Online o EÚ a eurozóne s Radovanom Geistom

Dvojrýchlostná EÚ? Čo vy na to? - Alex

Zdá sa, že v tomto momente je to najpragmatickejší spôsob, ako vyriešiť rozpor medzi potrebou hlbšej integrácie EÚ, a faktom, že pri súčasnom počte členov (a nutnosti jednomyseľného súhlasu pri prijímaní zásadných rozhodnutí) je veľmi ťažké zhodnúť sa. V istom zmysle existuje dvojrýchlostná Európa už od zavedenia Eura.

Ako môže Taliansko vyriešiť svoje problémy bez pomoci ostatných? A prečo to nedokáže Grécko? - Janka Pospíšilová

Nie, nedokáže. Taliansko si musí niektoré úlohy urobiť „doma“, no ak nebude eurozóna schopná poskytnúť účinnú ochranu pred vonkajšími tlakmi, ktorá vytvorí priestor na plnenie domácich úloh, Taliansko sa zo súčasných problémov nedostane.

Dobrý deň Rozmýšlam nad Hypoúverom. Myslíte si že je rozumné v dnešných dňoch zadlžovať sa. ďakujem - Luboš

Obávam sa, že na túto otázku neviem kvalifikovane odpovedať. Nie som finančný poradca.

Kolko percent dávate tomu, že eurozóna prežije v súčasnom zložení? - Andrejko

Ešte stále existuje šanda, že prežije v súčasnom zložení. Určite však neexistuje šanca, že prežuje so súčasnou štruktúrou, spôsobom rozdelenia kompetencií medzi európsku a národnú úroveň a pod.

Dobrý deň, nemáte pocit, že politika a politici spôsobili svojimi rozhodnutiami dnešný stav, kde sme sa ocitli na hranici krachu mnohých krajín EÚ? Má sa ekonomika riadiť iba ekonomickými zákonmi? - Ján

K Vašej druhej otázke: medzi ekonómami na to nie je jednotný názor. Ja si nemyslím, že ekonómia je nejakou autonómnou sférou, ktorá by mala byť (resp. ktorá vôbec môže byť) oddelená od politického, či spoločenského života. Vývoj v ekonomike je vždy ovplyvňovaný aj politickými rozhodnutiami. K prvej otázke: politici za súčasnú situáciu určite nesú diel viny.

Nebolo by lepśie, keby eurozóna pustila južanské krajiny k vode? Sú to notorickí porušovatelia akýchkoľvek pravidiel... Okrem iného aj vo futbale (simulovanie)... - Tono Rábek

Nie som odborníkom na fotbal, a nevidel som štúdiu, ktorá by porovnávala mieru simulovania faulov v rozličných národných tímoch. Ak takú štúdiu máte, určite mi o nej dajte vedieť :) K prvej časti otázky: nie, nebolo by to lepšie. Eurozóna nepožičiava Grécku, Portugalsku, Írsku (mimochodom, aj oni simulujú vo futbale?) a dnes de facto aj Taliansku z nejakých ľudomilných dôvodov. Ale preto, aby zabránila domino efektu, rozšíreniu problémov do iných krajín, a nekontrolovaným štátnym bankrotom, kroré v konečnom dôsledku zasiahnu aj reálnu ekonomiku.

Mate vobec niekde nieco zainvestovane, ked sa nazyvate "odbornikom"? - Andy

Nie som si celkom istý, na čo sa pýtate. V každom prípade: žiadnym spôsobom nepodnikám na finančných trhoch. Okrem iného by som to považoval za konflikt záujmov.

Úprimne. Je Barosso ten správny človek na čele EÚ? - GoGo

Trochu vašu otázku upravím: či je správnym človekom na čele Európskej komisie. (čo nie je to isté, ako „na čele EÚ“). Odpoveď: Úprimne, nie. Nie je však jediným súčasným politikom, ktorého nemožno považovať za „ideálneho“.

Čo sa stane, ak Taliansko zbrankrotuje? - Alpine Pro

Predpokladám, že sa pýtate na neriadelý, živelný bankrot. Ešte pred tým, ako k tomu dôjde, sa zvýši tlak na ďalšie krajiny eurozóny. Napríklad Francúzsko, ktoré stratí svoj AAA rating a tým sa zvýši cena jeho úverov. Bude pokračovať celková destabilizácia, čo zasiahne aj Slovensko. Bankrot Talianska spôsobí vážne problémy na európskych finančných trhoch, ktoré sa nevyhnutne prenesú aj do reálnej ekonomiky. Eurozóna bude prechádzať hospodárskou recesiou, a to nie len na periférii, ale aj v jej jadre. Slovensko, ako otvorená, na export orientovaná ekonomika, bude postihnuté veľmi negatívne, možno očakávať pokles výroby a rast nezamestnanosti. Okrem toho, neriadený bankrot Talianska by vyvolal zásadné zmeny v štruktúre a fungovaní eurozóny, ktoré by sa prejavili buď jej rozpadom, alebo rozdelením.

Prečo dnes názory euroskeptikov a ľudí čo odmietajú euroválov, označujú za extrémistov? - Roman

Určite z viacerých dôvodov. Názory niektorých z nich sú skutočne extrémne (teda, výrazne sa líšiace od mainstreamu), v niektorých prípadoch to je možno snaha tieto názory delegitimizovať, a pod. V politických diskusiách to už tak chodí. Z môjho pohľadu: určite sú medzi nimi politickí extrémisti, ale vo všeobecnosti sa dá jednoducho povedať, že sa mýlia.

Dobrý deň! Je podľa Vás (anti?)európska politika SaS správnou cestou pre tak malú krajinu ako sme my? - Peter

Dobrý deň. Nie, nie je.

Počuj,nehraj sa na múdreho,riľ paľovu tomu rozumieš. - voloda

Ďakujem za podnetnú otázku do diskusie.

Máte nejakú predstavu ideálneho fungovania slovenska a sveta o takych desat rokov? Nieco od Orwella napriklad? - Hubert

Navrhujem vrátiť sa k téme eurozóny, keďže o tom má byť táto diskusia. Takže: mám predstavu, ako by mohla fungovať lepšie, než dnes. A s Orwellovým „1984“ nemá veľa spoločného :)

Ako ďalej bude pokračovať ECB pri intervenciách keď nebude mať prostriedky na zachraňovanie krajín ako je Taliansko. Požičia si aj ona? - Peter

ECB má teoreticky neobmedzenú možnosť „tlačiť“ nové peniaze. Presne an to poukazujú ekonómovia, podľa ktorých by toto mohlo byť zásadné riešenie krizy v eurozóne: ak by ECB začala plniť rovnakú funkciu, ako americký FED, či britská BoE. Samozrejme, s tým je spojených niekoľko veľkých inštitucionálnych a politických problémov.

V prípade krachu Talianska je lepšie mať finančnú hotovosť doma, alebo v banke? - Marek Glosík

Na to neviem odpovedať. V každom prípade, pri skutočne vážnej kríze môže byť úplne jedno, či máte peniaze v banke, alebo doma pod matracom:)

A ešte ako je možné že Nemecko,Taliansko,Francúcsko,Potrugalsko a pod. neboli ešte vylúčení z Eurozóny, keď nespĺňajú prvé dve Maastrichtské kritéria (ročný def. ver. penazí max 3% HDP, celkový ver. dlh max. 60% HDP), však NEM,TAL má už celkové zadĺženie 120 resp. 100% ich HDP. Alebo platia tieto kritéria len pre nových členov a kmeňový možu byť zadĺžení koľko chcú ? To je potom pekný spolok a určite pre nás perspektívny :-) - Ján

Odpoveď je jednoduchá: Neexistuje mechanizmus, ktorý by umožňoval vylúčiť krajinu z eurozóny kvôli nadmernému deficitu. Netreba spájať dve veci: Maastrichtské kritériá (po splnení ktorých sa krajina môže stať členom eurozóny – mimochodom je ich päť), a podmienky stanovené Paktom stability a rastu (ktoré musia plniť členovia eurozóny, v zásade sú dve: deficit pod 3%, dlh smeruje pod 60%). Ak krajina porušuje Pakt, nehrozí jej vylúčenie (zatiaľ), ale sankcie. Okrem toho, na začiatku finančnej krízy, keď sa európske krajiny dohodli na stabilizácii bankového sektora z verejných zdrojov, bolo uplatňovanie Paktu čiastočne suspendované.

Netreba si konecne priznat pravdu a povedat, ze zivotna uroven sa bude musiet znizit ak sme doteraz zili na dlh a tento sa bude musiet zacat splacat? Zda sa, ze politici si tuto pravdu nechcu priznat. Dakujem - UJO PATO

So „životom na dlh“ je to trochu zložitejšie, ale v globále máte pravdu. Zjednodušene povedané, politici dnes stoja pred dvoja alternatívami: 1. vysvetlia občanom, že sa ich životná úroveň bude znižovať (vôbec nemusí ísť len o „znižovanie platov“, rovnako dôležitá je úroveň verejných služieb, resp. spoplatnenie prístupu k nim a pod.), 2. alebo budú sa to budú snažiť kompenzovať vyššou mierou prerozdeľovania.

Zdravim Vas! Chcel by som sa Vas opytat, co si mam predstavit pod pojmom financny trh a investori. Vzdy ked sa nieco udeje v suvislosti s ekonomikou postihnutych statov, nejake vyjadrenia politikov, trhy su doobedu v panike, ale poobede su uz pokojne. To iste je to aj v pripade investorov. Nemam pocit (to je moj nazor), aby kazdy den prichadzali alebo odchadzali na Slovensko 3-4 investori na zaklade nejakych vyjadreni ci uz politikov alebo ekonomov. Dakujem - Peter

Nejde o investície v zmysle fabriky XY, vybudovanej v nejakom meste. Hoci aj tento druh kapitálu je mobilný (výroba sa môže presunúť do inej krajiny), deje sa to v horizonte rokov. V tomto prípade si pod pojmom „invstor“ treba predstaviť investora na finančnom trhu – vlastníka veľkého množstva kapitálu, ktorý je „investovaný“ nákupom nejakých cenných papierov (akcií firiem, dlhopisov štátov, a pod.) Tieto transakcie sa dejú v zlomkoch sekúnd, vo veľkom množstve prípadov nemajú dlhodobý charakter (investor nedrží cenné papiere preto, aby zarobil na ich výnosoch za 3 či päť rokov), ale špekulatívny charakter (investor nakupuje, aby následne za drahšie predal).

Myslite si že tento stav v eurozóne vyhovuje nejakým ľudom alebo skupinám myslím tým, že na tomto stave zarábajú a snažia sa co najviac podkopávať eurozónu? - Peter

Či situácia niekomu „vyhovuje“ v zmysle, že niekto krízu aktívne vytvára, či pomáha predlžovať, to sa neodvážim povedať. V každom prípade sa však na kríze v eurozóne, ako väčšine ostatných kríz, dá zarobiť, a na finančných trhoch sú aktéri, ktorí to aj robia.

Zdravim, ja si myslím, že eurozóna je už len umelo udržiavaná ako človek ležiaci na smrťelnej posteli na prístrojoch! Eurozóna je super vynález ale byť členom klubu krajín, ktoré majú ekonomiku na pokraji krachu je nemožné a každý zdravo uvažujúci človek vie, že takto to dlho trvať už nemôže. Môj názor je taký, že v roku 2012 sa hranice eurozóny budú na 99% meniť, ak sa nezmenia tak sme v tom úplne všetci až po uší! Grécko, Taliansko, Španielsko musí opústiť eurozónu aspoň do času pokiaľ nebudú mať dlh 40% HDP, to takzvaného očisca! Aký je Váš názor? - Peter Mikitka

Myslím, že čiastočne som už na to odpovedal. Je možné, že sa budú hranice eurozóny meniť. A súhlasím, že to spôsobí hospodárske problémy aj členom, ktorí v nej ostanú. V každom prípade však odchod z eurozóny nie je jediným spôsobom, ako môžu Vami spomínané krajiny znižovať svoj dlh. Dokonca to podľa mňa nie je ani ten najlepší spôsob.

Chcem sa opýtať či Slovensko je pripravene na znovuzavedenie slovenskej koruny v prípade že by padlo euro a koľko by nás to stalo , kedže my sme svoje koruny fyzicky zlikvidovali. Nemci svoje marky majú uložene v depozite národnej banky a môžu ich zaviesť v prípade potreby takmer okamžite. - jozef

Technická stránka veci – natlačenie „národnej meny“ a jej výmena v obehu za euro – by bola v tomto prípade tým menším problémom. Koniec koncov, SLovensko už zažilo nahrádzanie federálnej meny národnou. Omnoho dôležitejšie sú problémy, ktoré by to spôsobilo pre reálnu ekonomiku. Neviem, či existuje prepočet nákladov rozpadu eurozóny pre SLovensko. Existujú však rôzne prepočty, čo by to mohlo znamenať napr. pre nemeckú ekonomiku. odhliadnuc od detailov, Nemci by v takom prípade mohli počítať s niekoľkoročnou recesiou a výrazným prepadom HDP. Pokiaľ ide o nás: 1. slovenská ekonomika je omnoho slabšia, než napr. nemecká, 2. sne hospodársky naviazaní na ostatné ekonomiky eurozóny

Prečo sa všetci už druhý rok vzrušujú iba gréckym celkovým verejným dlhom (cca 300 mld. Eur), keď Taliansko je zadĺžené skoro 2 bil. Eur (7 krát viac ako Grécko a 60x viac ako Slovensko). Kto chce spasiť takýchto ako Taliansko a Nemecko a za čo ? Len Nemecko je štyrikrát viac zadľžené na obyvateľa než Slovensko, toto majú byť naše vzory a ťahúni v Eurozóne a EU ?. Už teraz je predsa potom EU a Eurozóna kaput. - Ján

Pokiaľ viem, o prípadnom bankrote Nemecka dnes nie je ani reči – ergo, netuším, prečo by potrebovalo „spasenie“. Nemecko je ekonomicky hnacím motorom eurozóny (resp. minimálne podstatnou časťou toho motora). Čo samozrejme neznamená, že eurozóna by mala byť rekonštruovaná (iba) podľa nemeckých predstáv.

V pripade ze dojde k vzniku "dvojrychlostnej Europy" - integrujuceho sa jadra okolo Nemecka a Francuzska a volne povievajucej periferie - ako hodnotite sance na ukotvenie Slovenska "in" - teda v jadre? Abstrahujuc od "sulikovstiny" mame na to aspon zakladne ekonomicke predpoklady? Vdaka, Juraj Mesik - Juraj Mesik

Rozhodujuce bude samozrejme nastavenie parametrov, resp. podmienok vstupu. V kazdom pripade, ak by sa malo hladiet na realnu konvergenciu ekonomiky, ci jej konkurencieschop­nost (vyjadrenu napr. mierou inovativnosti, investiciami do vyskumu a vyvoja a pod.), naše šance by boli pravdepodobne zlé. Zo správ (samozrejme dementovaných) o prebiehajúcich nemecko-francúzskych rozhovoroch, sa však zdá, že kritériá nebudú len ekonomické, ale aj politické. Nie len krajiny, ktoré „majú na to“ aby sa hlbšie integrovali, ale aj krajiny ktoré sa chcú integrovať. Vzhľadom na dlhodobý prístup slovenských vlád k harmonizácii v daňovej či sociálnej oblasti, sa opäť obávam, že nemusíme byť vyhľadávaným partnerom. Keďže čas online rozhovoru končí, ospravedlňujem sa všetkým, ktorým som nestihol odpovedať.