Niektoré svoju ignoranciu zdôvodňujú tým, že iné problémy sú dôležitejšie, iné sa od nich vyslovene dištancujú.
Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus si myslí, že strany sa problematikou LGBT nezaoberajú preto, lebo tlak zo strany verejnosti nie je výrazný. Navyše v čase, keď spoločnosť očakáva od politikov skôr riešenia, ako sa vymaniť z hospodárskej krízy, mohli by ich voliči obviniť, že sa zaoberajú zástupnými problémami. Aj pre SaS, ktorá pred minulými voľbami sľubovala, že sa otázke gejov a lesieb bude venovať, je teraz podstatnou volebnou témou niečo iné.
„Slovenskí gejovia, lesby, bisexuálni a transgender ľudia, ale aj naši blízki, naši heterosexuálni rodičia, súrodenci, naši priatelia, my všetci sme unavení a unavené z neustáleho vyčkávania na vhodnosť či nevhodnosť politickej situácie. Práva, ktoré žiadame, potrebujeme pre kvalitu svojho rodinného života a pre naše deti,“ hovorí Romana Schlesinger z organizácie Queer Leaders Forum, ktorá každoročne organizuje Dúhový Pride. Organizácia si urobila medzi politickými stranami vlastný prieskum, aby zistila, aký význam prikladajú problematike LGBT ľudí.
Najsilnejší Smer na otázky prieskumu nereagoval. Jeho hovorca Erik Tomáš na otázku Pravdy odpovedal v takom istom duchu, ako zareagoval Smer pred minulými voľbami: „Nie je to téma dňa. Za aktuálne v súčasnosti považujeme prijímanie opatrení na zvyšovanie životnej úrovne občanov.“
Takmer navlas rovnako znie aj odpoveď hovorcu SDKÚ Michala Lukáča. Podľa neho sa program SDKÚ sústreďuje na to, aby bolo na Slovensku viac práce. „Otázka podpory tej-ktorej minoritnej sociálnej skupiny a legislatívy bude aktuálna po parlamentných voľbách,“ uviedol v stanovisku.
KDH na otázku, čo mieni urobiť proti homofóbii, odpovedalo diplomaticky: „Človek a jeho dôstojnosť sú základným východiskom pri tvorbe každej politiky KDH. KDH sa bude naďalej usilovať o to, aby spoločnosť rešpektovala slobody jednotlivcov.“ Nevidí však dôvod na inštitucionalizáciu spolužitia párov rovnakého pohlavia.
Most-Híd nemá vo svojich programových cieľoch pre parlamentné voľby 2012 vzťah k právam neheterosexuálnych ľudí, a z tohto dôvodu sa k téme nechcel vyjadriť. Odpovedať v rámci prieskumu Queer Leaders Forum odmietla SNS.
SaS už síce za práva homosexuálov nebojuje tak nahlas ako v minulých voľbách, naďalej sa však k problematike hlási. Pre páry rovnakého pohlavia chce zaviesť nový právny inštitút životného partnerstva, založený na princípe vzájomnej vyživovacej povinnosti partnerov, zakladajúci medzi partnermi príbuzenský vzťah so všetkými právnymi následkami vrátane dedenia zo zákona v I. dedičskej skupine. Strana sa tiež otvorene hlási k tomu, že na kandidátke má dvoch gejov – Stanislava Fořta a Richarda Feketeho.
„Slovensko ako slobodná demokratická krajina určite už prekonalo množstvo predsudkov, ktoré malo voči ľuďom s inou sexuálnou orientáciou. Aj my akceptujeme a tolerujeme týchto ľudí,“ reagovali Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igora Matoviča, známeho svojím konzervativizmom.
Podľa Júliusa Koleniča z Iniciatívy Inakosť nie je dôležité ani tak to, čo sa objaví v programoch politických strán, ale aká bude ich politika po voľbách, preto budú pozorne sledovať programové vyhlásenie novej vlády a jej konkrétne kroky. „Od vlády, ktorá vzíde z nadchádzajúcich volieb, budeme žiadať, aby zohľadnila aj naše práva,“ hovorí Kolenič s tým, že SaS síce mala v programe registrované partnerstvá, no nielenže taký zákon nepresadila, ale bola dokonca zaviazaná nepredložiť a ani len nepodporiť taký zákon v parlamente. „Ani po ukončení platnosti koaličnej zmluvy, keď ju už nič neviazalo, takýto zákon parlamentu nepredložila,“ dodal Kolenič.