Renčko: Náklady na ozdravenie bánk sa štátu vrátili

Bol niekto v súvislosti so stavom bánk z roku 1999 aj nejak postihnutý? Alebo ako to už chodí, niekto sa nabalil a teraz si užíva niekde na Bahamách... - rozhnevaný

Niektorí zamestnanci bánk boli súdení. Niektoré procesy prebiehajú, je to ale záležitosť orgánov v trestnom konaní.

1.Dobry den.Chcem sa Vas spytat, kto z byvaleho MF odisiel po vytunelovani Devin banky od koryta(samozrejme okrem sudruzky Schmognerovej)? 2.Cim sa zivite teraz pan Rencko? - abece

Ministerstvo financií nebolo orgánom dohľadu nad bankovým sektorom. Táto otázka patrí Národnej banke Slovenska.

dobrý. môžete mi napísať kto bol hlavným koordinátorom projektu na uzdravenie slov. bánk? koľko stálo uzdravenie bánk celkom? - zvedavec

Na riadení celého projektu bola zriadená komisia a na denné riadenie koordinačná jednotka. Ja som bol predsedoim koordinačnej jednotky. Pokiaľ ide o celkové náklady, išlo o 105 mld. za odsunuté úvery a 18,9 mld., ktorými boli banky a Slovenská poisťovňa kapitálovo posilnenékoncom roka 1999.

Môžu banky meniť úrokovú sadzbu za hypotekárny úver aj po podpise zmluvy - teda počas doby keď mám "požičané" ? Ako si môžem byť istý, že si banka nevymyslí vyskoký úrok, ktorý nebudem schopný splácať ? Musím s novým úrokom súhlasiť ? - Peter

Závisí to od typu zmluvy. Radím Vám, dôkladne si preštudovať Vašu zmluvu.

Preco su bankami zurocovane vklady tak mizerne. - asd

Zodpovedajú trhovým podmienkam.

urokove sadzby NBS klesaju, ale ked som si chcel vybavit hypotekarny uver, myslel som, ze bezproblemovo (splnal som vysku prijmu, zalozenu nehbńutelnost vo vyske presahujucej vsetky normy, aj normy slusnosti, bol som staly klient banky) tak ma banka ohurila 8,5-percentnym urokom bez st. prispevku. Dost drsne, ked si to porovnate s urocenim vkladov a nakoniec aj hypotekarnych listov. Kedy budu banky davata prijatelnejsie podmienky? - syp

Trh s hypotekárnymi úvermi je vysoko konkurenčný a je potrebné si nájsť takú štruktúru produktu, ktorá Vám najviac vyhovuje. Keď vezmeme do úvahy mieru inflácie, tak spomínaná uroková sadzba v reálnom vyjadrení je pomerne nízka. Dnes už je možné uzavrieť zmluvu o hypoptekárnom úvere aj v zahraničí.

položil som otázku ohľadom "zabratia" zisku bánk, ktoré banky získali tým, že pdľa Občianskeho zákonníka držali zostatky vkladov na doručiteľa. Dovolím si tvrdiť, že ide o majetok bánk, nakoľko podľa právnej teórie sa peniaze vložené do banky stávajú majetkom banky a vkladateľ má právo na plnenie. Zákon však zastavil úročenie vkladov a teda zákon stanovil, že vkladateľ má nárok iba na zostatok. Ďalšie výnosy sú vlastne plodmi, ktoré patria banke. Banky nemali zakázené zákonom, aby tieto peniaze nepoužívali a u nás pre súkromné subjekty platí to, že čo nie je zakázané, je dovolené. Viete o tom, že by takáto znárodňovacia prax bola zaužívaná aj inde v Európe? V ktorom európskom štáte sa zostatky anonymných vkladov rozpustili do štátneho rozpočtu bez toho, aby sa určili na konkrétne ciele? Napríklad v Írsku sa tieto peniaze použijú na plnenie sociálnych cieľov, u nás je možné ich použiť na čokoľvek. Vopred ďakujem za zodpovedanie položených otázok. - juraj

Depozitá sa nestávajú majetkom bánk. Ostávajú v majetku toho, kto prostriedky do banky vložil. Z tohto podľadu je treba aj k celému problému pristupovať.

Preco sme banky radsej nenechali padnut? Bolo by to lacnesie a hlavne cestnejsie voci voci danovym poplatnikom, ktori to cely zivot platili aj budu platit. Preco za to svinstvo co sa dialo v bankach nebol nikto zodpovedny? Kde su ti manageri s gigantickymi platmi?? Preco banky mali peniaze na honosne budovy VUB, IRB atd., ked boli pred krachom? - dement

Banky, ktoré prešli reštrukturalizáciou predstavovali zhruba polovicu aktív bankového sektora. Ich krach by znamenal finančnú krízu porovnateľnú s krízou v Rusku, niektorých juhoamerických krajinách a ázijských krajinách. Znamenal by hospodárske škody a pokles životnej úrovne na mnohé roky. Slovensko by dnes nebolo ani v EÚ ani v OECD. Ubezpečujem Vás, že postup, ktorý bol prijatý, bol ten najšetrnejší z pohľadu daňového poplatníka.

To je velmi pekna odpoved. Ale mozte mi povedat kolko miliard zlych uverov bank zaplatil zo svojho rozpoctu a este stale palti stat? Inak povedane vacsina zlych uverov bola v banka preto lebo to boli uvery byvalym statnym podnikom ktore postupne padali a vo vacsine pripadov boli pozostatkami minulisti socialistickej. Ked ale porovnate tu sumu miliard ktore stat vzal na seba, pozriete sa do mnohyc slovenskych bank na zahranicny management ktory je mnoho krat dost neschopny, a vezmeme do uvahy zaujem vlastnika - nie je pravda ze krach nejakej banky je vyluceny , zalezi to na tom co bude zahranicnym majitelom vyhovovat. Po odlzeni bank bola ich "privatizacia" korupcnym rajom a bol to darcek zahranicnym financnym skupinam. - amater

Celkové náklady štátu na reštrukturalizáciu portfólií bánk predstavovali 105 mld. Sk. Vyše 50 mld. sa vrátilo späť vo výnosoch z privatizácie. Zvyšok sa vrátil v podobe zníženia nákladov na dlhovú službu štátu a v nižších úrokových nákladoch v životaschopných podnikoch. Investícia štátu do reštrukturalizácie bánk sa do dnešného dňa už vrátila. Pokiaľ ide o krach bánk, ten nikdy nie je vylúčený. Dnes však máme bankový dohľad na medzinárodnej úrovni a banky ovládané zahraničnými investormi sú kontrolované aj ich domovskými dohľadmi. Akýkoľvekj krach banky je preto oveľa menej pravdepodobný, než tomu bolo v minulosti a predsdtavoval by staratu predovšetkým pre majiteľov a už nikdy nie pre štát. Privatizácia sa uskutočnila prostredníctvom transparentných medzinárodných tendrov, čo bolo ocenené napr. aj subjektami, ktoré v týchto tendroch neuspeli, napr. Bank Austria. Transparentnosť bankovej privatizácie podstatne zvýšila dôveryhodnosť Slovenska a prispela k prílevu zahraničných investícií v nasledujúcich rokoch.

Dobry den. Chcem sa spytat, preco hrozil slovenskym bankam krach? Kto bol za to zodpovedny. Nehrozi take nieco aj v buducnosti? - Janko

Bankám hrozil krach, pretože boli hlboko podkapitalizované. Ich vlastné imanie ku koncu roka 1999 bolo záporné v rozsahu niekoľkých miliárd Sk. Koncom roka 1999 už hrozila bankám aj kríza likvidity, keď napr. VÚB už začala strácať úverové linky zo zahraničia. Príčin bol celý rad. Súviseli s vnútorným prostredím v bankách aj s vývojom okolitého prostredia. Pokiaľ ide o banky, bola to nedostatočná znalosť fungovania bánk. Pomaly sa rozvíjal aj bankový dohľad, ktorý vždy iba dobiehal trh. A nakoniec to boli slabé rozhodovacie postupy v bankách a vysoká rozhodovacia právomoc jednolivcov, ktoré vytvárali priestor pre korupčné a podvodné správanie sa niektorých pracovníkov bánk. Z vonkajších faktorov ovplyvnila banky privatizácia, ktorá nepriniesla ani kaptál, ani skúsenosti, ani trhy do podnikov. Bolo zlé právne prostredie, špeciálne v oblasti ochrany práv veriteľov, chybné makroekonomické riadenie. Aj štátna hospodárska politika, ktorá využívala banky ako svoj nástroj. Dnes sú vytvorené všetky legislatívne a inštitucionálne predpoklady pre to, aby sa táto situácia už nemohla zopakovať.

Dobrý deň prajem, ako sa pozeráte na ostanú novelu Občianskeho zákonníka schválenú v októbri, ktorá pri "prechode" práv vyplácať zostaky vkladov na doručiteľa z bánk na štát zároveň bankám prikazuje, aby na štát previedli okrem zostakov vkladov aj akékoľvek majetkové výhody,ktoré banky získali používaním týchto zostatkov? Banky získali tento majetok plne v súlade s právnymi predpismi, teda je to ich legálny majetok,ktorý sa teraz vlastne znárodňuje. Aký máte na to názor? Nehrozí niečo také aj v iných odvetviach našeho hospodárstva? - juraj

Nejde o majetok bánk, ale o výnosy z majetku depozitorov bánk. Niet dôvodu, aby tieto zdroje ostali bankám, navyše ak nie sú rovnomerne v bankovom sektore rozmiestnené. Štát by sa však mal zaviazať, že ak sa tieto osoby alebo ich dedičia prihlásia, tieto prostriedky vrátane alikvotných výnosov, by im mali byť vyplatené.

Môžu banky od klienta požadovať rodné číslo ? Nie je to náhodou osobný údaj na ktorý sa vzťahuje zákon o ochrane osobných údajov ? - Pajlo

Táto otázku treba predebatovať s Úradom na ochranu osobných údajov. Podľa zákona o bankách tieto nemôžu poskytovať akékoľvek informácie o klientovi bez jeho súhlasu.

Redakcia pravda.sk ďakuje Jurajovi Renčkovi za účasť na online rozhovore a všetkým čitateľom za ich otázky.