Oteplenie pocítia najmä ľadovce na severnej pologuli, ktoré topením zvýšia hladinu morí. V priemere vedci očakávajú, že výška morskej hladiny do roku 2100 stúpne asi o jeden meter. Môže tak zaplaviť asi 2,2 percenta súše. Na pobreží s nízkou nadmorskou výškou (PNNV) však žije desatina obyvateľov sveta, teda asi šesťsto miliónov ľudí.
Volanie mora
Ľudia obývajú pobrežia už od pradávna. More však človeku neprináša len množstvo zdrojov a obchodných príležitostí, ale aj hrozieb. Hurikán, ktorý v septembri minulého roka zdevastoval americký New Orleans, je dobre medializovaným príkladom, ako zraniteľné môžu byť aj pomerne bohaté pobrežné komunity.
Hrozby pre život na pobreží sa pre klimatické zmeny môžu v najbližších desaťročiach vystupňovať, tvrdia autori štúdie o osídlení pobrežných oblastí, Gordon McGranahan z Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie a rozvoj (IIED)a Deborah Balková z vedeckej organizácie CIESIN. Najväčšie riziko podľa nich predstavuje zvyšovanie hladiny morí vplyvom topenia ľadovcov.
Napriek tomu, že hladina morí stúpa, ľudia sa naďalej sťahujú do veľkých pobrežných metropol. Priťahuje ich najmä možnosť zlepšiť si finančnú situáciu. Napríklad do pobrežných provincií Číny sa len medzi rokmi 1995 až 2000 nasťahovalo 17 miliónov ľudí z vnútrozemia. Pobrežné oblasti sú preto najhustejšie zaľudnené regióny na svete.
Klimatická Atlantída
„Predtým, ako začne more vyháňať ľudí z pobrežia Bangladéša, Indie alebo Vietnamu, dočkáme sa odsunu obyvateľov z malých morských ostrovov,“ predpovedá Balková. Bývalý prezident Mikronézie Leo Falcam ako jeden z prvých poznamenal, že pre jeho sedemmiliónovú krajinu predstavujú klimatické zmeny najväčšiu vnútropolitickú hrozbu. Spytoval sa, dokedy budú ešte ostrovy Fidži alebo Samoa obývateľné.
Organizácia Priatelia Zeme v spolupráci s nemeckým denníkom Frankfurter Rundschau upozorňuje, že pioniermi medzi tzv. klimatickými utečencami sú obyvatelia malého štátika Tuvalu. Jeho šírka neprekračuje štyristo metrov a najvyšší bod leží vo výške tri metre. O azyl požiadali v Austrálii, ktorá však ich štatút utečenca odmietla uznať.
Tuvalčanov napokon prijal Nový Zéland. Spolu s vládami postihnutých štátov pripravili evakuačný plán pre tichomorskú oblasť. Ako prví budú na Nový Zéland prichádzať obyvatelia Tuvalu a Kiribati – 75 ľudí ročne. Paralelne s nimi príde aj 250 ľudí z Fidži a Tonga.
Kto bude ďalší?
„V štúdii sme sa pokúsili poukázať na fakt, že hrozbe rastu morskej hladiny nečelia len obyvatelia malých ostrovných štátov. More bude zaplavovať a zasoľovať aj husto osídlené delty riek a pobrežné nížiny,“ hovorí McGranahan. Odborníci definujú tri hlavné druhy ohrozených krajín. Jednými sú krajiny s veľmi dlhým pobrežím v porovnaní s ich celkovou rozlohou. Sem patria napríklad obľúbené turistické destinácie Maldivy či Bahamy, ktorým hrozí úplný zánik. Ďalšie sú krajiny so širokými a zaľudnenými deltami riek ako Vietnam, Bangladéš alebo Egypt. Do tretej skupiny patrí zopár krajín, v ktorých drvivá väčšina obyvateľstva žije na pobreží. Sem patrí napríklad Surinam alebo Guyana.
Vedci zatiaľ nevedia odhadnúť, ktoré regióny sveta sú proti stúpajúcemu moru najzraniteľnejšie. „Veríme však, že už len počet obyvateľov žijúcich v nízkopoložených regiónoch upozorňuje na problémy, ktoré krajiny čakajú, ak sa rozhýbe mnohomiliónové sťahovanie do vyššie položených regiónov," uvádzajú vedci.
Na premiestňovanie obyvateľov však nebude tlačiť len more. V subsaharskej Afrike sú to suchá a rozširovanie púští pre spásanie vegetácie dobytkom. Inde prevažujú ekonomické faktory a snaha nájsť si uplatnenie v bohatších regiónoch.
Regióny, ktorých sa nárast hladiny morí a oceánov dotkne najviac
| Región | Počet ohrozených obyvateľov (v mil.) | Podiel na celkovej populácii regiónu | Ohrozené územie (v mil. km2) |
| Afrika | 55 | 8,2 % | 206 |
| Ázia | 438 | 12,3 % | 819 |
| Európa | 48 | 7,1 % | 459 |
| Latinská Amerika | 28 | 6,1% | 372 |
| Austrália | 3 | 13,8 % | 134 |
| Severná Amerika | 25 | 7,8 % | 523 |
| Malé ostrovné štáty | 6 | 13,1 % | 56 |
| Svet celkovo | 602 | 10,5 % | 2 571 |