Odborníci bojujú za postele pre seniorov

Žilinská nemocnica zlúčila interné oddelenie s oddelením dlhodobo chorých, na ktorom ošetrujú väčšinou starých ľudí. O niektorých pacientov seniorov sa tak po novom stará lekár internista, ktorý zvyčajne rieši iné diagnózy. Oslovení lekári to označili za absurdné, prirovnali to k situácii, akoby urologického pacienta liečil ortopéd.

Podľa primára oddelenia dlhodobo chorých v žilinskej nemocnici Mariána Repáka sa týmto krokom porušili prinajmenšom dve normy. Nariadenie vlády o odbornej spôsobilosti a vestník ministerstva zdravotníctva z roku 2008, najmä časť, ktorá sa týka personálneho zabezpečenia nemocníc.

Proti zlučovaniu žilinských oddelení neúspešne protestovali lekárske kapacity. Na zastavenie tohto procesu vyzval nemocnicu listom hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre geriatriu Štefan Krajčík. Celé to označil za nezmysel. „Nikoho nenapadne zlučovať napríklad urológiu s ortopédiou. Reálne hrozí, že dôjde k zhoršeniu starostlivosti. Je to v rozpore so starnutím populácie a s budovaním siete geriatrických zariadení v štátoch únie,“ povedal Krajčík. Za zlučovaním je podľa neho snaha nemocnice získať viac peňazí.

Riaditeľ nemocnice Štefan Volák spájanie odôvodnil vyššou efektivitou práce. „Neznižujem stav lekárov ani neredukujem počet lôžok. Cieľ je, aby sa skvalitnilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zväčšil sa objem výkonov.“ Podľa neho môže interné oddelenie riešiť liečbu pacientov z oddelenia dlhodobo chorých, odvolal sa na to, že takto postupujú aj iné nemocnice. Príklady však neuviedol, takisto ani odhad ušetrených prostriedkov. Podobný experiment ako v Žiline urobila doteraz iba fakultná nemocnica v Banskej Bystrici.

Čestný prezident Slovenskej gerontologickej a geriatrickej spoločnosti Ladislav Hegyi sa obáva, že podľa vzoru týchto nemocníc sa aj iné pustia do spájania geriatrických, doliečovacích oddelení či oddelení dlhodobo chorých s internými. „Neviem, čo sa dá na tomto usporiť, jedine ak ročný plat jedného primára a vrchnej sestry. To je všetko,“ dodal Hegyi.

Spájanie oddelení vnímajú poprední geriatri ako druhú vlnu likvidácie geriatrickej starostlivosti na Slovensku. Prvá podľa Hegyiho prebehla v lete 2011, keď sa masívne rušili lôžka. „Zatváranie oddelení geriatrického typu, geriatrických kliník, oddelení a liečební pre dlhodobo chorých, doliečovacích oddelení je flagrantnou formou diskriminácie starých ľudí, lebo znižuje dostupnosť odborných služieb, ktoré si vyžaduje ich zdravotný stav,“ dodal Hegyi. Ten sa spolu s Krajčíkom a Jednotou dôchodcov na Slovensku podpísal pod otvorený list premiérovi.

K prvému júlu 2012 podľa hlavného odborníka klesol počet lôžok geriatrického typu o 674, čo predstavuje pokles o 18,5 percenta, kým v rokoch 2008 až 2010 sa počet týchto lôžok znížil len o 1,65 percenta. Počet seniorov, teda 65-ročných a starších, pritom stále rastie.

Nedostatok postelí pre seniorov si uvedomuje Všeobecná zdravotná poisťovňa. Jej hovorkyňa Dana Gašparíková povedala, že pripravujú optimalizáciu siete lôžkových zdravotníckych zariadení. „Tu vidíme aj priestor na reprofilizáciu časti akútnych lôžok na chronické,“ dodala Gašparíková.

Rušenie lôžok a spájanie oddelení má aj iný efekt, a to znižovanie počtu odborníkov na geriatriu. Udialo sa to napríklad v nemocnici v Banskej Bystrici po zlúčení oddelení. „Tu bolo päť atestovaných geriatrov a traja tesne pred atestáciou. Všetci odišli po zlúčení oddelení z odboru. To, čo si vychovávame pre geriatriu, sa nám v takýchto podmienkach roztratí,“ varoval Hegyi. Na Slovensku je spolu asi 200 atestovaných geriatrov, čo je podľa odborníkov málo.

Ďalším dôsledkom úbytku geriatrických lôžok je fakt, že pacienti musia dochádzať desiatky kilometrov. Odchod do iného mesta znamená podľa lekárov prechodnú stratu rodinných a priateľských kontaktov. Takáto zmena môže vyvolať adaptačné poruchy, ktoré môžu fatálne zhoršiť zdravotný stav.

Časté dochádzanie pacientov potvrdil aj primár geriatrického oddelenia v Špecializovanej nemocnici sv.Svorada Zobor v Nitre Jozef Weber. Geografická dostupnosť je však podľa neho ešte celkom prijateľná. „Väčší problém je skôr s tými pacientmi, ktorí nepotrebujú akútne služby, ale tiež nemôžu byť doma. Sú imobilní, trpia demenciou a vyžadujú 24-hodinovú starostlivosť. Tá je ponechaná na rodiny, ktoré nie sú kvalifikované.“

Podľa primára stojí celá Európa pred veľkou demografickou výzvou. „Musíme sa vysporiadať so starnutím a dotkne sa to všetkých oblastí nášho života. Pracovných síl, zdravotnej oblasti, obchodu, životného prostredia. Bude to stáť obrovské peniaze. Naše zdravotníctvo o demografickej výzve ani neuvažuje. Naopak, urobili sa opatrenia, ktoré situáciu zhoršili.“ Všade vo svete podľa neho rastie počet chronických lôžok tak, ako pribúdajú ľudia vo vyššom veku. „U nás sa udial opak. Väčšina lôžok zmizla do nenávratna,“ podotkol Weber.

Zdroj: VšZP, SGGS

| | |