„Zatkli sme približne osemdesiat ľudí,“ vyhlásil hovorca newyorskej polície. Väčšine zadržaných ako dôvod udali blokovanie premávky a vládnych budov a jedna osoba bola zatknutá za útok na policajta. Demonštranti tvrdia, že zásah proti pokojným občanom bol mimoriadne tvrdý. Polícia pri zatýkaní účastníkov využívala napríklad taktiku, že skupinky demonštrantov oddelila sieťovými zátarasami a na búriacich sa ľudí v ich vnútri použila slzotvorný plyn.
Viac ako týždeň trvajúce protesty boli zvolané pod heslom Okupujme Wall Street. Cieľ nesplnili, polícia ich za celý čas k newyorskej burze a ďalším finančným inštitúciám nepustila a tak sa najvytrvalejší demonštranti utáborili v súkromnom parku v ich blízkosti. Pôvodnú, takmer tisíchlavú skupinu napokon po týždni daždivé počasie a netrpezlivosť skresali na necelé dve stovky prevažne mladých ľudí.
„Účasťou som sklamaný,“ pripustil jeden z demonštrantov, devätnásťročný študent Newyorskej univerzity Itamar Lilienthal. Víkendový pochod mal pritom oživiť pôvodnú myšlienku protestu a prilákať do jeho radov ďalších ľudí. Organizátori sa netajili, že inšpiráciu hľadali na arabských námestiach, búriacich sa proti nespravodlivému poriadku i v masových protestoch Španielska. S mnohými zahraničnými hnutiami odporu boli po celý čas v kontakte cez sociálne siete.
„Zdaňte bohatých,“ „Chceme peniaze na zdravotníctvo, nie pre bohatnutie korporácií,“ prezrádzali nápisy na plagátoch hlavné myšlienky protestu. Tie však neboli jediné, na Manhattane sa protestovalo aj proti trestu smrti, automobilom, konzumnému spôsobu života, bankám či nezamestnanosti.
„Cieľom tohto zhromaždenia je okupovať Wall Street, dať priestor hlasu rozumu namiesto hlasu privilegovanej menšiny, ktorá kontroluje spoločnosť,“ vyhlásil Austin, jeden z demonštrantov, ktorý nechcel prezradiť svoje priezvisko. „Nás, 99 percent spoločnosti, čo každý deň pracujú, obstarávajú jedlo, tankujú benzín či pripravujú hamburgery, už musí byť počuť,“ vyhlásil.
Protesty prilákali nielen mladých nahnevaných ľudí. Pozrieť sa na ne prišli aj tí, voči ktorým boli namierené. „Pozrite sa na tie deti,“ citoval denník New York Times Adama Sarzena, obchodníka z newyorskej burzy. „Všetci majú počítače od Apple. Od Apple, jedného z najväčších monopolov na svete, ktorého akcie sa predávajú po štyristo dolárov. Vedia o tom vôbec,“ upozornil na jeden z paradoxov protestu.