Online s historikom Ivanom Kamencom

Ivan Kamenec

Svet si pripomína 60. výročie od konca II. svetovej vojny. Aká bola najtragickejšia kapitola novodobých dejín? Boli kroky vojnového Slovenského štátu nevyhnutné? Pýtajte sa v utorok o 11. hodine historika Ivana Kamenca.

Dobrý deň pán Kamenec, pekne Vás pozdravujem. Obraciam sa na Vás síce ako na historika, aj keď to bude možno teologia a aj keď si Vás tiež pamätám z bratislavskej SVŠT. Nepochybne všetci stárneme a snáď sa nám častejšie vkráda do pamäti to "... márnosť je márnosť a všetko je márnosť..". Ale, snáď nie je! Čo teda pokladáte, a či akú spoločensky organizovanú činnosť pokladáte za dôležitú, ktorej by sa bolo treba úsilne venovať, aby si naši potomci nemuseli "históriu zopakovať"? A bolo by to dobré? A dá sa to? Tak prečo sa to nerobí?! Vidíte náznaky, smerujúce k tej "repetícii"? S pozdravmi Ľudovít Nasch - Ludovit

Historici nemajú v ruke zázračný prútik na absolútne poznávanie v minulosti. Len v nej hľadajú a idú po jej stopách. Ten kto nepozná históri a jej temné stránky, je odsúdený k tomu, aby ju ešte raz prežil. Dnešná generácia má skúsenosti z dvoch totalít, ktoré postihli Slovensko. Práve poznávanie je najdôležitejšie pre súčasnú občiansku spoločnosť. Historici síce môžu voľačo napomôcť, ale nie dať absolútny recept. Úlohou historiografie nie je poúčať, ale dávať znepokojujúce otázky a pokúšať sa na ne dávať odpovede.

Povstalecka armada sa skladala z partizanov a riadnych jednotiek slovenskej armady. Aka bola jej celkova velkost a aky bol pomer medzi partizanmi a vojakmi??? - Michal

Trošku vás opravím, jednalo sa o povstaleckých bojovníkov, ktorí pozostávali z armády a partizánov. Armáda, ktorá dostala názov 1. Československá armáda mala 60-tisíc príslušníkov, partizánske jednotky mali 18-tisíc členov, nie len Slovákov (Čechov, Francúzov, Poliakov.....atď.) Pomer medzi armádou a partizánmi bol dosť napätý, keďže partizáni boli často málo disciplinovaní a nehodlali sa podrobiť veleniu armády. Po vojenskom potlačení povstania, aj príslušníci armády prešli na partizánsky spôsob boja.

Hitlerov telefonista Rochus Misch tvrdí, že v jeho okolí nikto nič o plynových komorách v koncentračných táboroch nevedel. Čo si o tom myslíte? - Andrej

Vraždenie Židov bolo všeobecne známe. Ľudia, ktorí nesú priamu zodpovednosť za zločiny tvrdia, že o nich nevedeli. Prirodzene, že predstava priemyselného vyvražďovania v plynových komorách bola ťažká a mnohí sa jej bránili uveriť. Žiadny zločin nie je dokonalý a nedá sa dokonale zakryť. Takto to bolo asi aj v prípade Rochusa Mischa.

Aký je váš názor na Dejiny Slovenska a Slovákov od J. Ďuricu v súvislosti s opisom situácie vojnového Slovenského štátu? - Martin

Je to jednoznačne tendenčná práca, s účelovým vyberaním niektorých údajov a tým aj skreslovaním skutočnej situácie. Prof. Ďurica v čase, keď pôsobil v zahraničí, písal odbornejšie práce. Táto práca sa celkom nepokryte snaží glorifikovať vojnový slovenský štát, SNP líči ako reťaz zločinov proti ľudskosti, oslobodenie hodnotí ako okupáciu Slovenska. V odborných kruhoch doma i v zahraničí jeho práca nebola prijatá pozitívne. Treba však povedať, že má veľa fanúšikov, či obhajcov, čo je nakoniec legitímne. Jej životnosť, prínosnosť, ako každú inú historickú prácu preverí čas.

Pri príležitosti osláv 60. výročia konca II. svetovej vojny zaznel názor, že Sovietsky Zväz porazil fašizmus nie vďaka Stalinovi, ale napriek Stalinovi. Aký je váš názor? - Grafoman

Samozrejme, nemožno glorifikovať jedného vodcu. Bojovali a zomierali milióny vojakov. Fašizmus bol porazený nielen vďaka Sovietskemu Zväzu, ale najmä Anti-Hitlerovskej koálícii, ktorej súčasťou boli aj bojovníci slovenského národného povstania. Z hľadiska ďalšieho vývoja bolo tragédiou, že Stalinov Sovietsky zväz, ktorý priniesol vo vojne obrovské obete, nastolil vo viacerých oslobodených štátoch v ČSR od roku 1948 novú totalitu. Treba dodať, že Sovietski vojaci tu zomierali nie za takýto model. Bola to čisto vec politická. Tento model sa ustanovil u nás, ale aj v iných krajinách za pomoci domácich kolaborantov. História je veľmi zložito štrukturovaná, nemožno prijať zjednodušené závery.

Videli ste divadelné predstavenie Dr. Jozef Tiso - ktorého v hlavnej úlohe stvárňuje Marián Labuda? Ak áno, boli historické skutočnosti opísané pravdivo? - Anna

Predstavenie som videl, je to monodráma. 95 percent textu, ktorý odznieva z javiska, je doslovná reprodukcia dobových historických dokumentov – článkov a prejavov, ktoré vo svojej dobe predniesol Jozef Tiso. Z hľadiska historickej pravdivosti je táto hra korektná. Behom 80 minút, ktoré hra trva, nemohol tam hlavný predstaviteľ predniesť všetky prejavy Jozefa Tisu. Ich výber je umelecká licencia autorov hry.

Pripúšťate, že Dr. Jozef Tiso o vyhladzovaní židovského obyvateľstva v koncentrákoch nevedel? - Abdullah

Jozef Tiso, ako najvyšší predstaviteľ štátu nesie zodpovednosť za riešenie židovskej otázky. Toto riešenie nezačalo nakladaním Židov do dobytčích vagónov, ani vtedy, keď sa tieto obete ocitli pred bránami plynových komôr. Začalo omnoho skôr, na SLovensku na prelome rokov 1938/39. Slovenský štát robil protižidovskú politiku cieľavedome a systematicky. Zbavil Židov postupne politických, hospodárskych, sociálnych, občianskych a nakoniec aj základných ľudských práv. To nutne viedlo k tragédii. Tiso vedel o tom, čo Nemci so Židmi skutočne robia. Bol o tom priamo informovaný od vysokých dôstojníkov slovenskej armády, ktorí sa vrátili z okupovaných území vtedajšieho Sovietskeho Zväzu. Nepredpokladám však, že si vedel predstaviť mechanizmus priemyselného vyvražďovania v plynových komorách. To však nesníma z neho politickú ani morálmu zodpovednosť. Tým viac, že mnohokrát verbálne, ale aj podpismi pod vládnymi nariadeniami a zákonmi sám sa zúčastňoval na riešení židovskej otázky.

Pozdravujem vás pán Kamenec. Aké boli pohnútky Jozefa Tisa, že sa do poslednej chvíle držal politiky, ktorá bola servílna fašistickému Nemecku? - Ivko

Tiso bol vzdelaný kňaz, ktorý mal ako absolvent viedenského pazmánea pred sebou pravdepodobne vynikajúcu kariéru v hierarchii rímskokat. cirkvi, najmä po roku 1918. Bol však homopoliticus. Zvolil si kariéru politickú, už začiatkom 20-tych rokov minulého storočia. Koncom 30-tych rokov sa dostal na vrchol svojej politickej kariéry, boli to veľmi komplikované pomery a časy. Tiso v tých politických a ľudských dilemách ako politik, ako kňaz i človek často zlyhal. Nikdy si nepripustil, že mohol urobiť aj nejaký chybný krok, povýšil myšlienku štátu, ktorý sa zrodil z Hitlerovej agresívnej politiky, na najvyšší stupeň hierarchie hodnôt. To ho viazalo k nacistickému Nemecku až do veľmi trpkého konca. Nenašiel v sebe a svojom okolí dosť politických ani morálnych síl, aby korigoval svoje postoje a politiku štátu, ktorý nemal absolútne žiadnu nádej na prežitie v povojnových pomeroch.

Podľa Juraja Sterna bol Jozef Tiso zločinec. Stotožňujete sa s jeho názorom? - Bublifuk

Ja som historik a nie právnik, aby som tieto veci označoval. Tak ako niektorí označujú Tisa za zločinca, iní ho považujú za svätca. Sú to emocionálne hodnotenia. Tiso však bol na čele štátu a je zodpovedný za všetko, čo sa tu udialo, i za zločiny proti ľudskosti. Za nastolenie totalitného režimu, za utrpenie a smrť desaťtisícov občanov.

Do akej miery sú zodpovedné za II. svetovú vojnu Anglicko s Francúzskom? - Béla

Politika západných mocností bola politikou uzmierovania agresora. História je kontinuálna a v tom, že sa nepostavili ani vojensky, ani politicky výrazne proti stúpajúcim nárokom Nemecka, sú tiež zodpovední za vojnui, ktorú nechceli, nevyvolali, ale ich veľmi kruto postihla.

Akú úlohu zohrával Československý armádny zbor v rámci operácie v severných častiach Slovenska po boku červenej armády? - Kazi-Kuzi

Svoju úlohu československý armádny zbor zohral nielen po vojenskej , ale aj po morálne, či politickej stránke. Veď územie obnovujúceho sa Československa oslobodzovali aj vojaci, príslušníci už československej armády. Bola to aj povstalecká armáda.

Nebolo by výhodnejšie oslobodzovať Slovensko na základe pôvodného variantu, ktorý nepočítal s karpatsko-duklianskou operáciou? - Imrich Pavlovský

Je to otázka pre vojenských historikov. Žiadne vojenské operácie sa nevedú podľa ideálnych predstáv a plánov. Karpatsko-duklianska operácia, kde zahynuli 10-tisíce Sovietskych vojakov, mala byť pomocou povstaniu na Slovensku. Mala aj politický význam.

Mohol Sovietsky Zväz predísť obrovským stratám v II. sv. vojne? - Katka Koščová

Je to hypotetická otázka. Ak by nebol dal Stalin vyvraždiť elitu dôstojníckeho zboru a ak by bol veril zahraničným, ale aj domácim spravodajským službám, že Hitlerovksé nNemecko sa pripravuje prepadnúť Sovietsky zväz. Stalin ako každý doktátor uveril svoju neomylnosť, ľudské straty boli pre neho iba štatistikou a preto nesie aj zodpovednosť zaobrovské straty.

mohlo podla vas povstanie vojensky uspiet alebo to boli len naivne predstavy vtedajsej casti armady? - sintin

Povstanie malo dva varianty. Jednu optimálnu – Slovenské jednotky otvoria Sovietskej armáde priestor pre jej rýchli prechod na oslobodenie Slovenska, kde sa počítalo s dvomi východoslovenskými divíziami, druhý variant povstania bol taký, že sa začne, až keď dôjde k okupácii Slovenska nemeckými jednotkami. Povstanie sa vyvýjalo podľa druhého, núdzového variantu. Ten optimálny sa nerealizoval preto, že nedošlo ku kordinácii so Sovietmi.

Kde nastal zvrat vo vývoji vojny? Bolo to nekonečné obliehanie Stalingradu? - Profutbal

Stalingrad bol jeden z dôležitých medzníkov vo vývoji vojny, ale už predtým došlo k porážke nemeckých a talianskyvh vojsk v severnej Afrike, v lete 1943 došlo k legendárne bitke pri Kursku, letecké sily spojencov veľmi razantne bombardovali nemecké mestá, komunikácie, ale aj výrobné objekty. Prvý zlom vo vojne nastal, keď Hitler začala bojovať na dvoch frontoch a keď Spojené štáty vstúpili do vojny. Medzníky sa nedajú absoltizovať, vojna mala svoj strategický aj politický vývoj.

Prajem prijemny den. Chcel by som Vas sa opytat, ako vidite otazku Jalty na konci druhej svetovej vojny, vzdal sa vtedy zapadny svet strednej a vychodnej europy v prospech Stalina (pre nastolenie mieru vo svete)? Bolo to nevyhnutne? Je studena vojna pokracovanim druhej svetovej vojny? Prajem vsetko dobre. - lucio

Jalta bola významným politickým medzníkom, ktorý ovplyvnil povojnový vývoj. Delili sa tu sféry vplyvu, ale ani túto konferenciu nemožno celkom démonizovať, lebo Rooswelt ani Churchill nepredpokladali, že Sovietsky Zväz začne vo svojich sférach vplyvu uplatnovať politiku nastolenia totalitného režimu. Jaltu nemožno démonizovať, lebo všade, kde nastúpil tento totalitný komunistický režim, mali na tom podiel aj domáce sily.

Bol Hitler taky sialenec, ako ho zobrazuju napriklad v knihach a filmoc? Ako sa na neho pozeraju historici? - filip

O Hitlerovi už napísali desiatky biografií, najlepšia je od amerického historika Yana Kershewa. Hitler mal nesporne psychopatické prejavy, ale nemožno ho považovať len za šialenca. Vedel ovládnuť veľkú, vyspelú krajiny s vysokou kultúrou. Ovládol dôstojnícky zbor wehrmachtu, ktorý naňho najprv pozeral povýšenecky, ale sa mu nakoniec podriadil. Psychopatické prejavy rástli priamo úmerne jeho neobmedzenou diktátorskou mocou a najviac prepukli v čase vojny. Aj v období, keď ešte víťazil a uveril vo svoju politickú a vojenskú genialitu.

Pán Kamenec, je všeobecne známy odlišný (od toho medializovaného) pohľad mnohých známych historikov a pamätníkov na prvý Slovenský Štát a hlavne na osobu prezidenta Dr.Tisu. Aký je váš názor na revíziu súdneho procesu s prezidentom Tisom. Nemyslýte si, že takýto proces by mohol výrazne faktograficky prispieť do historického dedičstva Slovenska a vyjasniť mnohé rozpory a odlišné názory medzi zástancami a odporcami prvého Slovenkého Štátu a prezidenta Tisu ? - PEte

Nemyslím si, že súdne procesy môžu riešiť otázniky našich dejín. Tieto otázniky o charaktere slovenského štátu a politickom a ľudskom profile Jozefa Tisu môže riešiť ďalší seriózny historický výskum. Bez ohľadu na to, aký majú jednotlivý historici na hodnotenie Tisu názor.

Vážený pán Kamenec, ste známy ako Veľký odporca Slovenského štátu. 1. UPN však vydal informáciu, že archívy tohto obdobia našich dejín sú nedotknuté. Ako je potom možné mať vieryhodné a jednoznačné postoje? 2. Nechcem znehodnocovať SNP, ale odboj začal až potom, keď bolo viacmenej jasné, že fašizmus padne. Známa veta každý je generál po vojne, ma privádza k otázke: Kde boly vodcovia odboja v čase, keď bol fašizmus v plnej sile a prečo nevystúpily vtedy, keď vystúpiť proti a teda prejaviť svoj skutočný názor bolo riskantné? 3. Dejiny nie sú čierno-biele a ani človek nie je len zlý alebo len dobrý. Nechcem obhajovať režim Slovenského štátu, ale chcem sa spýtať prečo predkladáte pohľad na toto obdobie len z tých tmavých stránok? Považujete takto predkladané pohľady skutočne za objektívne? 4. Ak má nová generácia na niečo nadviazať, aby nemusela popierať celú minulosť svojho národa musia sa nájsť aj svetlé miesta tohoto obdobia. Odpustite mi osobnú otázku: "Myslíte, že ste toho schopný a ochotný?" Mgr. Marián Hubač - Marián Hubač

Nie som odporca štátu, lebo historik má skúmať obdobie, alebo určité osoby. Mám kritický postoj voči režimu toho štátu, ktorý bol totalitný a doopustil sa zločinov. Nie som jedný historik, ktorý má tento kritický postoj. Čo sa týka vyjadrenia vysokých činiteľov ÚPN, že archívy týkajúce sa slovenského štátu sú historikmi nedotknuté a nevyužité, tak je to absolútna nepravda. Chcem ešte upozorniť, že absolútne objektívny historik ani u nás, ani nikde v zahraničí neexistuje. Veď každý historik je aj občanom s názormi, ktoré podliehajú aj vplyvu jeho mimoodborných vedomostí. Resistencia začala už 4–5 rokov pred začiatkom povstania. Proti fašizmi bojovali aj Slováci v zahraničí. Je scestné považovať SNP len ako alibistický krok, ktorý začal, keď už boo všetko rozhodnuté.

Sovietsky zvaz, ktory bol ochotny ist do vojny proti Nemecku (po uznani ZSSR Ceskoslovenskom de iure a nadviazani diplomatickych stykov nam Litvinov ponukol pomoc), sa dnes priam vseobecne poklada za spojenca fasistickeho Nemecka (objektivne treba samozrejme uznat zlocinost paktu Molotov-Ribentropp) a staty ako Francuzsko a Anglicko, ktore robili politiku appeacementu a obetovali Ceskoslovensko a Polsko (uz ani nehovorim o tom, ze Anglicko ponukalo uplatok 1 mld libier Hitlerovi ak slubi, ze na ostrovy nezautoci) su dnes mimo obliga. Nemate aj Vy pocit, ze na kazdeho plati iny meter? - Martan

Každý štát a najmä každá veľmoc nesie svoj diel zodpovednosti za vývyn svetovej politiky. Nemyslím si, že Veľká Británia a Francúzsko sú mimo oblika zodpovednosti.