Orbán ukázal ústavnému súdu, kto vládne

Ústavný súd nám zákony rušiť nebude. Ani keby boli retroaktívne. O odobratí niektorých právomocí ústavnému súdu rozhodla maďarská parlamentná väčšina.

18.11.2010 10:45
Orbán Foto:
Maďarský parlament rozhodol o odobratí niektorých právomocí ústavnému súdu. Vláda pod vedením Viktora Orbána tak dosiahla svoje.
debata (13)

Fidesz premiéra Viktora Orbána tak zároveň mohol schváliť 98-percentnú daň na odstupné pre manažérov a vysokopostavených predstaviteľov štátnej správy a vybraných zamestnancov. Ústavný súd už raz túto legislatívu odmietol. Dotknutí totiž majú daň platiť aj spätne, za obdobie od 1. januára 2005.

Odteraz nebude môcť ústavný súd rozhodovať o zákonoch týkajúcich sa daní a rozpočtu. Zasiahnuť smie len v prípade, že ekonomická legislatíva bude v rozpore so základnými ľudskými právami. „Táto zmena je dobrá v tom zmysle, že pomôže vláde dodržiavať ciele, ktoré si dala pri znižovaní deficitu. Narušenie právnej ochrany však môže vytvoriť pre investorov nepredvídateľné prostredie,“ povedal Peter Kreko z konzultačnej spoločnosti Political Capital.

Kritici tvrdia, že ochota Orbána vziať právomoci ústavnému súdu svedčí o tom, ako sa pri upevňovaní moci nezastaví pred ničím. Už pred schválením zákona sa opoziční lídri obrátili na prezidenta Pála Schmitta, aby zasiahol. Hlavu štátu však zvolili ako kandidáta Fideszu. Neočakáva sa preto, že by Schmitt niečo urobil.

„Vyzerá to tak, že Fidesz odstraňuje všetko, čo by mu len trocha mohlo stáť v ceste k dosiahnutiu moci,“ citovala agentúra AP Dávida Dorosza, poslanca opozičnej strany Politika môže byť iná. „Fidesz netoleruje žiadnu protiváhu, žiadne iné názory,“ tvrdí Dorosz.

Zákon o zdanení „zlatých padákov“ zasiahne všetkých manažérov a vysokopostavených predstaviteľov štátnej správy, ktorí dostali odstupné vyššie ako dva milióny forintov (viac ako 7 200 eur). Tiež bežných zamestnancov s odstupným nad 3,5 milióna forintov (okolo 12 600 eur).

Maďarská vláda pri znižovaní deficitu plánuje siahnuť aj na úspory ľudí v dôchodkových fondoch. „Nie je vylúčené, že to niekto napadne na medzinárodnom súde. To je však dlhý proces a neovplyvní to rozpočet na rok 2011,“ povedal Zoltán Novák z Centra pre politickú analýzu. „Aj keď má vláda v parlamente dvojtretinovú väčšinu, niektoré veci by nemala robiť. Príkladom sú retroaktívne dane. Môže sa stať, že námietky zaznejú aj z EÚ.“

13 debata chyba