„Okrem štátneho rozpočtu nie je možné očakávať, že by v parlamente nejaký zásadnejší návrh prešiel,“ konštatoval podľa agentúry SITA Mihál.
„Prejdú také zákony, na ktoré bude medzi poslaneckými klubmi zhoda a budú mať zabezpečenú väčšinovú podporu v parlamente,“ povedal hovorca premiérky Rado Baťo.
Niektorí poslanci upozorňovali na zastavovanie pripravovaných reforiem už po vyslovení nedôvery vláde. Koalícia totiž nechce začať so zmenami tesne pred marcovými voľbami. Skutočné dosahy reformy by totiž ľudia pocítili až s časovým odstupom, čo by mohlo stranám pred predčasnými voľbami uškodiť. Okrem toho nie je isté zloženie budúcej vlády. Smer totiž v minulosti avizoval nesúhlas so zmenami. Ak by bola strana súčasťou novej vlády, mohla by reformu po pár mesiacoch zrušiť.
Reforma bola jedným z kľúčových bodov volebného programu SaS. Napriek jej zamietnutiu sa sulíkovci neplánujú koalícii revanšovať. „My nebudeme vydierať,“ povedal predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár. „Mal by prejsť jeden jediný, a to je úplne kľúčový zákon o štátnom rozpočte. Je to zákon roka a ani SaS ako zodpovedná politická strana si neželá, aby Slovensko malo rozpočtové provizórium,“ doplnil Kollár.
Reforma mala zaviesť superhrubú mzdu, zmeniť sociálne a zdravotné odvody. V konečnom dôsledku tak mali zamestnanci dostávať v čistom viac, väčšina živnostníkov zas mala na konci mesiaca vidieť na účte menej. Okrem iného sa však reformou mala čiastočne rušiť aj odborníkmi kritizovaná milionárska daň, ktorú zaviedla ešte Ficova vláda.
Podľa niektorých odborníkov bola navrhovaná reforma dobrým riešením súčasného stavu v odvodoch a daniach.
„Navrhovaná reforma bola určite správna, lebo zjednodušovala odvodový systém a zmierňovala motiváciu vyhýbať sa plateniu odvodov prechodom na umelé živnosti,“ povedal Peter Goliaš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Súčasný stav je podľa neho dlhodobo neudržateľný najmä pre komplikovanosť a vytváranie dier v zdravotnom a sociálnom systéme. „V budúcnosti by sa malo ísť týmto smerom vrátane zavedenia superhrubej mzdy, zjednocovania odvodov a znižovania odvodového zaťaženia zamestnancov,“ doplnil Goliaš.
Okrem reformy odvodov sa zastavia aj iné systémové zmeny. Podľa odborníkov to nemusí mať dobrý vplyv nainvestorov. „Reformy boli nasmerované na uľahčovanie podnikania na Slovensku. Investori budú zrejme vyčkávať, kým sa situácia stabilizuje a tiež na výsledok volieb,“ konštatoval Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Podľa neho by však investorov neodradilo, ak by Slovensko neprijalo euroval, pre ktorý sa vláda rozpadla. „Investorov zaujíma, či je tu stabilný právny systém, aké sú tu vysoké dane a mzdové náklady či miera regulácie. Najväčšie firmy sem prišli dávno pred eurovalom pre zrealizovanú daňovú reformu,“ doplnil Karpiš. Premiérka Radičová však pri eurovale naznačovala, že ak by neprešiel, nemecké investície na Slovensku by sa mohli obmedziť.
Ako sa malo zmeniť platenie daní a odvodov
zamestnanci
- zamestnanec mal zaplatiť na odvodoch 28 % zo superhrubej mzdy (súčasná hrubá mzda plus odvody zamestnávateľa), pre nižšiu odpočítateľnú položku mu však mali stúpnuť dane, v čistom mali zamestnanci dostávať viac
- ak v súčasnosti zamestnanec dostáva v hrubom 800 eur, na účet mu mesačne príde vyše 614 eur, po reforme mal dostávať 627 eur. Každý ďalší rok mu mala odvodová záťaž klesať o ďalšie percento a čisté príjmy by mu tak rástli
živnostníci
- mali si uplatňovať buď reálne náklady alebo 40–percentné paušálne výdavky, najviac však do sumy 200 eur, do Sociálnej poisťovne mali odvádzať 13 % a 9 % do zdravotnej
- živnostník s nákladmi práce 560 eur po uplatnení 40–percentných paušálnych výdavkov dostane v čistom na účet vyše 404 eur, po novom mu malo zostať 410 eur. Živnostník s nákladmi práce 900 eur pred odpočítaním paušálnych výdavkov dostane v súčasnosti na účet vyše 752 eur, po novom mal dostať o 85 eur menej.
dohodári
- dohodár s príjmom do úrovne životného minima nemal platiť žiadne odvody a dane, ak má vyšší príjem ako životné minimum, mal odviesť do Sociálnej poisťovne 10 % a do zdravotnej 9 %
- dohodári do 190 eur mali dostať na účet plnú sumu. Dohodár, ktorý má cenu práce 262 eur, v súčasnosti dostane 250 eur, po novom mal dostať v čistom 248 eur