Chmel by v otázkach národnostnej identity zakázal hlasovanie

„Vždy obdivujem ľudí z väčšiny, ktorí vedia, čo nepotrebuje menšina,“ odpovedal podpredseda vlády pre menšiny Rudolf Chmel na margo poznámok čitateľov Pravda.sk, v ktorých ho kritizovali za prílišnú ústretovosť voči minoritám.

Dobrý deň pán Chmel, prečo takto nahrávate iba jednej menšine, konkrétne Maďarskej? Prečo radšej Vaša strana nebojuje za to, aby menšini, konkrétne Maďarská ovládali oveľa lepšie spisovný jazyk? Prečo pre Maďarskú menšinu na Slovensku neplatia rovnaké podmienky, ako má Slovenská menšina v Maďarsku? Prečo stále naša republika ustupuje Maďarsku v jeho Veľkomaďarskej politike? - Kritik

Pokiaľ ide o spravodlivosť pri „nahrávaní“ menšinám, tak pre tú platia nejaké objektívne kritériá, ktoré tento úrad pri starostlivosti o mennšiny nastavil. Pri vytváraní legislatívneho prostredia, ako aj pri grantovom systéme si myslím, že sme vytvorili v daných pomeroch optimálne podmienky pre všetky menšiny. Opticky to môže vyzerať niekedy tak, že maďarská menšina by sa mohla zdať byť zvýhodnená, ale to je možno aj tým, že jej príslušníci fungujú aktívne ako politici a poslanci, aj tým, že artikulujú svoje oprávnené požiadavky možno hlasnejšie ako ostatní, ale niečo je aj v atmosfére, ktorú vytvárajú dnes opozičné strany, ktoré často veľmi tendenčne a populisticky bojujú proti maďarskej menšine, resp. jej politikom ako oni hovoria a vidia v tom aj zástupný boj s Budapešťou. V tomto sa falošná interpretácia Smeru a SNS zhoduje, ale je to absolútne falošná interpretácia, ktorá funguje v zmysle starého goebelsovského stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Pretože naša strana Most-Híd nie je v žiadnej závislosti na Budapešti, Orbánovi alebo na komkoľvek. Je to možno pre mnohých výnimočné a nepochopiteľné, ale je to tak. Mne osobne sú nie veľmi sypatickí tak slovenskí nacionalisti ako aj maďarskí a nemám proiblém im to jasne povedať. Pokiaľ ide o ovládanie štátneho jazyka, je to problém, ktorý nevznikol včera a musím povedať, že aj viacerí poslanci dnešnej opozície hovoria častokrát nespisovne v lepšom prípade nárečiami. Ale keďže sa vec týka podľa vás maďarskej menšiny, problém súvisí nepochybne s metodikou vyučovania slovenčiny na maďarských školách. Pravda je, že pre príslušníkov maďarskej menšiny je slovenčina iste ťažší jazyk ake pre Rusínov, Ukrajincov, Poliakov a ďalších, ale v prístupe k vyučovaniu slovenčiny sa zrejme máločo zmenilo za posledných možno 50 rokov. V tomto nepochybne treba urobiť nápravu, ale spôsobom, ktorý musí mať kontinuitu od vstupu do školy. Pravda je, že aj na strane zriaďovateľov maďarských škôl by sa tejto problematike mohla venovať väčšia pozornosť.

Dobrý deň,pán Chmel,prosím odpovedzte mi,hlavné mesto SR je medzinarone Bratislava,alebo Poszon,dalej,ak chcem poslať do Šamorína dopis,balík,môžem do adresy uviesť názov mesta v maďarskom jazyku? Ďakujem - dornkapelak

Hlavné mesto je Bratislava a balík pošlite na Šamorín a nezabudnite smerové číslo.

Dobry den. trosku z ineho sudka. Co si myslite o sucasnej slovenskej kulture? dochadza podla vas k upadku tvorenia, myslenia alebo naopak? - lena

Kultúra sa po roku 1989 dostala do inej polohy ako sme na to boli zvyknutí možno v celom 20. storočí. Dovtedy predovšetkým vysoká kultúra z jednej časti síce bola poplatná režimu, ale z tej väčšej časti dokázala prejaviť aj vysoké hodnoty, ktoré po roku 1989 akoby z vedomia spoločnosti vytlačil gýč, komercia a konzum. Dnes je tzv vysoká kultúra, teda tá, ktorá nie je konzumná zjednodušene, len v malom centre záujmu spoločnosti a aj štát pokladá kultúru len za akúsi vec okrajového záujmu, vynakladá na ňu len nevyhnutné „prevádzkové“ finančné prostriedky. Je dobré, že štát kultúru neriadi, že nemusí podliehať ideologickým tlakom, ale kultúra takého malého národa ako sme my sa jednoducho neuživí bez primeranej podpory štátu. Nie náhodou sme pokiaľ ide o štáty EÚ na chvoste takéhoto rebríčka. Spoločnosť je nastavená predovšetkým zásluhou elektronických médií na konzum, gýče a to, žiaľ, už od útleho veku poslucháčov a divákov, čo všetko bude mať v najbližších desaťročiach dosť podstatné vpylvy na deformovanie kultúrenho vedomia spoločnosti vôbec. Zatiaľ, žiaľ, v tejto veci neprebieha ani politický, ani intelektuálny diskurz, ktorý by moho, doniesť nejakú iniciatívu.

Keby sme dnes ponukli Madarsku autonomnu cast napr. Zitny ostrov, aka reakcia by z Madarska prisla? - rocky

To je otázka na Viktora Orbána, ale otázka je myslím si sama o sebe nezmyselná.

Dobry den p. Chmel, chcel by som sa Vas spytat, ci ste to mysleli vazne so zriadenim vyboru vlady pre inak orienotvanych..prosim Vas, ake maju oni starosti ? ze sa chcu brat a ze chcu vychovavat deti ?? nebudte smiesny, manzelstvo je zalozene na vztahu muza a zeny..tradicnej rodiny..nech si tieto ine skupiny robia svoje potreby doma a nie nech zatazuju normalnych ludi... druha otazka...prosim Vas, stale sa mi zda ako keby ste nadradzovali madarsku mensinu nad slovensku vacsinu..podla mna maju madari ovela vacsie prava ako sa patri...ved v novych zamkoch sa neda zamestnat bez toho, aby ste ovladali madarcinu...toto kde sme prosim vas ?? - Roman

Výbor pre práva osôb s neheterosexuálnou orientáciou mal byť len jeden z ôsmich poradných výborov rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Aj tie ostatné výbory sa zaoberajú právami osôb rozličných menšín, osôb, ktoré sú istotne apriori vystavené väčšej zraniteľnosti a diskriminácii v spoločnosti. Navyše, dôvody na ochranu aj takýchto osôb a skupín sú zakotvené v antidiskrimi­načnom zákone, ktorý platí od roku 2004. Práva osôb s neheterosexuálnou orientáciou sa netýkajú len sexuálnych otázok, partnerských vzťahov, ale širších sociálnych a spoločenských aspektov, vplývajúcich na zamestnanosť, občiansko-právne a majetkovo-právne vzťahy a ľudskú dôstojnosť vôbec. Ak viete o konkrétnom prípade z Nových Zámkov, ktorý by bol diskriminačný, oznámte ho príslušným orgánom, napríklad na môj úrad alebo verejnému ochrancovi práv, resp. Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva.

Pan Chmel, ja sa chcem opytat na Vase rodinne korene. Kto boli Vasi rodicia a stari rodicia? Comu Vas ucili? Co v zivote prezili? Dakujem - Mat'a

Ak chcete vedieť o mne dôvernejšie informácie, tak som v rozsiahlych rozhovorch, ktoré som publikoval vo svojich knihách (Moje slovenské pochybnosti, Romantizmus v globalizme), podrobne vysvetlil, prečo ozajstný Stredooeurópan nemôže byť nacionalistom. V tomto priestore je málo čisto etnických ľudí, keďže sa tu stáročia miešali národnosti, ba rasy, náboženstvá. Ja mám nepochybne predkov, prapredkov, ktorí absolvovali celú monarchiu od Vojvodiny cez Plzeň až po Vysoké Tatry. Našli by sa tam príslušníci viacerých národností, ale aj som si svoju identitu vedel napriek tomuto miešaniu zachovať, resp. som ju získal, už potom som si ju zrejme potvrdil, keď som vyštudoval ja Komenského univerzite slovenskú literatúru a jazyk. Inak ale príslušnosť k národnosti tak ako k náboženstvu je vecou voľby, dokonca by som povedal, že väčšinou ani človek nemôže za to, že sa stal príslušníkom nejakého národa, jednoducho sa doňho narodil.

Pán Chmel, ako ste prišiel na to, že menšiny sú na Slovensku utláčané ? Je to Váš spôsom získavania obživy ? Moji predkovia sa rodili 150 rokov v Pešti. A boli utláčaní ako Slováci, či už v Pešti, alebo na Slovensku. To Vám Bugár sľúbil pokojnú starobu vo svojom zariadení , pokiaľ budete "šlapať" za Maďarov ? Ste proste špatný a predajný človek, ktorý škodí Slovensku. - pešťan

Ja už pokojnú starobu mám.

Uvedomujete si, že naše národnostné menšiny pre zachovanie ich kultúry a povedomia nielenže nepotrebujú úradovanie v ich jazyku (ba dokonca by ho ani nemali mať), pretože tým ich len vydeľujete zo zvyšku spoločnosti, pretože ak nebudú schopní zvládnuť úradné tlačivá v štátnom jazyku, tak budú v tomto štáte uzavretí do svojho miestneho jazykového geta?! Na zachovanie si svojej kultúry totiž menšiny nepotrebujú úradovanie vo svojom jazyku – to im skôr len škodí, pretože ak nezvládnu úradovanie v štátnom jazyku, tak ich to v tomto štáte naveky uvzavrie do miestneho jazykového geta – to je len pre politické ciele; menšiny na zachovanie svoje kultúry a jazyka potrebujú divadlá, knižnice, kultúrne spolky – no peniaze, ktoré by sa na to mohli použiť, vy chete použiť na maďarizáciu verejného života a politiky! - Martin Rapavý

Vždy obdivujem ľudí z väčšiny, ktorí vedia, čo nepotrebuje menšina. Ale naozaj obdivujem ľudí, ktorí sa dokážu vžiť alebo vcítiť do postavenia toho druhého a navyše ešte keď je príslušníkom akejkoľvek menšiny. Lebo menšina, to už opakujem, je oveľa zraniteľnejšia ako väčšina. Navyše, v otázkach jej národnostnej identity by som dokonca zakázal hlasovanie, akúkoľvek majorizáciu. Je to priveľmi privátna a citlivá vec na to, aby sa stala predmetom plebiscitu ľudí s veľmi povrchným poznaním jej problému.

Dobry den pan podpredseda, chcem sa vas, ako podpredsedu vlady pre ludske prava spytat, ci vam nechyba nejaky counterpart vo forme podpredsedu vlady pre ludske povinnosti ... ak sa vy starate u ludi, ktorych jedinou tuzbou a ambiciou je ist 18eho v mesiaci na postu pre davky a pre podporu a nasledne tieto peniaze turbotempom prepijat, nemyslite si, ze by mala vlada nasadit tempo a pritiahnut kohutiky? Mna ako danoveho poplatnika zaujima, dokedy sa mam prizerat na to, ze moje dane nejdu na cesty, skoly a nemocnice, ale dakam uplne inam ... Dakujem - Peto77

Vláda musí najprv vytvoriť podmienky, aby sa všetci občania mohli plnohodnotne zapojiť tak do tvorby statkov ako aj ich užívania. Ľudia zo sociálne vylúčených komunít žijú už niekoľko generácií v podmienkach koncentrovanej chudoby a z tejto situácie sa sami nedokážu dostať. Vláda preto pripravuje celý súbor opatrení, ktorý má napomôcť integrácii týchto občanov do systému vzdelávania aj trhu práce. Potrebná je v tom úzka súčinnosť všetkých štátnych orgánov, ale aj Rómov samotných. Všetky iné riešenia nahrávajú extrémizmu.

Dobrý deň, dosť ma zarazila otázka, či naozaj potrebujú menšiny vyšší štandard práv ako majú v súčasnosti. Skutočne si myslíte, že súčasné práva menšín sú postačujúce? Nemyslím, že by akákoľvek menšina žiadala niečo navyše, nejaké extra výhody, či uberať práva iným. Práva by mali mať všetci občania rovnaké. Žiaľ, ani v 21. storočí, tomu tak nie je a menšiny, konkrétne LGBT voliči, občania a platiči daní, tieto rovnaké práva nemajú. Pýtam sa Vás ako podpredsedu vlády pre ľudské práva, kedy konečne politici a političky platené aj z našich daní, príjmu zákon, ktorý potvrdí naše rovnoprávne postavenie v slovenskej spoločnosti? - Amelie

Základné práva garantuje ústava a antisikriminačný zákon. Pravda je, že zákon o registrovaných partnerstvách je na Slovensku stále kameňom úrazu. Obišla ho sociálno-demokratická vláda Roberta Fica, obišla ho zámerne, ktorá by mala byť z hľadiska svojej ideológie de facto takémuto zákonu naklonená a dnes nie je v tejto otázke konsenzus, čo vyplýva aj z kresťansko-konzervatívnej orientácie väčšej časti koalície. Taká je politická realita. Môj názor je, že v dlhodobej perspektíve Slovensko takýto zákon bude musieť prijať a politici sa nebudú môcť donekonečna vyhovárať na to, že slovenská verejná mienka naň ešte nie je dostatočne pripravená. V 20 krajinách EÚ je primeraná zákonná úprava občiansko-právnych a majetkovo-právnych vzťahov osôb s neheterosexuálnou orientáciou.

prečo potrebujeme zákon v ktorom sa riešia jazyky. keď sa u nás maturuje zo slovenského jazyka. pre takého maturanta predsa nemôže byť problém dohovoriť sa na úrade v štátnom jazyku? a ten čo nematuruje ma SJL od 1 triedy ZŠ minimálne 10 rokov a taktiež by nemal mať probl. s dorozumievaním sa v štátnom jazyku všade tam kde to potrebuje. A je podľa mňa diskriminačné pre ľudí čo neovládajú menšinový jazyk aby sa museli učiť alebo mať tlmočníka kvôli tomu aby sa dohovorili na jazykovo zmiešanom území. nechápem a vysvetlite to. - Valter

Viete si predstaviť, koľko našich rodákov neovláda iny jazyk ako slovenčinu? A z veľkej časti aj preto, že sa nedokážu cudzí jazyk naučiť. Od príslušníka menšiny my väčšina žiadame, aby sa podľa možnosti dokonale naučil slovenský jazyk a v ňom komunikoval niekedy v zložitých veciach, napríklad na úradoch. Rovnako nie všetci príslušníci menšín sú vybavení väčším talentom pre cudzie jazyky a aj pre nich treba vytvoriť istý jazykový konfort. Iná vec je, že teraz po schválení zákona o používaní jazykov národnostných menšín by mohlo dôjsť k nejakému nadužívaniu menšinových jazykov, ale nemyslím si, že takáto situácia nastane. Zákon v podstate len vyjadruje reálny stav, aký sa už dnes bežne používa pri komunikovaní jazykmi národnostných menšín. Uvedomme si, že drvivá väčšina občanov ani netuší, čo tento zákon obsahuje a bude svoj jazyk používať tak, ako ho používal doteraz.
Ďakujeme za otázky a ospravedlňujeme sa tým, na ktorých otázky nezostal čas.