Úmyslom radikálov bolo podľa dostupných informácií koordinovane zasiahnuť mestá v Británii, Nemecku a vo Francúzsku. Na príprave teroristických činov sa podieľalo sedem Nemcov a dvaja britskí bratia. Jeden z nich, Abdul Jabbar, zahynul začiatkom septembra pri útoku amerického bezpilotného lietadla v Pakistane. Plánom radikálov bolo zajať a postupne zabíjať rukojemníkov v štýle indického Bombaja v roku 2008. Vtedy tam zahynulo 175 ľudí.
Európske vlády tvrdia, že bezprostredný útok nehrozil. Teroristi sa však už od samotnej myšlienky posunuli k plánovaniu. „Zachytili sme telefonáty do Nemecka a do Londýna,“ potvrdil pre agentúru AP nemenovaný predstaviteľ pakistanskej tajnej služby. „Hovorilo sa v nich o sprostredkovateľoch a logistike, ktorá je nevyhnutná pri takýchto útokoch.“
K tomu, že sa podarilo radikálov zastaviť, prispeli aj Američania. Aktivity ich bezpilotných lietadiel narúšajú plány teroristov v afgansko-pakistanskom pohraničí, kde sa údajne skrýva aj Usama bin Ládin. Len v septembri CIA uskutočnila najmenej 20 útokov, čo je podľa médií v Spojených štátoch v posledných šiestich rokoch najviac za jeden mesiac.
„Všetko svedčí o tom, že Al-Kajdá má menej operačného priestoru, ako mala predtým. Podľa štatistík, ktoré som videl, sa na všetkých útokoch islamských radikálov v Európe podieľal niekto s výcvikom v táboroch teroristickej siete Usamu bin Ládina,“ povedal pre Pravdu Jonathan Githens-Mazer z Inštitútu arabských a islamských štúdií na Exeterskej univerzite.
„Pozrime sa na situáciu v Afganistane i v severozápadnom Pakistane a vidíme, že absolvovať podobný tréning je čoraz náročnejšie. Takže ak sme v minulosti hovorili o existencii Al-Kajdá v Európe v zmysle výroby bômb či finančnej podpory členov, teraz je to viac o ich propagande a inšpirácii,“ opisuje odborník situáciu na starom kontinente.
Útočiská Al–Kajdá:
Aj šéf Europolu Robert Wainwright uviedol, že nastal pokles teroristických útokov v Európe. Zároveň však Wainwright tvrdí, že je potrebné nepoľaviť v pozornosti. „Viditeľne sme zaznamenali menej útokov z prostredia islamistických skupín, ale nesmieme zabúdať na fakt, že sú stále aktívne,“ citovala riaditeľa Europolu agentúra AP.
„Britské tajné služby pravidelne hovoria o približne dvetisíc ľuďoch v krajine, ktorí by mohli byť zapletení do osnovania teroristických útokov. Ale okrem toho vždy dodávajú, že ich môže byť aj raz toľko, len o tom nevieme,“ povedal pre Pravdu bezpečnostný odborník Peter Gill zo Salfordskej univerzity.
„Problém je v tom, že Al-Kajdá je hnutie aj ideológia a jej sympatizanti sa môžu na aktívnych členov zmeniť z večera na ráno. Ich verbovanie prebieha na základe osobných kontaktov, ale aj prostredníctvom internetových diskusií. Preto je pre tajné služby veľmi ťažké odhadovať skutočnú povahu a silu hrozieb,“ pripomína Gill.
Podľa Githensa-Mazera sa však vieme brániť. „Bezpečnostné zložky robia pomerne dobrú prácu, aby zachytili útoky. Ale Al-Kajdá verí, že Západ si znepriatelí moslimov a tí sa vo väčšom množstve pridajú na jej stranu. Takéto nálady potom podnecujú debaty, v ktorých je islam označovaný za násilný, antidemokratický a spiatočnícky, či referendum o minaretoch vo Švajčiarsku alebo zákaz nosenia buriek vo Francúzsku. Ak sa podobným prípadom dokážeme vyhýbať, Al-Kajdá, ktorá aj tak nemá veľkú podporu medzi väčšinou moslimov, ešte oslabíme,“ myslí si odborník.