„Mám v ruke písomné vyjadrenie úradu práce. Oznámil nám, že v januári nedostaneme nič,“ sťažuje sa Elena Ištvánová z Prednej Hory a ukazuje úradný list, ktorý dostala minulý týždeň. Jej manžel sa stará o 9-ročného autistického syna a rodina so štyrmi deťmi s peniazmi po novom roku počítala.
Za vrchol trápnosti považuje Ištvánová vyjadrenie v liste, kde sa píše: „…dovoľujeme si dúfať, že zmena výplaty nebude mať nepriaznivý vplyv na Vašu finančnú situáciu.“ „To nemajú úrady vôbec prehľad o reálnej životnej situácii ľudí so zdravotným postihnutím, keď dokážu napísať takú hlúposť?“ pýta sa sklamaná matka. „Je to hanba tohto štátu. Ministerka Tomanová na svoju funkciu nestačí odborne ani ľudsky. Mala by odstúpiť,“ dodáva nahnevane.
Parlament totiž v decembri schválil novelu zákona, ktorá od nového roka prikazuje vyplácať príspevok za opatrovanie spätne – teda o mesiac pozadu. „Aby ľudia neostali v januári úplne bez peňazí, úrady práce im vyplatia v bežnom termíne prvú polovicu príspevku a vo februári druhú polovicu. V marci už dostanú celú sumu, so spätnou platnosťou za február,“ objasnila Barbora Petrová z tlačového odboru Tomanovej rezortu.
Na sťažnosť pani Ištvánovej z Prednej Hory zareagovala Petrová slovami, že nie je pravdivá. Rovnaké listy, ktoré hovoria, že v januári môžu na príspevok zabudnúť, však dostali viacerí opatrovatelia. „Hlavne, že si páni ministri z našej sociálnej vlády pridelili koncoročné odmeny. Ak aj dostaneme polovicu príspevku, znížia nám aj výšku inkasa? Zľutujú sa nad nami banky a odpustia nám splátky?“ ozývajú sa zúfalé hlasy v diskusii na internetovej stránke INFODOMU – informačného servisu pre rodičov postihnutých.
Príspevok za opatrovanie poberá na Slovensku zhruba päťdesiattisíc ľudí. Týka sa to však aj ostatných opakovaných kompenzačných príspevkov, ako je príspevok za osobnú asistenciu či na diétne stravovanie. V niektorých rodinách je suma 199 až 266 euro (šesť- až osemtisíc korún) jediným zdrojom príjmu. Opatrovatelia si môžu ešte privyrobiť do výšky sto euro (3-tisíc korún) mesačne, ani to však nie je pre väčšinu rodičov, ktorí sa celodenne starajú o postihnuté dieťa, reálne.