Hrozí pre aktuálnu dlhovú krízu koniec eurozóny a jednotnej meny euro?
V súčasnosti asi nie. Grécko aj Írsko, ktoré už požiadali o pomoc zvyšok Európy, sú totiž malé krajiny. Ešte aj prípadnú diskutovanú pomoc pre zadlžené Portugalsko by Európska únia zvládla. Len čo by však do balíka pomoci spadlo aj Španielsko, čo vôbec nie je vylúčené, znamenalo by to koniec eurozóny. Väčšina peňazí na záchranu problémových krajín z vytvoreného eurovalu je na pleciach Nemecka. Všetko je teda závislé od toho, kedy Nemci stratia trpezlivosť, a tento stav nie je ďaleko.
Prečo by Nemci pri Španielsku už mohli stratiť trpezlivosť?
Španielsko patrí k pätici najväčších európskych ekonomík a krízou bolo zasiahnuté dosť výrazne. Podobne ako v Írsku tam praskla bublina s nafúknutými cenami nehnuteľností, čo zasiahlo banky, a navyše nezamestnanosť stúpla na takmer dvadsať percent. Ak by EÚ pomohla aj Portugalsku a Španielsku, minuli by sa všetky vytvorené rezervy na pomoc (EÚ má vytvorený euroval na úrovni 750 miliárd eur, pozn. Pravdy) a neostalo by už pre ďalšie krajiny. Navyše len čo by do toho spadlo aj Španielsko, celý systém by to natiahlo. Dlhová kríza prebieha v určitej reťazovej reakcii. Okrem Grécka, Írska, Portugalska a Španielska sú pochybnosti aj o Taliansku.
Prečo sa pri Írsku reťazová reakcia nezastavila? Po nedeľnom oznámení pomoci vo výške 85 miliárd eur od EÚ sa euro ďalej oslabuje.
Kurz eura voči doláru síce padá, ale európska mena je stále pri úrovni okolo 1,30 dolára za euro dosť silná. V každom prípade trhy reagovali na Írsko predsa len menej hystericky ako pri Grécku, keďže zadlženie Írov je menšie a majú fungujúcu ekonomiku. Íri navyše do veľkej miery priznali, že vysoký tohtoročný defi cit bola ich chyba, čo si grécki politici zrejme nikdy nepriznajú. Gréci sa po prevalení informácií o dlhoch zmohli na výhovorku, že Nemci im cez druhú svetovú vojnu ukradli zlato.
Ministri financií EÚ rokovali v nedeľu už aj o možnej pomoci pre Portugalsko, ktoré vraj potrebuje 100 miliárd eur. Čo bude ďalej?
Problém južných štátov je, že sa zaviažu k úsporám a potom to nedodržia. Stalo sa to už v Grécku. Nemyslím si, že niečo podobné môžeme očakávať od Írska. V prípade Portugalska je však toto riziko podobné ako pri Grécku.
Čo by sa teda stalo, ak by Portugalsko neprijalo navrhovaný úsporný rozpočet na rok 2011, proti ktorému tam ľudia protestujú?
V takom prípade by došlo k negatívnemu dosahu na Portugalsko, aj keď o reťazovej reakcii v ďalších krajinách by som ešte nehovoril. Rizikové prirážky na financovanie portugalského dlhu by sa však zvýšili.
Portugalsko a Španielsko majú však prepojené financovanie dlhov. Nie sú to spojené nádoby?
Pri pomoci Portugalsku by som zostal pri tom, že problém by bol lokálny. V každom prípade by však investori boli k celej situácii výrazne skeptickejší. Portugalsko by totiž bola už tretia krajina z piatich, o ktorých sa pochybuje.
Ak by Portugalci na druhej strane predsa prijali úsporný rozpočet, boli by hrozby pre Európu potom zažehnané?
Vôbec nie. Situácia by sa potom oproti súčasnému napätému stavu zrejme veľmi nezmenila. Ďalej by sa čakalo, čo bude so Španielskom.
Ako by sa k situácii malo stavať Slovensko?
Slovensko je malá krajina a jeho hlas v EÚ je relatívne slabý. Čo však Slovensko musí spraviť, je pripraviť si už teraz dobrý krízový plán v prípade rozpadu eura. Toto riziko je v súčasnosti síce nízke, ale ak by sa naplnilo, dosah by bol obrovský.
Dá sa vôbec na koniec eura primerane pripraviť?
Pripraviť sa, samozrejme, dá. Veď podobná situácia už nastala v roku 1993, keď sme kolkovali československé koruny. Národná banka Slovenska a ministerstvo financií by v súčasnosti v žiadnom prípade nemali situáciu zľahčovať. Musíme mať na prípadný koniec eura pripravené technické aj personálne zabezpečenie. Pokojne sa totiž môže stať, že o rok tu budeme sedieť s okolkovanými eurami.
Na euro sa Slovensko pripravovalo roky, zaviesť späť korunu by sa asi nedalo zo dňa na deň?
Nie zo dňa na deň, ale krízové plány sa zase zo dňa na deň vykonávajú. Bohužiaľ situácia sa v prípade eura nevyvíja dobre, čo sa však pri vstupe Slovenska do eurozóny takmer vôbec neočakávalo. Slovensko mohlo prijať euro po tom, čo dodržalo prísne podmienky o zodpovednom hospodárení. Súčasne sa očakávalo, že tieto podmienky budú dodržiavať aj iné krajiny, čo sa však nestalo. Nikto žiaľ vopred so žiadnym eurovalom nepočítal a aj Slovensko bolo k nemu dotlačené. Ak by takýto krízový plán eurozóna mala, tak Grécko už teraz mohlo mať pol roka späť drachmu.
Euroval má byť po roku 2013 nahradený práve riadenými bankrotmi zadlžených krajín. Neohrozili by však euro práve krachy problémových štátov a návraty k lokálnym menám?
Riadený bankrot je jedno z riešení. V súčasnosti sa totiž nachádzame v začarovanom kruhu. Investori vidia, že niekde sú problémy a vlády ich neriešia racionálne, ale skôr emocionálne a politicky. Rozumné by bolo Grécko nechať prejsť späť na drachmu. Politici však rozhodli všetko za Grécko zaplatiť. Ide o výsledok tlaku investorov, ktorí na financovaní gréckych dlhov môžu ďalej zarábať. Je dobré, že v mechanizme po roku 2013 sa počíta s bankrotmi a tým, že investori stratia časť investícií do dlhopisov poškodenej krajiny.
Aké dosahy by to malo na Slovensko, ak by štáty ako Grécko či Portugalsko opustili eurozónu?
Nešlo by o žiadnu tragédiu. Klub krajín s eurom by sa po odchode menších zadlžených krajín zrejme skvalitnil. To by však na druhej strane zrejme výrazne posilnilo kurz eura voči doláru a je otázne, aké dosahy by to malo na konkurencieschopnosť exportu eurozóny, ktorá sa pri silnej mene znižuje. Preto nie je zlé mať v eurozóne mix krajín so stabilnou aj nestabilnou ekonomikou.
Ak by euro padlo úplne, neznamenal by návrat ku korune pre Slovensko neistotu?
Je pravda, že euro prinieslo cenovú stabilitu. Keď sa v druhej polovici roka 2008 začala svetová hospodárska kríza, kurz koruny voči euru bol už zafixovaný. Všetky lokálne meny ako je česká koruna či maďarský forint sa na rozdiel od eura oslabovali. Teraz sme však po dvoch rokoch voči českej korune späť na podobnej úrovni. Prijatie eura na Slovensku by som tak zatiaľ nehodnotil výrazne pozitívne ani výrazne negatívne. Na takéto zhodnotenie zatiaľ prebehol krátky čas. Ak by však teraz začalo Slovensko v rámci eurovalu rozdávať pôžičky, negatíva prijatia eura by začali prevažovať nad pozitívami.
Vlaňajší defi cit Slovenska sa priblížil ku gréckemu, nehrozí aj Slovensku grécky scenár?
V žiadnom prípade nehrozí. Výška zadlženia Slovenska je stále relatívne nízka a štruktúra priemyslu je tiež podstatne lepšia. Platí to nezávisle od toho, aká vláda je krátkodobo pri kormidle. Krajina by mohla byť potopená až v prípade, že by ju riadili dve až tri nezodpovedné vlády po sebe.
Nehrozí Slovensku ani írsky scenár?
Ani ten nehrozí. Treba si však uvedomiť, že v Írsku sa diali zlé veci, ktoré sa prejavovali zvláštnym spôsobom. Nie je napríklad normálne, aby si írsky taxikár kupoval byt v Bratislave. On si ho pritom nekúpil preto, že by mal vysoký príjem, ale z iných dôvodov. Keď si totiž v Írsku kúpil v roku 2001 dom za 100–tisíc eur, v roku 2007 mal trhovú hodnotu už 300–tisíc eur. Rozdiel v cene mohol taxikár využiť na ručenie v banke za pôžičku, za ktorú si kúpil byt. Jednoducho ceny nehnuteľností sa v Írsku s napredovaním hospodárstva silno nafúkli a po príchode krízy rýchlo spľasli, čo spôsobilo bankám veľké straty.
Bolo teda šťastím pre Slovensko, že realitná bublina sa u nás do príchodu krízy nestihla poriadne nafúknuť?
Slovensko kríza zasiahla ako keby na začiatku realitnej bubliny. Nechcem si predstaviť, kde by boli ceny nehnuteľností, keby kríza neprišla v roku 2008, ale až napríklad v rokoch 2011 až 2012. Ťažko by niekto pritom mohol zabrániť tomu, aby sa Slováci nesprávali tak ako Íri. V Írsku mnoho ľudí od roku 2001 zarobilo na tom, že niekoľkokrát kúpili a predali nehnuteľnosť. Zarábali na tom aj banky a nárast bubliny si nikto nechcel pripustiť.