K dispozícii majú mať na budúci rok 3,9 miliardy eur. Pravicová vláda sa však obáva, že obce prímy prečerpajú a zvýšia aj celkový deficit verejných financií. Zadlžovanie samospráv chce preto obmedziť. V hre sú dokonca aj sankcie za to, ak sa obec zadlží viac, ako je zdravé.
Ministerstvo financií pripravované opatrenia ešte dolaďuje. Podľa odborníkov by však štát mal pri obciach sledovať ukazovatele, ako je rozdiel medzi príjmami a výdavkami, miera zadlženia, splatné dlhy či úroveň dlhov na obyvateľa. „Ak by sledované ukazovatele prekročili únosnú hodnotu, automaticky by mali nasledovať pre dotknuté obce sankcie,“ myslí si riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš. Dlhy v súčasnosti prekračujú únosnú hranicu 60 percent príjmov v prípade Žiliny či Bratislavy.
Samosprávy namietajú, že ak majú pokuty dostávať obce, nemali by obísť ani štát. „Sankcie musíme brať na dve strany,“ upozorňuje podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány. Na tohtoročnom deficite verejných financií v sume okolo päť miliárd eur by sa totiž mali obce podieľať asi šiestimi percentami, väčšinu dlhov tak vytvorí štátna správa. Rast dlhov chce kabinet zastaviť od januára cez balíček, pre ktorý sa okrem prepúšťania úradníkov zvýšia aj dane.
Obmedzenie pre samosprávy má koalícia aj vo vládnom programe. „Zvyšovanie dlhu samospráv bude striktnejšie obmedzené a budú spresnené aj pravidlá pre bankrot nezodpovedných samospráv,“ dala si za cieľ súčasná vládna koalícia. Rezort financií pripustil, že s mestami už diskutuje, konkrétne kroky však zatiaľ nevykonal. „Ministerstvo financií pripraví návrhy opatrení tak, aby mohli v čo najkratšom termíne napomôcť stabilizáciu verejných financií,“ informovala Zuzana Bruteničová z komunikačného oddelenia ministerstva.
Ministerstvo okrem toho už cez zmenu zákona o miestnych daniach navrhlo znížiť obciam strop možného zvýšenia dane z pozemkov z 20-násobku na 5-násobok ročnej najnižšej sadzby dane. Tento krok rezort zvažoval aj pri nehnuteľnostiach, ale napokon od toho po rokovaní s obcami ustúpil. O zmene pri dani z pozemkov by však parlament mal rozhodovať.
Samosprávy tvrdia, že sa nebránia väčšej kontrole, ale niektoré zvažované kroky odmietajú. „Sme za to, aby sa rozpočtový informačný systém sprehľadnil,“ hovorí Turčány. Nevidí však dôvod na veľké zmeny. „My vychádzame z reálneho života a potrieb. Nie je nám známe, že by obce nejakým významným spôsobom porušovali rozpočtové pravidlá. Mnohým obciam sa zvyšuje miera zadlženia napríklad aj preto, že štát neplní podmienky pri eurofondoch,“ dodáva Turčány.
Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v súčasnosti podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy definuje dve kritériá pre finančnú stabilitu obcí, ktorých je na Slovensku vyše 2 900. Pre potreby prijímania návratných zdrojov financovania by ich dlh nemal prekročiť 60 percent a dlhová služba 25 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka.
„Aspoň jednu z oboch podmienok vlani nesplnilo 141 obcí, pričom 48 nesplnilo len kritérium dlhu, 86 len kritérium dlhovej služby a sedem nesplnilo obe kritériá,“ informoval vo štvrtok inštitút. Ten vytvoril databázu hospodárenia obcí. Ľudia si v nej môžu overiť, ako na tom mesto je a či si napríklad môže popri bežných aktivitách dovoliť aj ples, veľkolepý ohňostroj či iné vedľajšie výdavky.
Okrem sprísnenia rozpočtových pravidiel čakajú obce na budúci rok aj zmeny pri obstarávaní. Povinné má byť elektronické verejné obstarávanie, čo znemožní klientelizmus či rodinkárstvo pri nákupoch. Elektronické nákupy podporujú všetky politické strany.