K ťaženiu proti maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi sa slovenská vláda zatiaľ nepridala. Oficiálne nevydala žiadne stanovisko, ktoré by spomenutý zákon odsúdilo.
Zdržanlivý postoj slovenskej diplomacie prekvapil aj politológov. „To mlčanie určite nie je na mieste,“ hodnotí analytik Ján Baránek s tým, že vhodnú chvíľu na reakciu slovenská diplomacia už prepásla. „Keby s ňou prišla až teraz, bolo by už neskoro.“
Podľa politológov je za tým snaha nevyostrovať slovensko-maďarské vzťahy, ktoré sú už dlhodobo napäté. „Je to taký mier zbraní po tom, čo v minulosti obe strany využívali každú príležitosť na vzájomnú kritiku, čo viedlo k stupňovaniu napätia. Slovenská vláda sa teraz asi rozhodla, že sa na tom nezúčastní,“ domnieva sa Miroslav Kusý.
Nečinný postoj slovenských politikov prekvapil aj politológa Tomáša Koziaka. „Neviem, čomu to pripísať, žeby sviatkom? Možno sa spoliehajú, že si tú domácu úlohu v tejto veci splní únia, takže Slovensko do toho nemusí zasahovať. Asi Maďarsko nechcú provokovať. Keby sme sa totiž ozvali, mohli by sme z Maďarska očakávať nejakú tvrdú reakciu,“ zhodnotil Koziak. Podľa neho je však maďarský mediálny zákon skutočne zlý a pre EÚ neprijateľný a je dobre, že ho jej predstavitelia kritizujú. „Ak je Slovensko ticho, môže to svedčiť aj o jeho slabej diplomacii,“ doplnil Koziak.
Rezort zahraničných vecí pritom vedie predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, ktorého strana pred dvoma rokmi tvrdo kritizovala tlačový zákon pripravený bývalou vládou Roberta Fica. SDKÚ preň dokonca v parlamente blokovala prijatie Lisabonskej zmluvy, hoci tvrdila, že k nej nemá výhrady.
Jej schválenie podmienila práve zmenami v tlačovom zákone. Koalícia na prijatie Lisabonskej zmluvy potrebovala hlasy opozície, pretože v Národnej rade nemala potrebnú trojpätinovú väčšinu. Zmluvu sa napokon v apríli 2008 podarilo prijať vďaka podpore opozičnej SMK. Na schválenie tlačového zákona stačili aj hlasy koaličných poslancov.
Maďarský mediálny zákon však Dzurindova strana nenapadla. „Je to zvláštne, lebo ten Orbánov zákon je ešte reštriktívnejší a tvrdší ako ten slovenský, ktorý SDKÚ pred dvoma rokmi tak kritizovala,“ porovnal Koziak, ktorý práve preto od SDKÚ očakával nejakú reakciu.
Podľa Rada Baťa, hovorcu premiérky Ivety Radičovej, predstavitelia slovenskej vlády maďarský mediálny zákon odsúdili. „Nemlčali sme. Keď predsedníčka vlády dostala takú otázku, odpovedala. Už minulý týždeň sa vyjadrila, že ten zákon nepovažuje za šťastný. Naozaj vzbudzuje veľké otázniky, či je v súlade so zásadami európskej demokratickej tlače a hodnotami únie. Slobodu tlače pokladáme za veľmi dôležitú, je to pilier demokracie,“ tlmočil Baťo názor premiérky.
Uznal však, že toto stanovisko Radičová prezentovala len pred médiami, nie oficiálne na medzinárodnej úrovni. Podobne to nedávno urobil bývalý slovenský eurokomisár, predseda KDH a minister dopravy Ján Figeľ, keď vyhlásil, že viaceré kroky maďarskej vlády smerujú proti základným zásadám spoločnej Európy a obmedzenie slobody médií v Maďarsku „zachádza priďaleko“. Aj tu však išlo iba o jeho názor, nie o oficiálne vyhlásenie adresované maďarskému premiérovi.
Baránek vzťahy medzi Slovenskom a jeho južným susedom považuje stále za napäté, aj keď Orbán hovorí, že sa urovnali. „Slovenská vláda sa zrejme rozhodla udržať status quo,“ tvrdí. Jedným z motívov zdržanlivosti v tejto otázke môže byť podľa neho aj to, že v Maďarsku vládne pravicovo-kresťanská vláda a mediálny zákon tam kritizovali najmä opoziční socialisti. Pripomína však, že vláda Ivety Radičovej k tomuto problému aj tak mala zaujať stanovisko, lebo Slovensko je súčasťou EÚ.