Ako ďalej so školstvom? Odpovedala odborníčka Lucia Kleštincová

Školstvo čakajú v nasledujúcich mesiacoch výrazné zmeny. Šéf rezortu Dušan Čaplovič okrem iného chce prinavrátiť punc elitných tried. Ako hodnotí pripravované zmeny odborníčka? Kde školstvo najviac tlačí topánka? V piatok 1. júna odpovedala Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky.

Dobry den, preco chcete natvrdo stanovit pocet ziakov prijatych na gymnazium a to este na zaklade priemernej znamky? Kazda skola ma svoju vlastnu "vnutornu uroven" a jednotkar z jednej skoly nemusi dosahovat uroven dvojkara z inej skoly. Preco nesiahnete po spravodlivejsom sposobe vyberu ziakov, akymi su napriklad prijimacie pohovory? - Mira

Dobrý deň, pokiaľ ide o stanovenie počtu prijatých žiakov, to je zámer ministerstva. Súhlasím s ambíciou prispôsobiť počet žiakov na rôznych typoch škôl potrebám trhu práce, keďže momentálne je pre ekonomiku vážnym problémom práve disproporcia v ponuke školstva a potrebách zamestnávateľov. Je však na ďalšiu diskusiu, akým spôsobom toto zosúladenie dosiahnuť. Tak ako uvádzate v otázke, vzhľadom na otáznu objektívnosť známkovania by bolo určite vhodné doplniť toto kritérium o ďalšie ukazovatele, napr. výsledky v monitore a v prijímacích skúškach.

Aký je váš názor na preferovanie prírodovedných technických smerov na úkor humanitných? - e-Líza

Hlboký nesúlad v odborovej štruktúre absolventov škôl a potrebách zamestnávateľov je čoraz vážnejším problémom slovenskej ekonomiky. Na jednej strane sme svedkami pokračujúceho boomu záujmu o štúdium humanitných odborov, na druhej strane firmy stále viac upozorňujú na nedostatok kvalitných uchádzačov na pozície, ktoré vyžadujú technické vzdelanie (či už stredného alebo vyššieho stupňa). Ak je jednou z funkcií školstva pripravovať absolventov pre trh práce, je nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré lepšie zosúladia ponuku školstva a dopyt na trhu práce. Opäť je však na širšiu diskusiu, ako to dosiahnuť tak, aby tým nevznikli ďalšie deformácie.

Dockame sa pokracovania projektu Nemaj na salame? :) - pjfromba

úprimne dúfam, že áno :) projekt sa stretol s mimoriadne pozitívnou spätnou väzbou nielen od študentov, ale aj od ich rodičov, pedagógov, ako aj predstaviteľov rezortu školstva a práce. Potvrdilo sa, že systematická a trefná komunikácia so študentmi môže významne obohatiť ich rozhodovanie o budúcom študijnom a kariérnom smerovaní o dôležitú, no doteraz zanedbávanú dimenziu, a tou je situácia na absolventskom trhu práce.

Myslíte si, že má zmysel povinne zaviesť maturitu z matematiky, prípadne z nejakého prírodovedného predmetu? - ivan

Myslím si, že povinná maturita z prírodovedného predmetu môže čiastočne prispieť k zvýšeniu motivácie študentov, viac sa týmto predmetom venovať. A tým získať veľmi cenné zručnosti do budúcnosti. Oveľa dôležitejšie ako zmena maturity je však podľa mňa potreba okamžite skvalitniť výučbu týchto predmetov už od základnej skúšky – povinná maturita nepomôže, pokiaľ nemáme dostatok kvalitných a dobre ohodnotených učiteľov na výučbu týchto predmetov. Dokazujú to nielen pred pár dňami zverejnené výsledky tohtoročných maturít, ale aj štatistiky prihlášok na vysoké školy. Z nezáujmu o štúdium učiteľstva týchto predmetov jasne vyplýva, že ak štát okamžite neprijme adekvátne riešenia, o pár rokov nebude mať matematiku či fyziku kto učiť.

Nemožno očakávať, že po obmedzení humanitných študijných smerov sa slovenskí študenti vo väčšej miere budú zaujímať o české vysoké školy? - Lívia

Už dnes študuje na vysokých školách v ČR vyše 25.000 Slovákov, veľká časť pritom práve technické odbory či medicínu. Bez ohľadu na odbor sú teda české VŠ veľkým lákadlom, o.i. aj kvôli ich nespochybniteľne vyššej kvalite. Slovenské VŠ sa jednoducho budú musieť adaptovať na fungovanie v konkurenčnom prostredí, kedy študenti už skutočne nemajú takmer žiadne bariéry štúdiu v zahraničí.

Ako vidíte budúcnosť elektronického vzdelávania? - tibor

e-learning už dávno nie je hudba budúcnosti, mimoriadne rýchlo rastúce odvetvie vzdelávania. Vzhľadom na extrémnu mobilitu populácie, elektronizáciu všetkých procesov v spoločnosti a popularizáciu celoživotného vzdelávania ani nie je iná možnosť. Najprestížnejšie svetové univerzity už niekoľko rokov ponúkajú online-kurzy, časom to príde aj sem :)

Dobry den, ake zmeny pripravujete na ZUS ? Preco byvalym absolventom konzervatoii nepriznali titul Dis.art? Ked zaviedli titul Mgr. vsetci absolventi VS dostali tilul aj spatnou platnostou. Je to diskriminacia! - zus

Dobrý deň, bohužiaľ, v tomto Vám asi nepomôžem, treba sa obrátiť na ministerstvo školstva…

Čo hovoríte na názor pána Beblavého, že výsledky písomných maturít odporujú názorom ministra Čaploviča, že na gymnáziá chodia trojkári a štvorkári, keď gymnáziá vyščli vedomostne najlepšie zo všetkých škôl? - gaba

Myslím, že vzhľadom na brutálne deformácie v štruktúre škôl a kvalitatívnych nárokoch na študentov to ani nie je až také tažké. Ak na gymnáziá chodia trojkári, na odborné školy ten zvyšok. Pri tak slabej podpore odborného vzdelávania, aká v posledných rokoch u nás vládne, sa ani nemožno čudovať. Zároveň tým pádom nie je pre gymnáziá vôbec žiadny problém, vyjsť z toho lepšie ako priemer. Otázne, je čo spraviť s čoraz viac sa zhoršujúcim priemerom (t.j. čo vie dnešný gymnazista oproti tomu pred 10 a 20 rokmi).

dobrý den je pravda že na slovensku máme nekvalitné univerzity? napríklad trenčianska univerzita?? alebo sa to len tak hovorí? - mirka

Bohužiaľ áno – stačí si pozrieť rebríčky kvality VŠ, vyjadrenia zamestnávateľov, samotných absolventov VŠ či spýtať sa dnešných maturantov. Práve tí, čo chcú skutočnú kvalitu a nie len diplom, robia všetko preto, aby mohli odísť na VŠ do zahraničia. Všeobecná kritika školstva sa samozrejme nevzťahuje na všetky VŠ a aj my máme svetlé príklady, na ktoré môžme byť pyšní a ktoré si zároveň zaslúžia oveľa väčšiu, aj finančnú podporu (napr. STU, TUKE, UVM, UK)

pýtam sa Vás prečo ZŠ rezignovali a veľmi skoro sa vykašľali na dôslednú prípravu žiakov , ktorá má vplyv na kvalitné výtupy zo ZŠ . Nemôže byť ospravedlnenie , že rodičia a žiaci už dopredu vedia , že dostanú sa na hocijakú SŠ bez problémov napr .aj s priemerom horším ako 3 alebo 4. Tým SŠ majú veľké problémy so žiakmi ako prípravou tak aj správaním. Keď sme sa pýtali niektorých funkcionárou na VŠ ako by hodnotili pripravenosť záujemcou o VŠ päť stupňovou stupnicou v porovnaní s niekoľkým rokmi naspäť pred zákonom o fin SŠ teraz a tkz .,,reformami ,, hodnotili že niekedy špičkové stredné školy by hodnotili na 3- a ostané na 4- a horšie ....... - Jozef

Namiesto pýtania sa, prečo sa na to ZŠ vykašľali, by som si skôr kládla otázku, prečo sa na kašlú samotní žiaci a prečo ich rodičia nemotivujú k lepším výkonom už na ZŠ. Podľa mňa môže byť jedným z dôvodov práve masový boom vysokých škôl a zrušenie náročných prijímacích skúšok. Ak by bolo podmienkou na prijatie na VŠ stanovená latka výkonu napr. pri maturite, určite by boli študenti SŠ motivovaní makať na sebe počas celého štúdia. To isté platí pre prijímacie pohovory na SŠ a snahu študovať počas ZŠ štúdia. Napriek všetkým problémom klobúk dole pred všetkými pedagógmi, ktorí pri dnešných podmienkach a ohodnotení ešte v školstve ostávajú!

Dobrý deň. Prospech žiakov a študentov nebude lepší, kým študenti a žiaci neuvidia, že vzdelaní ľudia sa v tejto spoločnosti dostanú ďalej, kým neuvidia, prečo sa oplatí byť múdrym, vzdelaným a tvorivým (a pokým táto spoločnosť naozaj takto fungovať nebude). Kým budú školstvo reformovať ľudia, ktorí tomu nerozumejú a budú sústavne silou regulovať a "liečiť" dôsledky bez riešenia príčin, budú všetko len likvidovať. Prečo sa Slovensko musí stále po niekom opičiť a likvidovať systematicky vzdelávanie, ktoré nám závidel celý svet a ktoré vychovalo odborníkov, o odleve ktorých je stále dookola reč a uznáva ich celý svet? Tieto reformované kvázi-vzdelávacie systémy bez výchovných pák nepripravujú nič a nikoho. Dôsledky reforiem počnúc normatívom a končiac podhodnotením, urážkami a dehonestáciou pedagógov pocíti táto spoločnosť čo nevidieť. Môžete sa, prosím, k tomu vyjadriť i napriek tomu, že žiadna konkrétna otázka nepadla? Možno predsa len jedna: kedy začnú ľudia zabetónovaní na ministerstvách a v iných vplyvných inštitúciách počúvať pri snahe o zvýšenie kreditu školstva práve učiteľov a odborníkov? - Juraj

Máte pravdu, školstvo je neuveriteľne komplexný a zároveň dlhodobo neriešený problém. Dôsledky ad hoc reforiem a finančnej podvýživenosti cítime už dnes a každým rokom to bude horšie. Podľa môjho názoru najmä preto, že žiadna z reforiem sa nesnažila venovať podstate veci, a tou je príprava kvalitných, motivovaných a dobre ohodnotených pedagógov do školstva. Pokiaľ nebude učiteľská kariéra reálnou kariérnou alternatívou pre najšikovnejších študentov, nemôžme očakávať, že školy budú opúšťať také mozgy, ktoré majú byť na dlhé roky ťahúňmi našej ekonomiky. Samozrejme, že to stojí peniaze, treba konsolidovať, nemôžme ísť gréckou cestou… Masové rozdávanie diplomov zadarmo a dotovanie neuplatniteľných absolventov nás však z dlhodobého hľadiska bude stáť oveľa viac.

Je podľa Vás efektívne nechávať nadaných žiakov, ktorí by mohli študovať na viacročných gymnáziách, na základných školách? Minister Čaplovič vyzdvihuje ako príklad Fínsko, kde zachovávajú rovnosť. Tam však žiaci so špeciálnymi potrebami dostávajú hodiny doučovania naviac, sú na ZŠ o jeden rok dlhšie..., v našom školstve sa im musia venovať učitelia na úkor tých šikovnejších, ktorí potom stagnujú? Má potom u nás každý žiak rovnaké právo na vzdelanie tak ako mu zaručuje Ústava SR, keď podmienky na ZŠ reálne neumožňujú rozvoj nadaných žiakov? - Marcel

Pokiaľ ide o inšpirovanie sa fínskym modelom, asi ťažko si z neho možno vyberať čerešničky v zmysle integrácie študentov so širokým spektrom vzdelávacích potrieb, pokiaľ tieto nie sú sprevádzané systémovými zmenamí – od prípravy pedagógov až po vytvorenie takých materiálnych podmienok, aby výučbu týchto študentov zvládol.

Dobrý deň, Nebolo by rozumnejšie skôr ako meniť gymnáziá, dať do poriadku aj tak už dostatočne znevážený systém vysokého školstva? Znížiť počet zbytočných a nekvalitných vysokých škôl a Univerzít a ponechať len tie kvalitné a potrebné? Veď je predsa nad svetlo jasné, že ak sa všetci dostanú na vysokú školu, tak budú chcieť isť na gymnázium. To čo vravím by mohlo zamerať záujem aj na odborné stredné školy bez toho, žeby sme striktne museli zakázať niekomu isť na školu typu gymnázia. - Ondrej

Súhlasím s Vami. Reforma vysokého školstva by mala okrem iného zahŕňať obmedzenie financovania nekvalitných škôl a obnovenie prísnych prijímacích skúšok, resp. naviazanie prijatia na výsledok maturity. Ak by ako hovorí minister dnešní trojkári a štvorkári vedeli, že sa nedostanú na VŠ, určite by sa tým prirodzene zvýšila ich motivácia dlhodobo na sebe pracovať a zároveň záujem o odborné vzdelávanie.

Kedy prestane byť u nás školstvo biznisom? Takí, čo v mojom mladom veku chodili na učňovku, sú na gymnáziách a SOŠ s maturitou a idú na výšku, na ktorú sa samozrejme bez problémov (aj bez skúšok) dostanú. Tak ako sa nedávno vyjadreil pán Čaplovič, že proferom je u nás už kde-kto aj bez výskumnej práce, tak u nás má vš. titul už kde-kto.Kedy sa to zmení? Držím palce terajšiemu ministrovi. Na gympli ani len čistý trojkár nemá čo robiť. A ako je možné, že 3-4 -kári zvládnu gympel? Nie je sú potom kvalita a nároky veľmi, veľmi nízke? Ďakujem - madre2

Máte pravdu s tým, že kvalita a nároky na výkon študentov za posledné roky rapídne klesli. Skôr ako veľký biznis však bola príčinou snaha všetkých doterajších vlád umelo zvyšovať účasť širokej verejnosti na vzdelávaní tak, aby sme sa vyrovnali západu v štatistikách počtu absolventov VŠ. Uvoľnenie vzdelávacieho trhu však nebolo sprevádzané adekvátnou kontrolou kvality prijímaných študentov, pedagógov, vyučovacieho procesu, ani kvalifikovanosti absolventov.

Dobry den! Za svojho zivota som zazil mnozstvo "reforiem" skolstva. K comu viedli vidime v sucasnosti vsetci. Nie je naozaj na case miesto staleho hladania a skumania novych moznosti, jednoducho poslat kompetentnych tam, kde skolstvo funguje - napr. Rakusko, Bavorsko, atd. - a prebrat cely system jedna k jednej? Vratane ucebnic, miesto dlhodobeho a tiez nefunkcneho vymyslania novych. Urcite by sme usetrili, aj cas su peniaze a nestratene generacie mladych za tie peniaze urcite stoja. - Frantisek

Jedna k jednej určite nie, copy paste systém nefunguje v žiadnom rezorte, nikde na svete. Určite však stojí za to inšpirovať sa úspešnými systémami a adaptovať ich na naše podmienky. Nie však tak, že si vyberieme to, čo nám vyhovuje, bez komplexnej stratégie. Napr. nemôžeme povedať, že chceme vybudovať fínske školstvo bez toho, že by sme vytvorili podmienky na to, že učiteľstvo je jednou z najpopulárnejších a najviac uznávaných profesií v spoločnosti.

Dobrý deň, rád by som sa opýtal, ako vnímate vplyv neformálneho vzdelávania na uplatniteľnosť absolventov na trhu práce. Ďakujem. - Martin Mojzeš

Určite zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní šance na získanie dobrého uplatnenia. A to najmä preto, že umožňuje študentovi posilniť svoje mäkké zručnosti, projektové schopnosti, atď., ktoré si zamestnávatelia spolu s praktickými skúsenosťami dnes cenia minimálne rovnako, ak nie viac ako VŠ diplomy.

aproppo: je normálne, že počas štúdia na PdF som sa snažil počas 5 rokov štúdia "prekvalifikovať" na inú profesiu. Mám vzťah k učiteľskému povolaniu, . Veril som, že sa za 5 rokov niečo zmení, nezmenilo sa nič. Som sklamaný. Už počas štúdia som musel na sebe pracovať a rozvíjať svoje schopnosi v iných oblastiach ako je škole. Uvedomujete si, že strácae šikovných mladých ľudí, ktorí by dodali školstvu ťah? Pla učiteľa je dehonestujúci. Počas štúdia som absolvoval niekoľko stáži, ktoré neboli zamerané na školstvo, ale v súkromej sfére. Už počas štúdia som dostal niekoľko zaujímavých ponúk, ktoré sú veľmi dobre ohodnotené. Školstvo ma nezaplatí idem inam. Uvedomujete si ten rozdiel 500 eur 700 eur + benefity? Podotýkam som študent PdF v odbore učiteľ 1-4. Mohol som deťom v škole odovzdať svoje skúsenosti, ale nie idem preč. Ďakujem. - Končiaci študent

Veľmi dobre si to uvedomujem a aspoň za seba robím všetko preto, aby si to uvedomili aj tí, čo s tým môžu niečo spraviť. Ako som písala vyššie, ťažko tu vybudujeme nejakú vzdelanostnú ekonomiku, ak naše deti nemá kto učiť. Nehovoriac o tom, že by to mali byť tí najkvalitnejší absolventi svojich odborov.

dobry den ,chcem sa Vás opitat dokedy bude trvat stav že do školstva rosprava každy a (každy) mu vraj aj rozumie a nevedia taku ľahku vec že do školstva treba investovať aby školstvo nebolo chudobne pretože kde je chudoba tam je chudobny aj výsledný produkt . povedal som to jednoducho a moc skratene dakujem - ivan

Do školstva bude podľa mňa vždy rozprávať každý, veď každý chodil na školu a má tam svoje deti :) tak ako pri futbale :) Kompetentní si veľmi dobre uvedomujú, že do školstva treba naliať peniaze, len bohužiaľ sa to doteraz ani jednému ministrovi nepodarilo presadiť. Zároveň však treba povedať, že nestačí naliať peniaze, pokiaľ nikto nekontroluje efektívnosť ich použitia na tie školy a odbory, ktoré produkujú úspešnú vedu, kvalitných a dobre uplatniteľných absolventov. Ako hovorí nemenovaný politik, nedá sa sypať všetkým nosniciam rovnako zrna. Už dnes by bolo možné utiahnuť kohútik školám, o ktorých nekvalite nikto nepochybuje. A každé ušetrené euro použiť na ohodnotenie kvalitných učiteľov.

Existujú realne uskutočniteľné riešenia ako motivovať ludí na štúdium učiteľstva prírodovedných predmetov a samozrejme aj na spôsob, ako ich následne udržať v vyučovacom procese? - Juraj

Závisí od toho, čo si predstavujete pod reálne uskutočniteľné… bez peňazí to nepôjde. Ak chce štát prilákať do učiteľstva skutočne kvalitných a motivovaných ľudí, musí ich adekvátne ohodnotiť a zároveň im vytvoriť dobré podmienky na prácu a ďalší rozvoj.

Dobrý deň, Je zrejmé, že školstvo v podstate skolabovalo. Došlo to až tak ďaleko, že slúži len na odkladanie detí, pokiaľ sú rodičia v robote. Kurikulum bolo postačujúce max do 80 rokov minulého tisícročia. Tak potrebný mužský element už v podstate v školstve vymrel. Výplaty pedagógov vo výške príspevkov na občerstvenie z nápojového automatu na chodbe sú výsmechom. Načo sa vás vlastne niečo pýtať... (?)(!) Evidentne sa začalo s ďalšou narýchlo ušitou, nekoncepčnou, diskontinuálnou „reformou“. Ale predsa, mám otázku... Je tam teraz aspoň náznak pochopenia problematiky, alebo tu opätovne hráme predstavenie s názvom AKO ĎALEJ SO ŠKOLSTVOM? Ďakujem - Oldrich

Podľa môjho názoru je veľmi pozitívny signál v tom, že minister má ambíciu lepšie zosúladiť štruktúru a kvalitu školstva s očakávaniami zamestnávateľov ako jeho odberateľov. Avšak presne ako píšete, v záujme dlhodobej udržateľnosti je nevyhnutné pristupovať k tomuto problému veľmi opatrne a citlivo nastaviť všetky nástroje, ktoré ho majú odstrániť. Inak sa tým spôsobia len ďalšie deformácie. Veľkou bariérou akejkoľvek snahy je neexistencia dostatočných informácií o kvalite škôl a uplatniteľnosti absolventov – napr. ako chceme vlastne zmeniť odborovú štruktúru, ak nevieme, ktorí absolventi si nevedia nájsť adekvátne uplatnenie? V prvom rade treba preto začať určením zodpovednosti za zber dát o uplatniteľnosti absolventov a ich vyhodnocovanie v súlade s trendmi na trhu práce.

nespokojnych ucitelov pribuda, peticia ako dalej ma takmer 60 ic podpisov, co urobite, ked od septembra ucitelia vyhlasia strajk, myslim si, ze opravnene a uz aj oni sa konecne spamätaju a budu ziadat NORMALNE platy. nie je mozne, aby ucitel so zodpovednostou za 20-30 ziakov zarabal ako dokladac tovaru v tescu. - Jana

Všetci sa asi zhodneme, že to nie je normálne a vážime si všetkých učiteľov, ktorí to napriek tomu ako tak zvládajú. Je v záujme nás všetkých, aby sa kompetentní prebrali a začali hľadať také riešenia, ktoré aj materiálne podporia kvalitných učiteľov. Inak sa môžme rozlúčiť s akoukoľvek víziou hospodárskeho rastu založeného na inováciách a vyššej pridanej hodnote.

nemala by podla Vas vlada zaviest system zvyhodnenych poziciek pre studentov, ktori chcu studovat v zahranici? - Jozo

Ak chce študent študovať v zahraničí, zvýhodnenú pôžičku môže dostať v danej krajine. Úprimne, nevidím dôvod, prečo by mali naši daňoví poplatníci, ktorí už financovali študentovi jeho doterajšie štúdium, dotovať aj jeho ambíciu študovať v zahraničí. O to viac, že len minimum týchto študentov sa následne vráti naspať na Slovensko.

Dobry den, cital som v minulosti vase blogy, kde ste porovnavali systemy merania uplatnenia studentov vysokych skol v jednotlivych krajinach. Je ambicia na Slovensku v tom tiez nieco urobit ? - Peter

Od čias tých blogov sa len málo pohlo vpred smerom k nastaveniu systematického zberu dát o uplatnení absolventov. Podľa môjho názoru nestačí vysokým školám prikázať zber spätnej väzby absolventov, pokiaľ štát neurčí jednotnú metodiku, ako to robiť, nezačne tú spätnú väzbu vyhodnocovať, a príp. ak nezačne finančne motivovať školy k proklientskemu prístupu, teda aby im viac záležalo na spokojnosti a dobrej uplatniteľnosti svojich absolventov.

Dobrý deň, myslienka obmedziť počty žiakov na gymnáziách pomocou študijných výsledkov sa mi celkom páči. Rozhodnutie o tom na aký typ školy dieťa pôjde študovať je ale na 80% na rodičoch. Ako chce p. minister motivovať rodičov a deti k tomu, aby šli cestou odborného vzdelávania? - Miroslav

Myslím si, že toto nie je ani tak úloha p. ministra, ale skôr celospoločenský projekt. Odborné vzdelávanie je na Slovensku opradené mnohými mýtmi, kvôli ktorým sú rodičia presvedčení, že gymnázium je jediná dobrá voľba pre ich talentované dieťa. Pritom množstvo odborných škôl je už dnes relatívne moderne vybavených, intenzívne spolupracujú s praxou a firmy sa o ich absolventov doslova trhajú. Dôležitú úlohu pri popularizácii odborného vzdelávania by mali zohrávať médiá a namiesto dnešných kvázicelebrít ukazovať žiakom a ich rodičom skutočne úspešných ľudí.

Bola ste osobne vo Fínsku ,poznáte ich školstvo z vlastných skúseností alebo sprostredkovane? Podľa snímku ste mladá žena ,odkiaľ máte také akúsenosti? - juraj

Ďakujem za otázku – vo Fínsku som bola, ich školstvo tak trochu poznám, aj keď vždy je čo sa učiť :)

Dufam, ze ucitelia sa konecne odhodlaju bojovat za svoje platove naroky, nie je mozne reformovat skolstvo, stale zavadzat nejake novinky - ktore su tak nesystemove, ze nevedu absolutne nikam. najprv sa postarajte za dostojne podmienky tych, co ucia tuto generaciu a potom reformujte! Som vystudovana ucitelka ale po dvoch rokoch v skole som to vzdala, je to stary zakonzervovany system plny byrokracie ktory stale este ovladaju ludia z cias socializmu, kym nebudete motivovat mladych ucitelov, stale len prikazovat a vymyslat hluposti, skolabuje. Takze sa pytam: Ako chcete prilakat schopnych ludi do skolstva a najmä ich tam udrzat? odmenite ich napriklad kulturnymi poukazmi na rok v hodnote 16 eur? - ZUZANA L

ako so písala vyššie, ja som absolútne presvedčená, že bez adekvátneho odhodnotenia kvalitných pedagógov sa nikam nepohneme. Keďže však mešec peňazí nie je nekonečný, občania musia sami vedieť povedať, kde ubrať, aby ostalo na učiteľské platy. Zavrieť nekvalitné školy? Spoplatniť vysoké školstvo? Obnoviť poplatky v zdravotníctve? Zvýšiť dane? Švihnúť čarovným prútikom a zastaviť rozkrádanie? Učitelia majú tú smolu, že doteraz za nich nikto nebojoval a rapídne zvýšenie ich platov bohužiaľ bude znamenať úsporu niekde inde.

Dobry den, tazko je na jednej strane riesit kvalitu VS a na druhej ustupovat sukromnym skolam (ktorych lobing je evidentny) - vid. "lietajucich profesorov". Na druhej str. chceme aby pedagog ucil len na 1 skole a venoval sa vede ... Nemyslite ze je ale trosku deformovana predstava chciet porovnavat tieto podmienky so zahranicim kde sa sice venuju napr. 1 skole, ale maju mnohonasobne vyssi plat? U nas napr. doktorand ma cca 700 E v cistom a ked uz preukaze schopnosti a ziska to PhD, stane sa odbornym asistentom a ma 650 E v cistom. potom nech uci len na 1 skole a zije z lasky k praci :) V com vidite riesenie? - peter

Podľa môjho názoru, ak je niekto hyperaktívny workoholik a skutočný expert na to, čo robí, netreba ho obmedzovať v jeho aktivitách. Treba však veľmi prísne kontrolovať kvalitu výkonu, ktorý podáva. T.j. ak sú súčasťou úväzku VŠ pedagóga aj konzultačné hodiny a on ich nerealizuje kvôli iným povinnostiam, manažment školy by mal mať odvahu siahnuť mu na jeho odmenu. Takisto tí zahraniční lektori a vedci si musia svoj vysoký plat na tej jednej škole poctivo odrobiť kvalitnými prednáškami, tutorovaním, kvalitnou vedou atď.

Plánuje sa zmeniť systém financovania škôl? Ak stredná škola dostane peniaze na počet žiakov, tak prijme všetko, aj žiakov so 6 timi štvorkami. - Gabriela

Pokiaľ viem, systém sa má zmeniť tak, aby dotácia viac odzrkadľovala kvalitu školu a uplatniteľnosť absolventov. Je to nevyhnutné, avšak veľmi ťažké realizovať – ako odmeniť vyššiu náročnosť výučby v triede s dvojnásobným počtom žiakov a zároveň ako odmeniť školu za excelentný výkon pedagógov, ak ho nikto nehodnotí?

Ste za to, aby anglictina bola povinnym jazykom od tretieho rocnika zakladnej skoly /ako to zaviedol p. Jurzyca/ ? a je vhodne preferovat voci napr. nemcine ? - Peter

Napriek tomu, že angličtina je svetový jazyk, ja osobne som skôr za ponechanie možnosti osobnej voľby študenta a jeho rodiča. Dôležitejšie ako to, ktorý jazyk sa žiak učí, je podľa mňa to, aby sa ho učil kvalitne.

Čítal som , že p. minister prehodnotí svoj postoj napr aj k matematike na gymnáziach ,asi z dôvodu akomu boli vysvetlené výsledky amS z matematiky na G a SŠ. Nemôže ttak úzko to porovnávať a zdôrazňovať aký je prepastný rozdiel vo výsledkoch medz týmito školami .Ako dôvod uvádzam nba Gy patrí medzi jedné povinné volitelné mat.predmety s veľkopu dotáciou hodín počas celého štúdia.Na SŠ dotáci mimimálna väčšinou po tretí ročník a skúška nie je povinná ale je navyše dobrovoľná. Skúšajú to jednotlivci ,že pri tejto skúške vovlastných podmienkách snáď niekto pmôže a potom mi to pomôže k dostaniu sa na VŠ , kde saberé do úvahy MS z matematiky. Doporučujem aby p. min. trval na tých veciach ktoré už proklamoval a sú rozumné. Takéto názori spominané len háhravajú stále sa braniacemu p. Sadloňovi. - Emil

Pokiaľ viem, p. Sadloň sa nebráni obnove povinnej maturity z prírodovedných jazykov. Ale tak ako Vy zdôrazňuje, že zmena musí byť sprevádzaná adekvátnym prispôsobením štátneho vzdelávacieho programu, teda aby žiaci dostali takú prípravu, akú potrebujú na úspešné zvládnutie maturity.

Z tohtoročného počtu 44000 končiacich deviatakov v SR sa sa na SOŠ technické hlási 4352 žiakov, čo je 9,9%. Nie je načase začať viac smerovať záujem a aktivity na ose štát-zriaďovatelia škôl-firmy do oblasti základného školstva a následne skutočne začať viac podporovať stredné odborné školstvo (nie len deklaratívne)? - Ing.Miroslav Dziak

Dobrý deň pán riaditeľ, absolútne s Vami súhlasím, že je nevyhnutné začať sa oveľa intenzívnejšie zaoberať záchranou odborného školstva. A to aj v zmysle jeho popularizácie medzi žiakmi ZŠ a ich rodičmi. Nezastupiteľnú úlohu zohrávajú v tejto úlohe samotné firmy ako budúci zamestnávatelia absolventov. Nielen spolukreovaním curricula a spoluprácou na zabezpečení vybavenia / praxe pre študentov, ale aj komunikáciou s verejnosťou o prínose odborného vzdelania pre kariéru absolventa. Kampaň Nemaj na saláme potvrdila, že realistické zrkadlo situácie na trhu práce vie významným spôsobom motivovať študentov k tomu, aby pri svojom rozhodovaní o výbere školy zohľadňovali aj perspektívu následného uplatnenia na trhu práce. Ako som písala v niektorej otázke vyššie, som presvedčená, že obnova prísne selektívnych prijímacích skúšok na vysoké školy môže významne prispieť k obnove záujmu o štúdium na SOŠ.

Vazene apni Klestincova Chcem sa opytat, ci poznate dokument Mocenské aspekty informačnej technológie alebo Dúchanie do IT pahrieb Andrej Ferko Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, SK-842 48 Bratislava ICG TU Graz, Austria http://www.sccg.sk/~ferko/itpower.pdf kde sa pise Zatiaľ najvyššia publikovaná finančná ponuka pre IT odborníka na Slovensku vyšla v PC REVUE v decembri 2000 na s. 143 - mesačný plat pre informatikašpecialistu (JAVA, C++, ORACLE, UNIX, NT AIX - administrátor...) od 7 do 14 tisíc mariek, takmer tristotisíc korún. V PC REVUE vyšiel inzerát na špičkového programátora s platom 280 tisíc korún mesačne. Mladý učiteľ má takmer 40-násobne menej!!! Nástupný plat najslabšieho programátora bežne prevyšuje plat jeho najmúdrejšieho profesora. vyrobna cast IT sektor dnes prinasa do rozpoctu SR viac ako 50 percent prijmu z vyrobnych cinnosti. A to IT sektor zamestnava 39 600 ludi oei 52 000 dlhodobo neobsadenych prac miestach Podla idesu.sk sa na IT odbory hlasi len 80% svojejkapcity http://vs.iedu.sk/sk/prehlad/-/stupen=7/podskupina_so=p25/kriterium=16;x=odbor;y=skola Nebolo by rozumne zrusit tarifne mzdy a zaviest plat ucitela na urovni 70% platu v danje oblasti v sukromnom sektore? Lebo dne spickovy asbolvent IT zarada 1000x tolko v sukromnom skektore ako na VS... - Peter Fodrek

Dobrý deň, súhlasím s tým, že treba významne zvýšiť platové ohodnotenie kvalitných pedagógov, aby neboli nútení zužitkovať svoje schopnosti v súkromnom sektore namiesto školstva. Nerozumiem celkom od akej oblasti by sa podľa Vás mala odvíjať tá tarifná mzda učiteľa – je to ľahké povedať pri učiteľovi informatiky, ako by ste to však spravili napr. pri výučbe náuky o spoločnosti? Je však pravda, že v zahraničí exisutjú modely naviazania mzdy na reálne platy v praxi, inak by napr. bolo nemožné získať na univerzitu učiteľa financií.

Spraví sa zoznam kvalitých umeleckých škôl, alebo akú umeleckú školu v Bratislave hodnotíte najpozitívnejšie. Ďakujem - Anonymnko

Ťažko povedať, nechám si poradiť, ako by ste to spravili :) Pri umeleckých odboroch je podľa mňa priam nemožné objektívne ohodnotiť kvalitu pedagóga a absolventa. Nielen preto, že umenie je z definície subjektívne, ale úspešnosť umelca nie je možné odvodiť ani z mzdových štatistík (keďže spravidla pracujú na voľnej nohe). Ďakujem veľmi pekne za všetky otázky a ospravedlňujem sa, ak som na niektoré nestihla zodpovedať. V prípade záujmu som aj ďalej k dispozícii na lklestincova@ihp.sk. Pekný víkend všetkým!