Prekliatím repky sa v najprodukčnejších oblastiach juhozápadného Slovenska stalo sucho. Jar sa síce otvorila krásnym počasím, ale oziminám to veľmi nepomáha. Pôde totiž chýba vlaha.
„Ak v najbližších dňoch nenaprší, repku zrejme vyorieme na ďalších tisíckach hektárov,“ odhadoval šéf Zväzu olejninárov Ladislav Maďar. Celková plocha repky sa tak môže zredukovať zo 150–tisíc hektárov na zhruba 110–tisíc a možno až 100–tisíc hektárov. Podľa Maďara by to však nemuselo priniesť bezprostredné zdraženie rastlinných tukov a olejov. Veľká časť úrody repky sa totiž v posledných rokoch spracúva na biodiesel. Vyorané porasty repky však budú chýbať včelárom. Kvitnúca repka bola totiž výdatnou medonosnou rastlinou, na ktorej sa po zime dobre vykrmovali včely.
„Repkový med sa na celkovej produkcii medu podielu zhruba jednou pätinou až jednou štvrtinou,“ povedal Ján Kopernický z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku. Význam repky nespočíva len v tom, že poskytuje výborný med, ale včely si na nej zlepšia kondíciu pred znáškou agátového medu. „Ak je dobrá repka, je viacej včelieho plodu, včiel robotníc, a teda aj vyššia znáška agátového medu,“ vysvetlil Ján Kopernický ukryté prírodné súvislosti, ktoré si okrem včelárov málokto všíma.
Teplé slnečné počasie, ktoré si ľudia po tuhej zime pochvaľujú, poľnohospodárov veľmi neteší. „Za tri marcové týždne nám nespadla ani kvapka,“ sťažoval sa predseda PD Devio Nové Sady Ivan Oravec. „Prihnojili sme porasty repky a čakáme ako na božie zmilovanie, či naprší. Ak nie, budeme musieť túto plodinu vyorať.“ Oravec ako všetci slovenskí poľnohospodári nechápe, prečo Brusel núti farmárov od roku 2014 úhorovať sedem percent z výmery ornej pôdy. „Vo svete niet dosť potravín, dopyt po nich rastie a Európska komisia chce aby sme pôdu nechali ležať ladom. Je to nezmysel, pretože ceny repky, obilia aj kukurice zostávajú vysoké a spotrebitelia určite nemôžu rátať s poklesom cien potravín,“ povedal Oravec, ktorý niekoľko rokov viedol poľnohospodársku samosprávu.
Väčšina poľnohospodárov na juhu Slovenska dokončuje sejbu jarného sladovníckeho jačmeňa. Od jeho úrody závisí spokojnosť pivárov. A hoci sladovne ponúkajú roľníkom slušnú cenu okolo 200 eur za tonu sladovníckeho jačmeňa, nechystajú sa výrazne zvýšiť jeho osevné plochy.
„Na úkor ostatných jarín sa zaseje viac slnečnice a kukurice, pretože dobre vynášajú,“ vysvetlil odmeranejší vzťah farmárov k jačmeňu šľachtiteľ tejto plodiny Ľudovít Sleziak zo spoločnosti Hordeum Sládkovičovo. Podľa Imricha Alaksu Zo združenia pestovateľov a spracovateľov sladovníckeho jačmeňa by však šesť slovenských sladovní pri normálnom priebehu počasia malo mať zabezpečenú potrebnú produkciu 280–tisíc ton jačmeňa. Počasie je však v poľnohospodárstve najrizikovejší faktor.