Koalícia totiž plánuje schváliť rozpočet s pôvodne plánovaných schodkom bez dodatočných opatrení. Pre spomaľovanie ekonomického rastu však na novú vládu, ktorá vzíde z marcových volieb, bude čakať 500– až 700–miliónová diera.
Slovensko bude totiž podľa odhadov analytikov rásť menej ako dvojpercentným tempom, Európska banka pre obnovu a rozvoj predpokladá len niečo vyše jednopercentný rast. Návrh rozpočtu však stále počíta s 3,4–percentným rastom ekonomiky a schodkom 3,8 percenta hrubého domáceho produktu, ktorý je bez ďalších opatrení na strane príjmov či výdavkov nateraz nereálny.
Parlament tak buď prijme rozpočet s vyšším deficitom a rastom zadlženia, alebo ponechá pôvodne zamýšľanú sekeru s tým, že dodatočné opatrenia nechá na novú vládu. Väčšina koalície sa podľa zdrojov z vládnych strán prikláňa k druhému riešeniu. „Závisí to od ministerstva financií a politickej dohody,“ konštatoval poslanec Anton Marcinčin (KDH).
Rozpočet stojí zatiaľ na vode
Sloboda a Solidarita, ktorá rozpočet podporí, ak prejde posledná z jej podmienok, teda decembrové zrušenie priestupkovej imunity, chce rozpočet schváliť s pôvodne očakávanou sekerou. Ako a či sa vykryje prípadná strata po novembrovej aktualizácii ekonomického rastu, bude podľa predsedu poslaneckého klubu SaS Jozefa Kollára závisieť najmä od ministra financií Ivana Mikloša.
„Takéto opatrenia môže primárne navrhovať on, lebo je to v agende ministerstva financií. Uvidíme, s akými návrhmi príde,“ povedal Kollár.
Podľa odborníkov by vyšší deficit so sebou automaticky priniesol aj vyššie výdavky na úroky. „Ak by bol deficit vyšší povedzme o pol percenta, čiže 4,3 percenta, z daní by šlo na úrokové náklady dodatočných 16 miliónov eur. Peniaze by nemohli byť použité na iný účel, len na platenie úrokov,“ vysvetlil Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Zároveň však nepredpokladá, že by dosluhujúca vláda výraznejšie škrtala pár mesiacov pred voľbami. „Opatrenia na zníženie schodku nemusia byť účinné od začiatku roka, na ich prijatie je čas aj počas roka,“ spresnil Ďurana. „Hoci bude potrebné pokračovať v úsporách na strane prevádzky, nevyhnutné bude začať so škrtmi v transferoch, teda dávkach obyvateľstvu,“ doplnil.
Medzi politikmi sa už v súčasnosti otvorene hovorí o potrebe ďalšieho zvyšovania dane z pridanej hodnoty, prípadne iných daní. Strany to však zatiaľ oficiálne prezentujú ako posledné možné riešenie. Zatiaľ by mohla súčasná koalícia aspoň ďalej neprehlbovať výpadok cez nové financovanie samospráv, teda daňový mix, ktorý by mal priniesť 250 miliónov eur. „Mix daní je zásadnou otázkou pre nášho koaličného partnera,“ povedal Ivan Švejna (Most).
Rokuje sa o mixe daní a gastrolístkoch
Za mix daní tak bojuje najmä minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ), ktorý však pri predkladaní zákona priznal, že úspory v samosprávach sa môžu nájsť aj iným spôsobom. Obce a mestá protestujú proti tomu, aby po novom dostávali z rozpočtu časť z mixu daní, nie podiel z dane z príjmu fyzických osôb ako doteraz. So samosprávami tak v súčasnosti prebiehajú rokovania, v akej miere by sa mohli bez ohrozenia ich základných funkcií podieľať na ozdravovaní verejných financií.
Kým všetky štyri koaličné strany sú odhodlané rozpočet podporiť, otázne zostávajú hlasy od Obyčajných ľudí, ktorých lídrom je Igor Matovič. Vo štvrtok totiž Matovič prišiel s podmienkami, za ktorých podporí rozpočet. Politici by podľa neho mali zaplatiť náklady za predčasné voľby a zmraziť si platy, kým nebude štát hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Koalícia mu namiesto podmienok ponúkla zdobrovoľnenie gastrolístkov, ktoré sám Matovič presadzoval pri júlovej novelizácii Zákonníka práce. Výmenu však Obyčajní ľudia zatiaľ odmietli.
**