Rodák z Vikartoviec pri Poprade mal podobný osud ako mnohí presvedčení antifašisti, ktorí sa po zániku Československa v roku 1939 rozhodil bojovať v zahraničných jednotkách. Najprv na Blízkom východe a potom vo Veľkej Británii, kde sa stal po výcviku príslušníkom 312. perute. Zúčastnil sa na pátracích a evakuačných letoch.
Po vojne a návrate do vlasti pôsobil vo veliteľských funkciách a potom sa dal na vysokoškolské štúdium. Krátko pred prevratom v roku 1948 však odišiel s manželkou Margaret do Anglicka, čím sa zachránil pred perzekúciami, ktoré onedlho postihli takmer všetkých účastníkov západného odboja. V Londýne si doplnil vzdelanie a pracoval najprv v leteckom výskume a neskôr na City University ako odborný asistent.
Vo Veľkej Británii dnes žije už len jeden Slovák, bývalý letec RAF, a to generál Ivan Schwarz, ktorý bol palubným strelcom 311. perute. V čase invázie v Normandii mala táto jednotka za úlohu ochraňovať spojenecké vojská zo vzduchu a napádať lode, najmä však ponorky nepriateľa. V Bratislave žije 87-ročný Emil Ďurica, ktorého nasadili do bojových letov 311. perute ako rádiotelegrafistu až začiatkom jari 1945. Na žiadnu nemeckú ponorku v blízkosti Britských ostrovov však už vtedy nenatrafili.
A v Havlíčkovom Brode žije 93-ročný Imrich Gablech, rodák z Hrachovišťa pri Novom Meste nad Váhom. Počas druhej svetovej vojny tiež patril medzi príslušníkov RAF. Po zhoršení zdravotného stavu však tento vojenský pilot pôsobil v letiskovej kontrole.
Podľa zistení Vojenského historického ústavu v Bratislave slúžilo v britskom kráľovskom letectve počas druhej svetovej vojny 321 Slovákov. Dvaja z nich – Ján Ambruš a Oto Smik – sa stali dokonca veliteľmi perutí. Smik patril k elite stíhačov RAF a aj v bojoch o Normandiu dosiahol tri vzdušné víťazstvá. Padol o päť mesiacov neskôr v bitke nad Holandskom. Generál Ambruš zomrel v Chicagu v januári 1994 ako 95-ročný.