Nových právnikov je veľa, advokáti budú pribúdať pomalšie

V porovnaní s najžiadanejšími absolventmi informačných technológií je záujem firiem o právnikov takmer trikrát menší. „Životopisy absolventov IT fakúlt si prezrú firmy v priemere 5,6-krát, kým životopisy absolventov právnických fakúlt len 2,2-krát,“ porovnáva Lucia Burianová z personálnej agentúry.

Pretlak čerstvých absolventov práva sa prejavuje aj v tom, v akej situácii sa ocitajú, keď sa chcú stať sudcami, notármi či advokátmi. Na to povinne potrebujú získať prax, lenže nemajú ako. Napríklad na momentálny počet zhruba 5 000 advokátov pripadá 2 200 absolventov – advokátskych koncipientov. Tí, keďže advokátske kancelárie o nich nemajú ktovieaký záujem, neraz pracujú aj za dvesto eur mesačne. Výnimkou nie je ani to, že nedostanú nič.

V prípade advokátov nevolí štát rovnaký postup, ako je to pri iných právnických povolaniach, kde štát počty limituje. Sudcov je 1 400, exekútorov 287, prokurátorov okolo 900. Notárov je 342 a počet notárskych úradov určuje minister spravodlivosti. Platí tzv. zásada numerus clasus, teda ich uzavretý počet.

Situáciu sa však momentálne pokúša riešiť ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s poslancami inak. Novelou zákona o advokácii, na ktorej základe budú môcť skladať koncipienti advokátsku skúšku až po piatich rokoch praxe namiesto terajších troch.

Hoci rezort školstva súhlasí s predĺžením povinnej praxe advokátskych koncipientov, je za to, aby sa tiež hľadali možnosti na definovanie limitov pri niektorých študijných odboroch. „Z verejných zdrojov štát platí študium v odboroch, kde je kvôli veľkému počtu absolventov malý predpoklad uplatnenia na trhu práce,“ povedal hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák.

Lucia Kleštincová, odborníčka na školstvo a vzdelávanie z Inštitútu hospodárskej politiky, si myslí, že vzhľadom na obmedzené množstvo zdrojov v rezorte školstva je neefektívne poskytovať z verejných zdrojov vzdelávanie tisícom študentov práva na fakultách otáznej kvality, pričom rovnako otázne sú aj ich šance na uplatnenie sa v právnických profesiách. „Namiesto chytania zajaca za chvost a vytvárania dodatočných bariér na vstup do už aj tak privilegovaného advokátskeho stavu by sa mal štát zamerať skôr na riešenie problému na vstupe, teda už pri prijímaní más študentov na právnické odbory a zohľadňovať aktuálny a očakávaný vývoj na trhu práce,“ upozorňuje Kleštincová.

„Ak sme nechceli advokátsku komoru uzavrieť tak, ako je notárska komora, je toto predĺženie jediné riešenie,“ hovorí poslanec Smeru Anton Martvoň. Poslanec Gábor Gál (Most-Híd), ktorý je aj úspešným advokátom, tiež pokladá návrh za kompromisné riešenie. „Absolventi nemajú žiadnu prax, bez nej nemôžu mať v rukách osudy ľudí, kde ide často nielen o majetok, ale aj o život,“ upozorňuje Gál. Nesúhlasí s názorom, že dĺžka praxe bude demotivovať záujemcov o advokáciu. Podľa neho sú dnes na vytvorenie fungujúcej advokátskej kancelárie potrebné nielen vlohy, ale najmä kapitál a klienti. „Nová konkurencia sa nevytvára, klienti majú už zabehané firmy, ktoré poznajú a dôverujú im,“ upozorňuje Gál.

Advokátom neprekáža, že právo končia každý rok tisíce študentov. Za väčší problém považujú nízku kvalitu vzdelania. „Z určitých súkromných vysokých škôl by som neprijal za koncipienta žiadneho absolventa. To sa medzi advokátmi vie,“ upozorňuje advokát, ktorý si praje zostať v anonymite.