Historička si navyše myslí, že katolíckej cirkvi bude takáto diskusia nepríjemná. „Po škandáloch, ktoré sa v posledných mesiacoch v zahraničí prevalili, katolícka cirkev začala strácať veriacich. Teraz, ak by sa otvorila ďalšia nepríjemná téma peňazí, odliv z jej radov by sa mohol zväčšiť,“ dodala Zavacká.
Sociológ Miroslav Tížik hovorí, že finančná odluka by dnes znamenala v podstate len zastavenie vyplácania platov kňazom a financovania cirkevných kancelárií. Podľa údajov z ministerstva kultúry štát v roku 2009 prispel rímskokatolíckej cirkvi viac ako 21 miliónmi eur, druhá najväčšia evanjelická cirkev dostala asi 3,7 milióna eur.
Obmedzenie peňazí na platy a prevádzku kancelárií by najmenej zasiahlo najväčšiu katolícku cirkev. „Má pomerne veľa majetkov a je nepriamo financovaná v širšom rozsahu ich agendy. Menšie cirkvi, najmä evanjelickú, reformovanú a pravoslávnu, by to mohlo výrazne oslabiť. Niekoľko najmenších cirkví, ktoré sú aj v súčasnosti sebestačné, by z odluky nemalo žiadne negatívne dôsledky,“ vysvetlil Tížik.
Štát platí, no nemôže kontrolovať
Katolícky kňaz a publicista Marián Gavenda hovorí, že väčšina ľudí je presvedčená, že kňazi zarábajú veľké peniaze. „Je to len mýtus, platy sú nízke a dlhé roky neboli valorizované. Majetok neprináša obrovské zisky, ako si to mnohí myslia,“ uviedol Gavenda. Dodal, že každá fara má výdavky, pretože sa musí starať o prevádzku kostola či platiť organistu.
Štát nepriamo financuje cirkevnú agendu cez platy učiteľov náboženstva, cirkevné fakulty na univerzitách a cez Katolícku univerzitu v Ružomberku. Z verejných peňazí sa hradí aj služba duchovných v armáde, polícii a iných ozbrojených zložkách. Okrem toho majú cirkvi finančné a daňové úľavy, oslobodené sú od rôznych poplatkov.
Čo by štát mohol prestať financovať úplne
* platy kňazov
* prevádzku cirkevných kancelárií
Čo štát musí financovať
* cirkevné školy
* platy učiteľov náboženstva na školách
* cirkevné sociálne domovy a zdravotnícke zariadenia
* platy kňazov, ktorí pôsobia v armáde, polícii a vo väzniciach
* obnovu kultúrnych pamiatok, ktoré sú majetkom cirkvi
Do čoho štát nemôže zasiahnuť
* do kostolných zbierok – nepodliehajú zdaneniu a ani povinnosti urobiť verejné vyúčtovanie
Tížik upozorňuje, že štát je voči nim v nerovnom postavení. „Platí časť ich aktivít, no nemá žiadne možnosti kontrolovať hospodárenie cirkví a ako nakladajú aj s verejnými zdrojmi. Platí učiteľov náboženskej výchovy, ale o obsahu ich práce a aj o vymenovaní rozhodujú cirkvi. Podobne aj v armáde a inde. Dokonca ani nemôže určovať počty kňazov, ktorým hradí platy. Takže teoreticky a trocha prehnane by sa duchovnými platenými štátom mohli stať všetci dospelí občania, ak by ich k tomu iniciovala niektorá cirkev,“ povedal Tížik.
Oľga Pietruchová, predsedníčka združenia Možnosť voľby, upozorňuje, že podľa Vatikánskej zmluvy štát nemá právo kontrolovať peniaze vyzbierané zo zbierok, katolícka cirkev nemusí predkladať ichvyúčtovanie. Na rozdiel od katolíckej cirkvi príspevky evanjelikov podliehajú verejnej kontrole vo farnosti. Kontroluje ich pokladník, ktorého do funkcie volia ľudia z cirkevného zboru. Zbierky však nepodliehajú zdaneniu.
Dobrovoľná cirkevná daň?
Podľa základnej zmluvy s Vatikánom štát by mal ešte uzatvoriť čiastkovú zmluvu o financovaní katolíckej cirkvi. Oľga Pietruchová tvrdí, že v nej by mohlo byť zakotvené aj iné financovanie, ako je dnes. „Je to vec vyjednávania a kľudne sa môže navrhnúť taký systém, aký funguje v iných krajinách, napr. asignáciou percentuálnej čiastky z daní alebo dobrovoľnou cirkevnou daňou,“ dodala Pietruchová. Podľa nej je odluka ešte možná. „Len to treba ustrážiť, aby sa nestalo, že sa potichu schváli nejaký návrh zmluvy, ktorý odluku prakticky vylúči,“ podotkla.
Generálny dozorca evanjelickej cirkvi Pavel Delinga tvrdí, že súčasné financovanie je dobre nastavené. Ak by sa prijal systém financovania cez dane, podľa neho treba ľudí na to najprv postupne pripraviť. „Aby sa nezhoršili vzťahy medzi nimi a cirkvou,“ dodal dozorca.
Miroslav Tížik dodáva, že podľa viacerých výskumov by síce bola pomerne veľká časť ľudí ochotná prispievať na svoju cirkev, asi 40 percent opýtaných v roku 2008 odmietlo takéto príspevky. „No výška sumy, ktorú by boli ochotní ľudia dať, je veľmi malá. Len asi 9 percent z opýtaných by v prípade odluky na cirkev prispelo viac ako 3,3 eura mesačne, čo by znamenalo veľmi málo na zachovanie činností cirkví v podobe, ako fungujú dnes,“ podotkol sociológ.