Proti vysokým cenám potravín už protestovali ľudia vo viacerých krajinách sveta. Pri demonštráciách spred niekoľkých týždňov zomrelo v Kamerune asi 40 ľudí, mŕtvych hlásil tiež Egypt či Haiti. Ryžové polia v Thajsku musela strážiť armáda.
"Smerujeme k veľmi dlhej vlne nepokojov, konfliktov a nekontrolovateľných vĺn regionálnej destabilizácie,“ vyhlásil pod dojmom týchto udalostí pre francúzsky denník Libération v polovici apríla Jean Ziegler, špeciálny spravodajca OSN pre právo na potraviny. Švajčiar Ziegler, ktorého v máji vo funkcii nahradil Belgičan Olivier de Schutter, tiež uviedol, že pestovanie príliš veľkého množstva obilia na výrobu biopalív zakladá zločin proti ľudskosti.
Bezpečnostní experti sú však pri katastrofických scenároch založených na drahom jedle väčšinou zdržanliví. Predpokladajú skôr isté regionálne nepokoje. Málo pravdepodobný je vznik vojen medzi dvoma štátmi a úplne sa dá vylúčiť celosvetový konflikt.
Foto: Pravda, Roman Benický
"V tejto chvíli nevidím vo vysokých cenách jedla vyhrotenú medzinárodnú bezpečnostnú hrozbu. Nepredpokladám ani príliš veľké vlny migrácie,“ povedal pre Pravdu Philip Potter z Harvardovej univerzity. "Možnosť nepokojov vidím skôr v rámci jednotlivých krajín. V histórii už viedol prudký nárast cien k zmenám režimov. Momentálne vyzerá najzraniteľnejší Egypt, ale nielen on,“ myslí si odborník na vzťahy medzi globalizáciou a medzinárodnými krízami.
S Potterom súhlasí aj Geoffrey Dabelko, šéf programu environmentálnych zmien a bezpečnosti z Medzinárodného centra Woodrowa Wilsona vo Washingtone. Expert však pripomína, že prístup k jedlu by mal byť súčasťou bezpečnostných úvah. "Násilné reakcie na zvýšenie cien jedla v niektorých krajinách ukazujú, aké je to pre chudobných ľudí dôležité. Je to otázka života a smrti, mali by sme tomu preto venovať dostatočnú pozornosť,“ tvrdí Dabelko.
Ekonómovia upozorňujú na to, že samotné drahé potraviny nie sú v skutočnosti hlavným faktorom, ktorý vytvoril súčasné problémy. Ceny boli totiž boli dlho neprirodzene nízke. S ich nárastom sa preto počítalo, všetkých však prekvapila ich rýchlosť a producenti na to nedokázali reagovať.
"Takú situáciu nie je jednoduché zvládnuť. Je však niekoľko vecí, ktoré sa dajú urobiť, aby sa trh mohol prispôsobiť novej situácii na strane dopytu aj ponuky,“ povedala pre Pravdu Linda Yuehová z Oxfordskej univerzity. "Po prvé, treba obnoviť rozhovory v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktoré by priniesli liberalizáciu obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. To by zvýšilo dostupnosť potravín a znamenalo by to zároveň menej deformovaný trh. Po druhé, treba pozorne prehodnotiť rôzne stimuly pre výrobcov, ktorí sa zamerali na pestovanie obilnín na biopalivá. A po tretie, v krátkodobom horizonte by mali vlády zvážiť, ako uľahčiť výrobu potravín a aké prostriedky do toho môžu presmerovať,“ dodáva Yuehová.