Teraz však v prípade najväčších škrtov v zdravotníctve za posledné roky nielenže nie je jasný zoznam dotknutých nemocníc, ale ani to, na základe akých prepočtov sa pri rozhodovaní o rušení vychádzalo.
Údaje, ktorými nedávno odôvodňovala potrebu redukcie lôžok premiérka Iveta Radičová, totiž nesedia. Tá pred pár dňami tvrdila, že polmiliónová Bratislava má viac ako dvojnásobok nemocničných postelí v porovnaní s mnohopočetnejšou Viedňou. Ako sa však nakoniec ukázalo, nie je to pravda. Kým totiž v bratislavských nemocniciach je 2 900 lôžok, Viedenčanom je ich k dispozícii spolu až 11 700. Z akých informácií premiérka pri svojich prepočtoch vychádzala, nie je jasné, jej hovorca Rado Baťo totiž na otázky Pravdy neodpovedal.
Podrobnosti odmieta uviesť aj minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Pri otázkach o redukcii lôžok odkazuje na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá podľa neho rokuje s nemocnicami. Ani najväčšia štátna poisťovňa však nie je ochotná povedať podrobnosti radikálneho zrušenia lôžok. „Všeobecná zdravotná poisťovňa bude o nákupe zdravotnej starostlivosti od 1. júla informovať na pripravovanej tlačovej konferencii,“ odkázala hovorkyňa poisťovne Petra Balážová.
Takýto prístup je podľa člena zdravotníckeho výboru Petra Kalista (SaS) zlý. „Nie je to v poriadku. Pokiaľ je plán rušiť nejaké lôžka, tak by sa o tom malo jasne informovať vopred aspoň dva mesiace. Špeciálne ak ide o štátnu poisťovňu, by bolo vhodné oboznámiť verejnosť včas. Takto sa nemôžu pripraviť ani prevádzkovatelia zdravotníckych zariadení, ani pacienti,“ povedal Kalist.
Podľa zástupcov nemocníc je to zámer zo strany kompetentných, aby si výčitky pacientov vypočuli nemocnice a nie tí, ktorí lôžka rušia. „Tu ide o to, kto bude musieť pacientom povedať, že v tejto nemocnici si už takúto liečbu nebudete môcť vybrať. Niekto si za to musí prevziať zodpovednosť a ministerstvo aj zdravotné poisťovne ju chcú hodiť na riaditeľov nemocníc,“ myslí si viceprezident Asociácie nemocníc Peter Ottinger.
„Vychádzam z toho, že koncepcia rušenia lôžok doteraz nebola zverejnená. Stále sa len hovorí, že rokujú s riaditeľmi nemocníc,“ poznamenal.
Na spôsob redukcie lôžok si preto chce dať asociácia nemocníc pozor. „Budeme si preverovať, či sa tak deje v súlade s tým, čo deklarovalo ministerstvo, že sa budú spájať chronické lôžka vo veľkých nemocniciach a v menších sa udržia, prípadne sa budú iba spájať, alebo sa pretvoria na doliečovacie,“ povedal Ottinger.
Na verejnosť zatiaľ prenikajú len čiastkové informácie. Podľa nich by sa mal od júla znížiť počet lôžok napríklad vo Fakultnej nemocnici v Trnave, ktorá príde o dvadsať lôžok, teda o polovicu oddelenia na klinike pľúcnych chorôb. Tridsať postelí sa zredukuje zlučovaním zvyšných oddelení, napríklad na pľúcnom či kožnom.
Ako nedávno Pravda informovala, v júli o celé gynekologické a pôrodnícke oddelenie a spolu s ním aj o osemnásť zamestnancov príde nemocnica v Levoči.
Podobný osud čaká aj nemocnicu v Zlatých Moravciach, ktorej však rušením oddelení hrozí úplný zánik. Všeobecná zdravotná poisťovňa tu chce totiž zrušiť chirurgické oddelenie, oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny a jednotku intenzívnej starostlivosti. Dokopy ide o 45 lôžok. „Týmto krokom poisťovne v podstate dôjde k zatvoreniu nemocnice v Zlatých Moravciach. Následne nebude zabezpečená zdravotná starostlivosť pre viac ako 40-tisíc obyvateľov regiónu,“ povedal vo štvrtok na margo plánovanej redukcie primátor Zlatých Moraviec Peter Lednár.
Mesto preto iniciovalo petičnú akciu za zachovanie nemocnice, primátor zároveň napísal list Všeobecnej zdravotnej a kópie zaslal aj prezidentovi a do parlamentu. Ak sa aj napriek tejto iniciatíve poisťovňa rozhodne nezazmluvniť lôžka v zlatomoravskej nemocnici, Lednár aj starostovia okolitých obcí sú pripravení ísť protestovať do Bratislavy.