Podľa odborárov by súkromné školy mali dostávať štátnu dotáciu len v mimoriadnych prípadoch. Dnes sú financované rovnako ako štátne. S obmedzením peňazí nesúhlasí Asociácia súkromných škôl a školských zariadení, podľa ktorej by mali odborári sporný bod z požiadaviek stiahnuť.
„Školský zákon deklaruje, že jedným z hlavných princípov výchovy a vzdelávania je princíp rovnoprávnosti postavenia škôl bez rozdielu zriaďovateľa. Tento princíp má aj vo financovaní škôl zamedziť akýmkoľvek náznakom diskriminácie,“ hovorí Saskia Repčíková z asociácie.
Na stranu súkromných škôl sa prikláňa aj odborníčka na školstvo Zuzana Zimenová z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, podľa ktorej by to do systému vnieslo ešte väčšiu nespravodlivosť, a doplatili by na to najmä žiaci. „Treba si uvedomiť, že zo štátu nie sú financované školy, ale žiak. Je nemysliteľné, aby sa toto stalo, pretože rodičia detí, ktoré sú na súkromnej škole, by platili dane a z tých daní by nedostávali na vzdelanie svojich detí nič. Museli by toto vzdelanie uhrádzať sami, a pritom štát od nich požaduje, aby povinne dávali deti do školy,“ vysvetľuje.
Pridáva sa k nej aj Martina Kubánová z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorá poukazuje, že štát by mal stavať žiakov na rovnakú štartovaciu čiaru. „Vláda by sa mala zamerať na to, aby žiaci dostávali kvalitné vzdelávanie bez ohľadu na to, či to bude v škole zriadenej obcou, cirkvou, alebo súkromnou organizáciou,“ vraví.
Proti zmenám tohto druhu sa postavila aj Slovenská komora učiteľov či niektorí poslanci parlamentného školského výboru.
Predstavitelia školského odborového zväzu však z požiadaviek ustúpiť nechcú. Predseda zväzu Pavol Ondek tvrdí, že návrh verejnosť nepochopila dostatočne, keďže ním chceli len poukázať na nedostatky systému a potrebu zmien. Prekážajú mu vraj najmä tie školy, ktoré okrem príspevku zo štátu vyberajú od študentov aj ďalšie peniaze.
„Sme za financovanie aj neštátnych škôl zo štátneho rozpočtu, ale za takých istých podmienok ako štátne školy, teda ak budú poskytovať bezplatné vzdelávanie. V súčasnej zadlženosti Slovenska a stave štátnych financií sa javí ako neúnosné, aby štát financoval neštátne školy,“ zdôrazňuje Ondek
V súvislosti s tým však Zimenová upozorňuje, že aj keď súkromné školy dnes môžu vyberať za štúdium poplatky a štátne školy nie, aj tu platia isté obmedzenia. ,,Súkromné školy zo štátnych peňazí nemôžu hospodáriť tak, aby si mohli napríklad v rozpočte vytvoriť nejakú zásobu na ďalší rok. Musia ich dať na platy a prevádzku školy, zatiaľ čo štátne školy môžu peniaze použiť aj ináč. Je to teda taká disproporcia, no tú by nevyriešilo ani takéto opatrenie," vysvetľuje.
Zmenu vo financovaní škôl by privítal rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer, ktorý dnešný systém nepovažuje za správny. „Ak súkromné školy dostávajú rovnaký príspevok ako verejné, ktoré nemôžu inkasovať žiadne poplatky, pričom tie druhé áno, tak to je nerovnovážny stav a nie je to systémovo správne riešenie,“ hovorí.
Ako s požiadavkami odborárov naloží vláda, nechce minister Dušan Čaplovič zatiaľ komentovať.
Záujem o štúdium na neštátnych školách dlhodobo rastie, a to najmä v prípade súkromných vysokých škôl, ktorých je v súčasnosti dvanásť.
Autorský článok nahrádza pôvodnú agentúrnu správu.