovať školské vzdelávacie programy. Samozrejme, zvládli sme to, ale prvý rok reformy boli programy značne formálne. Zväčša sa preberali vzorové programy, ktoré urobil Štátny pedagogický ústav. Druhým problémom sú chýbajúce učebnice pre reformné ročníky.
Ako vnímate, že ministerstvo školstva ani rok po spustení reformy nezabezpečilo všetky potrebné učebnice?
Teraz je už menší stres, ale učitelia sú stále pod tlakom. Musia zháňať materiály pre žiakov, ktorí teraz prvýkrát nabiehajú na reformu, teda pre druhákov a šiestakov. Je to škoda, že učebnicová politika stále rok mešká.
Kedy očakávate, že prídu všetky meškajúce učebnice?
Do Vianoc asi nebudú. Zlé je, že konkurzy na učebnice pre tretiakov a siedmakov sa ešte nezačali, hoci na reformu nabehnú od budúceho septembra. Čiže opäť budú meškať.
Ako nahrádzate chýbajúce knihy?
Predovšetkým starými učebnicami a materiálmi z internetu. Žiaci vo vyšších ročníkoch dostávajú za úlohu vyhľadať si niečo na internete.
Problémom zostávajú aj nízke platy učiteľov. Od novembra začne platiť zákon, podľa ktorého učitelia zarobia viac, ak budú chodiť na školenia, kurzy či písať učebnice. Dočkajú sa vyšších miezd?
Ak by sme videli výrazný nárast finančného balíka, ktorý sa bude prerozdeľovať, tak dobre. Stále sa však budeme baviť o tom istom balíku, ktorý je doteraz. Ak sa niekde pridá, určite sa niekde zoberie. Neočakávam preto výraznú zmenu. Čo sa týka praktickej realizácie školení, určite nastanú problémy. Minimálne my riaditelia pocítime, že budú rozbroje v rámci kolektívu. Nie je možné, aby sa všetci išli naraz vzdelávať. Musíme vytvoriť plán kariérového rastu, kde budeme musieť niekomu povedať – ty tento rok ideš a ty nejdeš.
Ako vyriešite výučbu za chýbajúcich učiteľov?
Naši učitelia sa aj teraz vzdelávajú. Vieme to nejakým spôsobom vykryť, dokážeme zvládnuť troch – štyroch učiteľov. Ak by však mali ísť desiati, budeme potrebovať finančné kompenzácie a možno aj náhrady. Budeme musieť hľadať dôchodcov alebo niekoho, kto to za tých ľudí odrobí.
Aké kompenzácie budete žiadať od ministerstva školstva?
Uvidíme, od 1. novembra nabehne nový systém. Zákon zatiaľ vidíme len na papieri.
Ako hodnotíte systém, že učitelia majú dostávať príplatky len vtedy, ak sa budú ďalej vzdelávať?
Môže sa stať, že neoceníme tých najlepších. Oceníme tých, ktorí budú aktívni, ktorí sa budú naháňať za kreditmi. Môže to ísť na úkor učiteľov, ktorí to odrobia na školách. Môžu byť pritom aj lepšími učiteľmi, ale budú mať menej peňazí. Samozrejme, motivácia, aby sa vzdelávali, by tu mala byť. Filozofia je v niečom dobrá, uvidíme však, ako bude vyzerať v praxi.
Čo si myslíte o tom, že začínajúci učitelia musia od novembra chodiť na psychologické vyšetrenia?
Starších učiteľov sa táto povinnosť netýka. S týmto určite súhlasím. Neviem si predstaviť, že učiteľov, ktorí majú odučených aj 20 či 25 rokov, by sme ešte povinne niekam hnali.
Objavili sa vo vašej škole sťažnosti na správanie učiteľov?
Chvalabohu, ak aj boli, riešili sme to komunikáciou. Vedeli sme sa o tom porozprávať s rodičmi, kým podali sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu.
O aké sťažnosti išlo?
Z hľadiska nejakého správania sme problém nemali. Najčastejšie išlo o neobjektívne hodnotenie.
Čo sa v školstve nepodarilo zmeniť za dvadsať rokov od pádu komunizmu?
Ako najväčší problém vnímam postavenie učiteľov v spoločnosti, ktoré sa iba zhoršuje. Stráca sa úcta rodičov k učiteľom, čo sa presúva aj na deti. Na druhej strane, ak vysokoškolsky vzdelaný učiteľ, ktorý učí 15 rokov, nedostane ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve, je demotivovaný. A to sa ešte z roka na rok pridáva učiteľovi práca. Po novom je nútený ďalej sa vzdelávať, zapisovať sa do kurzov a chodiť na školenia. Toto všetko je v poriadku, ale učitelia by mali vedieť, že za svoju prácu budú zaplatení. Čo sa týka reformy, je naštartovaná a nikto si nemôže myslieť, že to bude za rok, za dva. Jedna vec je dať to na papier, ale druhá zmeniť myslenie učiteľov a všetkých, ktorí sa podieľajú na vzdelávaní.
Sú učitelia vôbec naklonení tomu, aby učili po novom, využívali moderné metódy?
Je to individuálne. Školský zákon v mnohých veciach len umožnil, čo na niektorých školách už dávno funguje. Sú učitelia, ktorí učia moderným spôsobom celé roky. Ďalší teraz začnú a nebudeme zatvárať oči, stále budú takí učitelia, ktorí budú naďalej učiť klasickým spôsobom.