Amerika už nepatrí len demokratom. Po dvoch rokoch, keď ovládali Biely dom i Kongres, im voliči zobrali časť moci. Strana prezidenta Baracka Obamu utrpela v Snemovni reprezentantov najväčšiu porážku za posledných sedem desaťročí. Senát síce pred republikánmi ubránila, ale tiež s veľkými stratami.
„Naša nová väčšina je pripravená robiť veci inak,“ vyhlásil šéf republikánov v dolnej komore Kongresu John Boehner. Kým doteraz viedol menšinovú opozíciu, po týchto voľbách smeruje do predsedníckeho kresla. Z neho vyhodí Nancy Pelosiovú, vôbec prvú ženu, ktorá viedla Snemovňu reprezentantov. „Začneme so šetrením namiesto navyšovania rozpočtu, zmenšíme vládu namiesto jej rozširovania a zreformujeme fungovanie Kongresu.“ Boehnerovi už k úspechu blahoželal i prezident, s tým, že musia prediskutovať možnosti spolupráce pri vytváraní nových pracovných miest a zlepšenia výkonnosti ekonomiky.
Foto: AP, SITA
V slovách Boehnera i Obamu sú zhrnuté hlavné dôvody, pre ktoré sa voliči priklonili k republikánom. Pre doterajšiu opozíciu sa voľby do snemovne skončili s čistým ziskom 61 kresiel, pričom zopár je ešte stále nerozhodnutých. Na zisk väčšiny im pritom stačilo 39 miest. Republikáni vzali demokratom aj najmenej šesť senátorov. Keďže do hornej komory sa volilo len 37 politikov, demokrati si udržali tesnú väčšinu.
„Predpovedám takmer politický pat,“ hodnotí situáciu po voľbách Steven Greene, expert na americkú politiku zo Severokarolínskej univerzity. „Republikáni využijú svoju väčšinu v snemovni na presadzovanie svojho konzervatívneho programu. Je však len málo zákonov, ktoré prejdú snemovňou a zároveň Senátom, v ktorom majú väčšinu demokrati. A čo bude príliš konzervatívne, to bude Obama vetovať,“ povedal pre Pravdu. Podľa Greena sa dve hlavné strany nezhodnú ani len na rozpočte a vláda tak bude až do najbližších prezidentských volieb v roku 2012 „len šliapať vodu“. „Obama sa síce môže posunúť do politického stredu, ale do Kongresu sa dostala skupina veľmi konzervatívnych republikánov,“ upozorňuje.
Napriek tomu by sa šéf Bieleho domu mal pokúsiť o hľadanie kompromisov, pretože ani jedna zo strán nebude môcť presadiť všetko, čo sľubovala. Obama zrejme bude musieť zabudnúť na reformu zákonov o životnom prostredí, republikáni bez Senátu zase nemajú dosť síl na zvrátenie nepopulárnej zdravotníckej reformy.
„Obama musí spraviť dve veci,“ radí prezidentovi politológ Steffen Schmidt z Iowskej univerzity. „Aby mohol vládnuť, musí hľadať koalície s republikánmi. Zároveň sa im však vo vybraných témach, ktoré väčšinovo podporuje verejnosť, musí postaviť. Tak si môže zaistiť znovuzvolenie. Ale demokrati ako strana musia úplne prekopať svoj program i stratégiu, pretože v týchto voľbách ich voliči výrazne odmietli.“
S polovičným úspechom skončilo i radikálne Čajové hnutie. Hoci predstavitelia konzervatívneho hnutia nahnevaných získali dve senátne kresla, viacero miest v snemovni i v štátnych zastupiteľstvách, v mnohých iných ťahali za kratší koniec. Ich kandidátka Sharron Angleová napríklad napriek prieskumom verejnej mienky nedokázala poraziť šéfa demokratov v Senáte Harryho Reida a neuspela ani Christine O'Donnellová. Tá sa preslávila svojím priznaním, že sa v mladosti zaplietla s čarodejníctvom.
Pre demokratov sú však výsledky volieb ešte horšie, ako vyzerajú na prvý pohľad. Republikáni totiž výrazne uspeli v štátnych kongresoch i v guvernérskych voľbách. Budú tak mať v rukách budúcoročné plánované prekresľovanie hraníc volebných okrskov, ktoré si môžu prispôsobiť podľa svojej potreby. Pri väčšinovom systéme to znamená, že si môžu uľahčiť voľby o dva roky.