Na určenie nadváhy či obezity sa tak najnovšie nepoužíva už len takzvaný body mass index (BMI), čo je výpočet výšky a váhy, ale aj obvod pásu. „Meranie obvodu pása by sa malo stať súčasťou vyšetrenia každého pacienta,“ uviedol predseda Slovenskej internistickej spoločnosti Andrej Dukát. Na Slovensku trpí brušnou obezitou vyše 46 percent ľudí, viac jej majú ženy.
Miliarda ľudí na svete trpí nadváhou alebo obezitou, pri súčasnom trende ich v roku 2015 môže byť 1,5 miliardy. Vo väčšine európskych krajín má nadváhu alebo obezitu od 30 do 80 percent – na prvých miestach sú Gréci, Briti a Česi. Viac ako milión úmrtí má na svedomí v Európe práve nadváha a obezita.
Svetová zdravotnícka organizácia varuje, obezita sa stáva hrozbou medzi civilizačnými ochoreniami 21. storočia. Aj preto rozbieha spoločne s ministerstvom zdravotníctva od prvého apríla projekt Obezita – epidémia 21. storočia. Okrem toho Slovenský rozhlas bude vysielať dva mesiace rozhovory s lekármi.
Obezita môže vzniknúť kedykoľvek, odborníci však hovoria o rizikových obdobiach ako dospievanie, najmä u dievčat, obdobie tehotenstva a následné obdobie, menopauza. Človek môže výrazne pribrať, aj keď prestane fajčiť alebo užívať lieky, ktoré môžu ovplyvňovať hmotnosť. Obezitu však môže spustiť aj zmena zamestnania, rodinné alebo pracovné problémy, skončenie športovej činnosti, dlhodobé ochorenie či úrazy.
„Veľmi dôležitá je otázka, v akom veku obezita vzniká. Netrápi ma až tak, keď vznikne u sedemdesiatročného pacienta, ako keď vznikne u osemnásťročného alebo desaťročného dieťaťa,“ tvrdí hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu Gabriel Kamenský.
Dôležité je takisto vedieť aj to, koľko človek za určité obdobie priberie. U ženy, ktorá za šestnásť rokov schudne, bude mať rovnakú váhu alebo priberie do desať kíl, nehrozí riziko srdcovocievnych ochorení. „Ak je však prírastok váhy vyšší ako desať kíl, riziko nastupuje, a čím vyšší je prírastok na váhe, tým vyššie riziko,“ dodal Kamenský.
Liečba obezity musí byť komplexná. „Krajným riešením je chirurgický zákrok“, hovorí lekár Boris Krahulec. „Barličkou“ je podľa neho aj liečba liekmi. Navyše, na trhu sú len tri druhy liekov, ktorých účinok je medicínsky dokázaný. „Metódy, ktoré sa objavujú v časopisoch, sú lekársky neodôvodnené,“ dodal.
Pacient musí predovšetkým zmeniť svoj životný štýl, stravovanie a začať s fyzickou aktivitou, pričom lieky by mali užívať len pacienti s vyššou obezitou. Celoeurópske prieskumy však ukazujú, že pacienti si radšej vyberú užívanie tabletiek, ako by mali zmeniť životný štýl. „Existuje nebezpečenstvo, že pacienti sú medikalizovaní, teda majú zvýšenú dôveru a závislosť od liekov,“ uviedol Andrej Dukát.
Diéta
Liečba tučnoty
//zvýšená konzumácia obilnín, cereálií a vlákniny, zeleniny a ovocia
plnotučné a vysokotučné potraviny nahrádzať nízkotučnými výrobkami a mäsom
znížiť energetický obsah jedál a tekutín (nepiť sladené nápoje)
znížiť veľkosť porcií jedla
vyhýbať sa jedlám v neskorých nočných hodinách a chvatnému nadmernému príjmu potravy
//
//má pomôcť redukovať sedavý spôsob života, napríklad menej časté pozeranie TV
zvýšiť denné aktivity, napríklad chodenie pešo alebo bicyklovanie namiesto vozenia sa na aute, používať schody namiesto výťahu
ľudia všetkých vekových kategórií by mali mať telesnú aktivitu miernej intenzity, ako je napríklad rýchla chôdza, v trvaní aspoň 30 minút každý deň v týždni
//
//pacient by si mal formulovať vedomosti, názory a presvedčenia v oblasti regulácie telesnej hmotnosti, obezity a jej následkov
u pacienta by sa malo tiež priamo ovplyvňovať správanie, ktoré má vplyv na úspešné zníženie hmotnosti a zachovanie už zníženej hmotnosti//
//lieky sa odporúčajú pacientom, ktorí majú ťažšiu obezitu alebo zdravotné komplikácie vyvolané nadváhou
len tri druhy liekov sú podľa lekárov účinné pri liečbe obezity//
//je najúčinnejšia pri liečbe tzv. morbídnej obezity, teda tej najťažšej
//
