Obete okupácie odškodňuje napadnutý štát

Okupanti nenarazili pri vpáde do bývalého Československa na ozbrojený odpor. Napriek tomu spôsobili straty na životoch civilného obyvateľstva. Páchatelia týchto smrteľných zranení sú aj po 40 rokoch neznámi. Pozostalých obetí postupne odškodňujú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

22.08.2008 13:19
August 1968 Foto:
Počas vojenskej okupácie v roku 1968 bolo na Slovensku usmrtených 26 ľudí.
debata

Na základe údajov, ktoré overil Ústav pamäti národa, v prvých dňoch okupácie bolo usmrtených 19 slovenských civilistov. Táto smutná bilancia však postupne narastala. „Podľa našich zistení zomrelo v prvých desiatich dňoch vojenskej intervencie na území Slovenska 26 civilistov a 181 osôb bolo zranených,“ tvrdí Michal Štefanský z Vojenského historického ústavu.

Najviac, 11 ich zahynulo vo vtedajšom Východoslovenskom kraji, po piatich v ostatných dvoch krajoch a v Bratislave. Štefanský sa pritom opiera o údaje z tajnej informácie, ktorú 20. septembra 1968 pripravili štátne orgány pre vedenie KSS.

Podobnou štatistikou disponuje aj Svetozár Naďovič, ktorý bol v rokoch 1990 až 1991 splnomocnencom federálnej vlády pre odchod sovietskych vojsk z územia Československa. Údaje slúžili pri rokovaniach s druhou stranou. Väčšinou išlo o smrteľné úrazy pri dopravných nehodách a po streľbe. „Sovietom sme navrhli, aby urobili gesto a jednorazovo odškodnili príbuzných týchto obetí, ale nepristúpili na to,“ spomína Naďovič.

V roku 1991 vyplatila vláda ČSFR pozostalým obetí okupácie, ktorí o to požiadali, určité odškodné. Tento proces pokračuje na Slovensku od roku 2005 až doteraz na základe zákona, ktorý vtedy navrhol súčasný minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa informácií z ministerstva spravodlivosti sa medzitým odškodnenie priznalo vo vyše sto prípadoch a vyplatilo sa viac ako 9 miliónov korún.

Najznámejšou obeťou okupácie v auguste 1968 bola Bratislavčanka Danka Košanová. Jej tragická smrť sa vzápätí aj vyšetrovala. Podľa uznesenia vyšetrovateľa bola 15-ročná dievčina „smrteľne zranená strelou do oblasti pása neznámym páchateľom“. Ďalej sa však vyšetrovanie nedostalo.

„Velitelia cudzích vojsk nedovolili našim kriminalistom vyšetrovať svojich vojakov,“ objasňuje vtedajšiu situáciu Jozef Zrak. V čase okupácie zastával funkciu predsedu bratislavskej straníckej organizácie a ako reformného komunistu ho okupanti nakrátko internovali v Petržalke. „Po každej takejto streľbe nám tvrdili, že ju vyprovokovali kontrarevolucionári a že vojaci nestrieľali do ľudí, ale iba do zeme,“ dodáva Zrak.

Tanky v centre Bratislavy ráno 21. augusta 1968.
+13Tanky v centre Bratislavy ráno 21. augusta 1968.
debata chyba