Obrátená škola. Stojí na nohách alebo na hlave?

Mnohí to netušia, ale na videoserveri YouTube je okrem klipov Justina Biebera a záberov kýchajúcich pánd aj viac ako 700-tisíc videí, ktoré majú snahu svojich divákov čosi naučiť.

06.10.2012 14:00
škola Foto:
Deti si vraj stále radšej látku nechajú vysvetliť v škole. Ale páči sa im, keď sa pritom využívajú aj moderné technológie.
debata

On-line prednášky v posledných rokoch získavajú na popularite a čoraz častejšie s nimi koketujú aj tradičné školy. Niektorí idú tak ďaleko, že hovoria o obrátenej výučbe – kde by deti doma počúvali prednášky z videí. A úlohy robili v škole s učiteľmi. Môže takýto koncept fungovať? Má sa úloha učiteľov tak radikálne zmeniť?

Synonymom on-line výučby je v súčasnosti predovšetkým Khan Academy. Američan bangladéšskeho pôvodu Salman Khan systém prednášok prostredníctvom videí na YouTube spustil už v roku 2006. Svetovej pozornosti sa však dočkal až minulý rok, po úspešnej prednáške na konferencii TED v Kalifornii. Jeho rýchlu cestu nahor dokumentuje aj fakt, že ho magazín TIME zaradil do svojho najnovšieho rebríčka 100 najvplyvnejších ľudí na svete. Khana podporil Bill Gates aj spoločnosť Google.

Ako jeho systém vlastne funguje? Na stránke Khanacademy.org začal najskôr zhromažďovať videá, ktoré deťom vysvetľovali matematiku od začiatočníckych látok až po pokročilé témy. Na čierne pozadie, akúsi virtuálnu tabuľu, Khan písal pestrofarebnými farbami príklady, kreslil náčrty a všetko sa snažil čo najjednoduchšie vysvetliť. Vo väčšine videí pritom rozprával on sám. Khan Academy sa však postupne rozrastala a neostala len zbierkou videoprednášok.

Khan na základoch vytvorených z videí začal budovať úplne nový edukačný koncept. Vychádzal zo svojho presvedčenia, že deti jeho prednášky milujú viac ako prednášky s reálnym učiteľom v škole. Preto v rámci systému presunul vysvetľovanie látok na doma. Výhodou podľa neho bolo, že žiaci si mohli látku prebrať svojím tempom – pustiť si video viackrát, respektíve opakovane si prehrať časť, ktorá im bola nejasná, bez toho, že by na nich šikovnejšie deti zazerali, že ich zdržujú.

Po slovensky už 150 videí

A čo budú deti robiť v škole? Nuž predsa to, čomu sa predtým venovali doma – úlohy. A budú tam prakticky aplikovať nadobudnuté vedomosti. Technológia pomáha aj v tejto fáze. Učiteľ na svojom monitore vidí, ako každému jednému žiakovi počítanie ide. Zelená farba mu označuje deti, ktoré látku ovládajú (vypočítali správne desať po sebe idúcich príkladov), modrá tých, ktorí sú na polceste a červená zas tých, ktorí sa zasekli.

Práve „červeným“ môže venovať svoj čas. Respektíve, nechať „zelených“, nech pomôžu „červeným“, aby sa na hodine nenudili. Samotný Khan tvrdí, že týmto spôsobom sa predíde tomu, aby mali žiaci medzery – teda látku, ktorú kedysi nepochopili, a ktorá ich spomaľuje pri ďalšom postupe. Na stránke však vytvoril aj schému nadväzujúcich videí spojených s praktickými príkladmi, ktorá v podstate komukoľvek na svete umožňuje vzdelávať sa zadarmo v Khan Academy aj mimo školy, vo voľnom čase.

Khan Academy je síce zadarmo voľne prístupná komukoľvek, no veľká časť sveta mimo Spojených štátov má pri jej „navštevovaní“ bariéru. Jazykovú. Celá je v angličtine. Aj preto sa onedlho po rozmachu Khanovej školy začali v rôznych krajinách hlásiť nadšenci, ktorí sa rozhodli videá prekladať (keďže Khan Academy to umožňuje priamo na svojej hlavnej stránke). Na Slovensku začala prekladateľov koordinovať Dana Retová, riaditeľka neziskovej vzdelávacej organizácie P-MAT.

„Ten projekt ma zaujal, a tak som napísala do Khan Academy s otázkou, ako môžeme začať so slovenskou lokalizáciou,“ opisuje Retová, ktorá sa následne stala Khan Academy ambasádorkou – akýmsi koordinátorom slovenských prekladateľov. „Človek sa zaviaže, že tomu venuje istý čas, tiež vytvorí plán prekladania. Hoci, nikomu nebránime preložiť ľubovoľné video, ktoré ho zaujme,“ dodáva Retová, ktorá prednášala aj kognitívnu vedu na Fakulte matematiky, informatiky a fyziky Univerzity Komenského.

Od jari do dnešného dňa ľudia otitulkovali už viac ako 150 videí. Z databázy, ktorá obsahuje vyše 3 000 prednášok. „Na prekladanie sa mi prihlásilo možno sto ľudí, aktívni sú asi dvadsiati,“ počíta Retová a dodáva, že časom prichádza aj na niektoré komplikácie. „Napríklad najjednoduchšie matematické príklady sú určené pre malé deti. A tie nestíhajú čítať titulky. Pre ne je lepší dabing. V susednom Česku napríklad na dabovanie získali herca Sašu Rašilova, my sa obzeráme medzi študentmi herectva.“

Khan učí „egyptsky“

Ďalším problémom sú niekedy samotné videá. Retová priznáva, že hoci Khan sa snaží vysvetľovať veci ľahko a milo, keď ich človek pozrie niekoľko, môžu sa mu zdať trochu stereotypné. Pre slovenské publikum sú niekedy nevhodné aj neznáme americké reálie a drobné odlišnosti, ktoré sa v prednáškach neraz vyskytnú. Khan Academy však čelí aj inej kritike, a to nielen na Slovensku, ale po celom svete. V odborných diskusiách sa totiž napáda samotný koncept obrátenej triedy. Je dobré nechať prednášať „techniku“?

U nás je v tomto smere ku Khan Academy skeptický napríklad Ján Žabka, učiteľ matematiky na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave a autor matematických učebníc. „Ja sám Khan Academy využívam, ale pri opakovaní učiva. Keďže niekedy sa venujeme aj matematike v angličtine, je to v záverečnej fáze dobrá pomôcka. Prekvapilo ma však, keď sa začali objavovať názory, že je to výborné a že sa podľa toho učí,“ tvrdí Žabka.

Vo svojich blogoch píše o dvoch typoch matematiky – egyptskej a gréckej. „Egypťania sa zaoberali tým, ako danú vec vypočítať. Teraz by sme "po egyptsky“ povedali, že napríklad dva zlomky násobíme tak, že vynásobíme čitateľa s čitateľom a vydelíme ich súčinom menovateľov. Gréci sa snažili odpovedať na otázku, prečo je to tak. Takže „po grécky“ by sme povedali, že zlomky násobíme tak, ako ich násobíme, lebo…" vysvetľuje Žabka vo svojom blogu.

A Khan Academy podľa neho spadá práve pod „egyptskú“ matematiku. „Khan prednáša, ako sa delí, ako násobí, AKO… Má síce aj videá, ktoré vysvetľujú prečo, ale tie popisujú princíp len na jednom modeli. Ja si napríklad pri vysvetľovaní neviem vopred pripraviť prezentáciu. Najlepšie je, ak deti prídu na podstatu samy. A tá cesta býva u každého iná. Napríklad odčítanie záporných čísiel jeden žiak objaví cez príklad s nadmorskou výškou, iný pomocou číselnej osi, ďalší zase cez príklad s dlhmi a s hotovosťou,“ vysvetľuje Žabka.

Basketbal verzus bicyklovanie

Žabka, podobne ako Khan, siaha pri obhajobe svojho pohľadu po športovej analógii. „Povedzme, že by ste sa chceli naučiť hrať basketbal podľa videa. Aj keby v ňom boli vysvetlenia, čo asi robíte zle, ak vám streľba na kôš nejde, veľmi by vám to nepomohlo. Potrebovali by ste kvalifikovaného trénera, ktorý vám ukáže, ako sa hádže a zanalyzuje a vysvetlí vaše chyby. My učitelia máme vedieť práve to – analyzovať myslenie žiakov, rozpoznávať, kde robia chyby a usmerniť ich chápanie,“ vraví.

Khan pre zmenu vo svojej prednáške na konferencii TED opisoval výhody svojho systému oproti tradičnej škole na príklade s bicyklovaním. „Školy dnes fungujú tak, že učiteľ najskôr niečo svojim žiakom odprednáša, potom sa robia nejaký čas cvičenia a domáce úlohy a potom príde na rad test, na ktorom musia študenti získať povedzme 75 percent, aby mohli prejsť ďalej,“ opisuje propagátor obrátenej školy.

„Vezmite si, že by sa takto učilo napríklad bicyklovanie. Učiteľ by vám najskôr prednášal o tom, ako sa bicykluje. Potom by vám to aj krátko ukázal a sledoval, ako vám to ide. Nasledovali by nejaké dva týždne tréningu a prišli by ste na skúšku. Učiteľ by povedal – neviete síce brzdiť a otáčať s kormidlom doľava, ale ďalšie veci ako nasadanie a šliapanie sú v poriadku, takže ste na 80 percent dobrý cyklista, postupujete ďalej, môžete sa ísť do ulíc bicyklovať,“ vysvetľoval nevýhody súčasného systému Khan.

„Tento príklad však hovorí o škole, ktorá si neplní svoju funkciu,“ reaguje na kritiku ohľadom „medzier“ vo vzdelaní Žabka. „V tomto prípade by som povedal, že Khan Academy je lepšia ako zlý učiteľ. Ale v princípe stále nie je najlepším riešením, lebo aj tak nezodpovie prečo, ale len ako. Neustále opakuje schému návod – tréning – návod – tréning. Myslím si, že pri vysvetľovaní látky musí byť vzájomná interakcia, najlepšie je, keď deti objavia látku samy. A túto možnosť im video vezme,“ uzatvára.

S tým, že Khan Academy je horšia ako dobrý a lepšia ako zlý učiteľ, v princípe súhlasí aj Retová. Nesúhlasí však s tvrdením, že by Khanovo vzdelávanie nedávalo priestor na vysvetľovanie príčin. „Naopak, myslím si, že celá technológia, ktorá je za projektom, umožňuje učiteľom práve viac sa sústrediť na nové kreatívne možnosti pri výučbe. Svet sa mení a ja vidím úlohu učiteľa skôr ako moderátora, ktorý usmerňuje deti v množstve faktov, prednášok a informácií, ktoré sa im naskytajú,“ mieni Retová.

YouTube hľadá učiteľskú superstar

A veruže, už len v prípade on-line prednášok je naozaj z čoho vyberať. Pričom prístup k nim majú takmer všetci slovenskí žiaci. Za posledných desať rokov sa podľa štatistík Eurostatu zvýšilo pripojenie domácností na internet na Slovensku asi sedemnásobne. V rodinách s aspoň jedným členom do 16 rokov má počítač až 95 percent z nich. Okrem spomínaných 700-tisíc edukačných videí na YouTube pritom neustále vznikajú nové on-line vzdelávacie aktivity.

S Khan Academy a YouTubom súvisí napríklad tohtoročná výzva videoservera – kto bude ďalším vzdelávacím guru? Projekt, ktorý beží v piatich anglicky hovoriacich krajinách, hľadá „učiteľské superstar“, ľudí, ktorí vedia pripraviť perfektné webové prednášky na najrôznejšie témy. Projekt v týchto dňoch práve vrcholí, najlepší učitelia majú v októbri absolvovať špeciálny tréningový kemp práve na pôde Khan Academy.

Povšimnutiahodnou snahou je aj aktivita konferencií TED nazvaná TED ED. Kým krédom konferencií je „myšlienky hodné šírenia“, v prípade TED ED je pozmenené na „prednášky hodné šírenia“. Na rozdiel od Khan Academy ide o videá spracované na naozaj vysokej úrovni. TED totiž nehľadá len prednášajúcich, ale aj kvalitných grafikov, animátorov a filmárov, ktorí tému spracujú na úrovni. Prednáška tak je aj vizuálnym zážitkom.

S online prednáškami majú už viacero rokov skúsenosti aj slovenskí žiaci. Napríklad formou projektu ProVek, ktorý v rokoch 2006 až 2008 organizovala Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Fungovala na spôsob telekonferencie, keď viacero stredných škôl mohlo sledovať prednášku špičkových slovenských vedcov v priamom prenose i zo záznamu (uloženú na webe). V súčasnosti na slovenskom internete pribúda aj množstvo prezentácií či videí z dielne samotných škôl.

Deti chcú prednášky v škole

Kým v Amerike už napríklad systém výučby Khan Academy testujú aj priamo v niektorých školách, na Slovensku je aj vzhľadom na jazykovú bariéru stále neveľmi vyhľadávanou pomôckou. Predsa ho však niektorí učitelia aspoň čiastočne zahŕňajú do výučby. „Pri opakovaní učiva je to dobrá pomôcka,“ hovorí Žabka. „Ten súhrn je spravidla dobre spravený, takže si ho s deťmi pustíme v rámci opakovania, aspoň zistia anglické výrazy pre preberané pojmy,“ opisuje svoju skúsenosť.

Khan Academy plánujú do výučby zahrnúť aj na Strednej odbornej škole v Novom Meste nad Váhom. „Deti už odo mňa dostali prvú informáciu. Čo sa týka obrátenej školy – z mojich zisťovaní žiaci tvrdia, že sa chcú učiť v škole (aj keď to tak niekedy nevyzerá), ale chcú do vzdelávania dostať viac technológií. Oni žijú vo svete počítačov, aj preto si myslím, že Khan Academy má úžasný potenciál,“ hovorí učiteľka matematiky a informatiky na SOŠ Jarmila Janisková.

Medzi klady systému zaraďuje individuálny prístup, možnosť kedykoľvek sa vrátiť späť, jednoduché a niekedy aj zábavné vzdelávanie či voľbu príjemného miesta. „Naše školy predsa len ešte nie sú také útulné, príjemné, estetické. Mínusy sa podľa mňa eliminujú na minimum, keď sa systém vhodne skombinuje so školou. Negatívnom je aj to, že takéto on-line prednášky sú neosobné,“ uzatvára Janisková, jedna z učiteliek, ktoré sa ozvali priamo slovenskej ambasádorke Khan Academy.

Khanove prednášky plánujú ako učebnú pomôcku využívať aj v Košiciach. „Na niektorých hodinách nám kolegyňa angličtinárka so žiakmi spraví preklad. Potom dáme dohromady odbornú stránku. Výhodu vidím v tom, že žiaci si budú môcť lekcie pozerať aj doma, zopakovať, prípade doplniť informácie, ktoré na hodine nezachytili. Niečo podobné už máme vyskúšané. Žiaci majú k dispozícii powerpointové prezentácie z vyučovacích hodín,“ hovorí matematikárka Lýdia Plačková z Gymnázia Parku mládeže.

Systém obrátenej školy si však predstaviť nevie. „Momentálne to vnímam ako spestrenie vyučovania. Obrátená škola by možno bola priechodná v triedach zameraných na príslušný predmet, povedzme v matematickej triede. Prirodzene, ani tam nie v plnom rozsahu,“ dodáva Plačková. Medzi mínusy projektu radí to, že lekcie nie sú v slovenčine, ale pripomína aj iný zaujímavý fakt: „Je to tiež ďalší čas z dňa strávený pri počítači, kde už teraz deti presedia neuveriteľné množstvo hodín.“

Plačková na druhej strane oceňuje, že systém umožňuje žiakom postupovať doma vlastným tempom. S tým súhlasí aj Retová. „Je to podľa mňa veľmi motivujúce. V štandardnej škole sa neraz stáva, že šikovní žiaci sa nudia a menej šikovní sú v strese,“ myslí si.

Čaká sa na výsledok experimentu

Obrátená škola ešte celkom nefunguje ani v Spojených štátoch. Po tom, čo sa Khan Academy dostala do prestížnych médií (CNN, Wired Magazine, New York Times…), jej hviezda začala raketovo stúpať. Prvotné nadšenie však v posledných mesiacoch vystriedala mierna zdržanlivosť. Aj pod paľbou kritiky v odborných diskusiách sa ďalšie rozširovanie spomaľuje, pozornosť sa sústreďuje na experimentálne školy, kde sa projekt testuje.

„Vo viacerých krajinách už chceli spustiť vlastné Khan Academy projekty, aby nemuseli využívať len otitulkované či nadabované americké videá, no vedenie akadémie v Kalifornii tomu nebolo veľmi naklonené. Uvedomuje si, že ide o veľkú zmenu a nechce do sveta rozšíriť koncept, ktorý by napokon nefungoval,“ opisuje Retová, ktorá však zároveň dodáva, že z Khan Academy dostala informácie, že už na budúci rok by sa spolupráca so zahraničnými „pobočkami“ mohla zintenzívniť.

Projekt a on-line prednášky vo všeobecnosti sa však medzitým rozširujú živelne. Napokon podobne ako sa úplne na začiatku rozšírili aj Khanove prvé videá. Či si už učitelia myslia, že obrátená škola stojí na hlave, alebo na nohách, nemôžu pred týmto fenoménom zatvárať oči. Minimálne by o videách mohli mať prehľad, aby vedeli žiakom v záplave státisícov prednášateľov i pseudoučiteľov odporučiť tie naozaj kvalitné a zmysluplné.

A obrátená škola? Tej v každom prípade musí predchádzať dlhá odborná diskusia. A hoci Khan Academy živelne i programovo napreduje a rozširuje teritórium (nielen geografické, aj tematické – dnes ponúka prednášky aj z iných predmetov, dokonca aj humanitných), je sympatické, že snahu o dialóg cítiť z radov jej zástancov i kritikov. Len tak bude škola, nech už obrátená na ktorúkoľvek stranu, stáť pevne na nohách.

Khanova akadémia vznikla pre sesternicu

//Keby sesternica Salmana Khana Nadia bola skvelou žiačkou, možno by Khan Academy nikdy nevznikla. Matematika jej však robila neprekonateľné problémy, a tak sa rozhodla požiadať o pomoc bratranca Sala.

Pomoc prišla napriek vzdialenosti, ktorá ich vtedy delila (Sal žil v Bostone, sesternica v New Orleanse). Najskôr jej látku vysvetľoval cez aplikáciu od Yahoo!, neskôr mu napadlo – prečo nevyužiť videoserver YouTube a nenahrať jej tam vlastnú prednášku?

„Stali sa vtedy dve zaujímavé veci. V prvom rade mi sesternica povedala, že sa jej páči viac moje vysvetľovanie cez YouTube, než osobné. Vlastne mi povedala, že má radšej počítačovú verziu bratranca ako živého,“ usmieval sa počas prednášky na TED-e Khan.

Sesternica na to mala svoje dôvody. Mohla si bratranca stopnúť a nechať ho niekoľkokrát zopakovať jednu informáciu, bez toho, aby mala pocit, že ho oberá o drahocenný čas. Nemusela sa pred ním hanbiť, keď nevedela niečo triviálne.

„Stala sa však aj druhá vec. Keďže išlo o jednoduché edukačné video, nemal som potrebu ho zamknúť či chrániť heslom. Preto ho mohol vidieť hocikto. A cudzí ľudia nielenže moje videá pozerali, oni ich aj komentovali a písali mi,“ dodal Khan.

To bol vlastne prvotný impulz k vytvoreniu Khan Academy. Salovi sa však zapáčilo aj to, že napríklad matematické videá vlastne nikdy nezostarnú, takže robí niečo, čo môžu pokojne využívať aj ďalšie generácie. „Keby napríklad Isaac Newton spravil video na YouTube o počtoch, ja by som už nemusel.“

Khanovým cieľom sa postupne nestala len obrátená škola, ale vytvorenie globálnej triedy, kde má bezplatný prístup k prednáškam ktokoľvek na svete a kde si zároveň môžu všetci navzájom pomáhať.

Okrem vízie však v počiatkoch dnes 35-ročného Khana „nakopla“ aj iná vec.

„Viete, pracoval som vtedy ako analytik hedgingových fondov. Keď som teda dostal prvé ohlasy na svoje videá, ktoré som vtedy vytváral vo voľnom čase – zapáčil sa mi ten nezvyčajný pocit – robiť zrazu niečo, čo má nejakú spoločenskú hodnotu,“ dodal na svojej najslávnejšej prednáške s úsmevom. A užil si standing ovation.//

debata chyba