Vývoj pokročil a mnohí škôlkari už vedia, že peniaze sa nerodia na strome, ale v bankomate. A sú skalopevne presvedčení, že karta je bezodná. Darmo matka alebo otec argumentujú, že toho plyšového macka nemôžu kúpiť, lebo nemajú dosť peňazí. ,,Tak choď do bankomatu a vyber!," radia pohotovo deti. Už desaťročné dieťa by však malo vedieť, koľko približne stojí jeden malý nákup v potravinách. Staršie deti si môžu svoje ekonomické myslenie cibriť aj v škole, pomocou viacerých vzdelávacích programov.
Myslím (a konám) ekonomicky
Kto vymýšľa ceny? Načo sú peniaze? Prečo ľudia stále niečo produkujú? Načo sú dane? – na tieto a mnohé ďalšie otázky sa študenti dozvedia odpoveď v diskusnom klube pod záštitou ekonomického týždenníka Trend a Slovenskej sporiteľne. V nasledujúcom školskom roku bude projekt Myslím ekonomicky dobrovoľnou aktivitou študentov v rámci mimoškolskej činnosti. V ďalších ročníkoch by sa mal dostať do ponuky nepovinne voliteľných predmetov. Žiaci budú mať k dispozícii netradičnú učebnicu a interaktívny internetový portál www.myslimekonomicky.sk. Osobné financie aj princípy prerozdeľovania bohatstva v štáte aj medzi národmi, podnikanie, nezamestnanosť aj globalizácia – toto všetko študenti budú môcť pochopiť v rámci projektu.
Do projektu sa zapájajú školy na celom Slovensku, gymnáziá aj odborné stredné školy, súkromné aj štátne. Učitelia by sa na vedenie diskusných skupín mali pripraviť na špeciálnom školení.
Škola hrou
Stredoškoláci pomocou zaujímavých postupov vnikajú do tajomstva fungovania peňazí v krajine, keď dostanú za úlohu napríklad skresať rozpočet štátu o pár miliárd. Na čom ušetriť? Ísť do dlhu? Každý v tíme má pritom svoju úlohu – jeden má brániť štátnych zamestnancov, druhý dôchodcov, tretí podnikateľov, štvrtý zastupuje povedzme nezamestnaných. A každý sa bije o to, aby neukrojili práve jemu. Akékoľvek rozhodnutie je napokon len výsledkom určitej dohody: niekedy lepším, inokedy horším.
Hry majú nastavené parametre tak, ako to naozaj funguje. Zákonitosti sveta peňazí, obchodu a spotreby vytvárajú mantinely, na ktoré hráči narážajú pri hľadaní svojej vlastnej alternatívy.
Napríklad v jednej z hier sú rozdelení do troch skupín: jedna vyrába potraviny, druhá odevy, tretí stavajú. Na prežitie každý žiak potrebuje 100 jednotiek potravín, 100 jednotiek odevov a 100 jednotiek stavieb. Kto chce zväčšiť svoje bohatstvo, musí obchodovať s ostatnými. kto si nezaistí produkty potrebné na prežitie, prípadne ich nevymení za vlastné, vypadáva z hry. Kto by chcel vyrábať všetko, môže, ale získa iba na prežitie a nič navyše – podľa zákonitostí totiž vyrobí menej, ako keby sa špecializoval na jednu oblasť.
Základným poslaním ekonomických programov je rozvíjať ekonomické myslenie, a tým aj neskoršie racionálne správanie v živote. „Človek uprednostňuje lepší stav pred horším stavom. Náklady obetovaných príležitostí predstavujú hodnoty statkov alebo služieb, ktorých sme sa museli vzdať v prospech hodnotnejšej alternatívy,“ hovorí jedna zo základných poučiek. Mladí ľudia sa teda v škole učia, ako si poradiť so svojou slobodnou voľbou, ktorú obmedzujú zákonitosti fungovania sveta peňazí.
Kvalitní v škole – úspešní v živote
V jednej z pripravovaných simulačných hier je študent postavený pred rôzne situácie, aké raz v jeho živote môžu nastať. Predstavte si to ako monopoly: ťaháte figúrkou z políčka na políčko a na vašej ceste sa ponúkajú rôzne šance. Kúpiš si dom. Ale o pár políčok ďalej sa oženíš (či vydáš) a narodí sa ti dieťa – pravidlá hry ti vyčíslia, ako stúpnu tvoje výdavky. Prípadne sa ti stane nehoda a ty si môžeš tĺcť hlavu o múr, že si si predtým nekúpil životnú poistku. ,,Pri hre vidíme napríklad chuť mladých riskovať – investujú do podielových fondov a neuvedomujú si, že tu nemajú žiadnu garanciu. Potom sú prekvapení, keď neusporia," komentuje Ladislav Smoron z občianskeho združenia Gimma, ktoré sa zameriava na vzdelávanie mladých ľudí v oblasti finančnej inteligencie a podnikateľských zručností.
Sú všetky tvoje potreby rovnako naliehavé alebo existuje určitá hierarchia potrieb? Podľa akých kritérií možno rozlišovať jednotlivé úrovne ľudských potrieb? Na základe čoho rozlišuješ dlhodobý a krátkodobý prospech? Aj to sú otázky, na ktoré študenti hľadajú odpoveď. Diskusii pomáhajú rôzne citáty od slávnych osobností zo sveta vedy, umenia a obchodu. Napríklad: ,,Rozpočet hovorí o tom, čo si už nemôžeme dovoliť, ale nedokáže nám zabrániť v tom, aby sme si to napriek tomu kúpili." (Wiliam Featcher).
Na Slovensku už majú tradíciu napríklad študentské spoločnosti, v ktorých si mladí ľudia v rámci programu Aplikovaná ekonómia môžu naostro vyskúšať svoje podnikateľské schopnosti. Niektorí ponúkajú občerstvenie na školských podujatiach, iní vyrábajú suveníry. Nech však len skúsia svoju akciovku priviesť do krachu, keď do nej vložili reálne peniaze aj niektorí profesori…
Iný projekt pod záštitou Združenia podnikateľov Slovenska sa volá Kvalitní v škole – úspešní v živote. Nejde tu o to, vychovať zo všetkých študentov podnikateľov, ale pomôcť im lepšie sa orientovať v reálnych potrebách a nárokoch na pracovnom trhu vo svojom regióne. Projekt totiž využíva aj zapojenie miestnych podnikateľov.
Poznaj svoje peniaze
Čiste osobnými financiami sa zaoberá e-learningový program Nadácie pre deti Slovenska Poznaj svoje peniaze. Stredoškoláci sa učia porozumieť finančným produktom, ktoré výrazne ovplyvňujú fungovanie rodiny, získavajú ekonomické vedomosti potrebné pre život, ktoré tradičné vzdelávanie pre väčšinu stredoškolákov neposkytuje. Jeho hlavným cieľom je naučiť deti, že za svoje finančné rozhodnutia si budú samy zodpovedné. Projekt Poznaj svoje peniaze je schválený ako voliteľný predmet pre rôzne typy škôl a má rozličné podoby. Doteraz program absolvovalo asi šesťtisíc študentov zo 140 škôl a práve sa rozbieha aj jeho širšia aplikácia smerovaná k ďalším učiteľom, rodičom, rovesníkom alebo verejným činiteľom, ktorí do programu nie sú priamo zapojení, pod názvom Škola rodinných financií.
Vzdelávacie programy, ktoré podporujú ekonomické myslenie a konanie, dávajú deťom lepšiu šancu nájsť si dobrú prácu, vedieť si raz poradiť so svojím rodinným rozpočtom, ale zároveň vnášajú aj do škôl, kde to nie je zvykom, demokratickejšie metódy vyučovania. Učiteľ musí byť vyškolený a v týchto programoch vystupuje skôr ako partner než ako autorita.
Ekonomické vzdelávanie podporujú aj rodičia, a to nielen pre získané vedomosti a zručnosti, ale aj vďaka zmysluplnému tráveniu voľného času. Niektoré z programov, ktoré sú dnes voliteľnými predmetmi, si najprv museli kliesniť cestu k študentom vo forme záujmových krúžkov alebo nepovinných predmetov. Veď témy ako odkiaľ peniaze prichádzajú a kam idú, naše príjmy a výdavky, alebo životné istoty a peniaze – ako môžeme zabezpečiť seba aj rodinu, sa do života zídu každému.
Ako je to u nás doma
Naša dcéra Kristínka nedostáva hotové peniaze, ale dostáva od nás, čo potrebuje. Má však svoju platobnú kartu, na ktorej má mesačný limit, koľko môže vybrať z môjho účtu, ale často sa ho ani nedotkne, vôbec nič nevyberie. Myslím, že si vie korunku vážiť, doma spolu hovoríme o výdavkoch, koľko stojí dovolenka, koľko stojí jej lyžiarsky zájazd a podobne. Keď niečo chce, pýtame sa jej: naozaj to potrebuješ? Veľmi to potrebuješ? A taký prístup sa nám oplatil: keď ide na lyžiarsky s tisíckorunáčkou, osemsto korún z nich prinesie späť. Aj teraz je na dva týždne v Anglicku a dala som jej so sebou podľa mňa málo peňazí, ale keď sme spolu telefonovali, povedala, že je v pohode, nič nepotrebuje a peniaze že prinesie späť. Samozrejme, prinesie nám nejaký malý darček, ale rozhodne nemíňa, na čo nemusí. Pravda však je, že keď ide do obchodu so mnou, je viac rozmarná ako s peniazmi, ktoré sú jej. Ona vie hospodáriť asi lepšie ako ja. Vie sporiť, napríklad na darčeky pre babičky si vždy odkladá. Schvaľujem, keď sa deti učia o peniazoch aj v škole. Deti by mali mať predstavu, čo všetko treba v rodine platiť, prečo a koľko stojí byt, elektrina a podobne. Väčšinou im rodinné hospodárenie vysvetlia rodičia, ale nezaškodí, ak ich k tomu zaujímavou formou vedú aj v škole. Je dobré, ak sa deťom otvárajú oči, lebo mnohé ak nemajú o peniazoch predstavu, nikdy nedokážu v dospelosti splniť svoje sny.
