Pád USA by pocítili ľudia aj u nás

Americkí politici sa nevedia dohodnúť na zvýšení dlhového stropu, čo môže viesť až k neschopnosti najväčšej svetovej ekonomiky platiť účty. Prípadný bankrot, ktorý analytici však považujú za veľmi málo pravdepodobný, by spustil po celom svete prepúšťanie, zdražovanie pôžičiek a ich nesplácanie. Dosahy by podľa ekonómov mohli byť ešte tvrdšie, ako spôsobila kríza pred tromi rokmi.

28.07.2011 13:30
Newyorský Manhattan Foto:
Newyorský Manhattan
debata (30)

„Zničujúce následky by mohlo mať, ak by ratingové agentúry vyhlásili technický default USA,“ povedal Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank Slovensko. Neplatenie dlhov najsilnejšej svetovej ekonomiky by totiž opäť spôsobilo nedostatok peňazí. Banky by si prestali medzi sebou požičiavať, následne by firmy nemali z čoho financovať rozvoj a vrátila by sa recesia. V nej by boli ohrozené najmä malé ekonomiky orientované na vývoz, teda i Slovensko.

Táto situácia by nastala napriek tomu, že samotné finančné trhy sú v súčasnosti Spojeným štátom ochotné požičiavať nové peniaze lacnejšie ako v minulosti.

Aj preto takúto možnosť ekonomickí analytici považujú za nepravdepodobnú. „Ide totiž aj o platy politikov a voličské hlasy, ktoré by okamžitým zastavením výdavkov štátu stratili,“ povedal Juraj Karpiš, analytik Iness. Podobnému problému s nedostatkom peňazí čelili USA pre spory politikov už ôsmeho apríla tohto roku. K dohode o štátnom rozpočte nakoniec prišlo hodinu pred polnocou.

Svetu tak zatiaľ zo strany USA nehrozí spustenie podobnej krízy ako v roku 2008. Vtedy po páde banky Lehman Brothers zamrzol celý finančný trh. Zdrojom problémov boli americké hypotekárne cenné papiere, ktoré po zvýšení úrokových sadzieb prestali Američania splácať. Analytici však neveria, že v budúcnosti by dlhy neboli schopné splácať ani samotné Spojené štáty.

Platí to aj napriek tomu, že na každý minutý dolár si dnes musí Amerika požičať štyridsať centov. „Najpravdepodob­nejším scenárom je monetizácia štátneho dlhu centrálnou bankou a jeho znehodnotenie vysokou infláciou,“ povedal Karpiš. V najhoršom prípade teda vláda chýbajúce peniaze jednoducho dotlačí, keďže na radikálne zvýšenie daní v kombinácii so zásadnými škrtmi v sociálnom systéme nie je americká spoločnosť pripravená.

„Navyše pri zvyšovaní dlhového stropu nejde o ekonomický, ale politický problém, keďže z ekonomického hľadiska zhoda existuje,“ povedal Kamil Boros, analytik XTB. Predstavitelia republikánov i demokratov sa zhodujú v potrebe zvýšenia dlhového stropu, ktorý dnes nemôže byť vyšší ako 14,3 bilióna dolárov. Rozdiel je len v tom, že súčasný demokratický prezident Barack Obama chce presadiť nárast postačujúci až do roku 2013. Republikáni chcú, naopak, o ďalšom zvyšovaní rokovať tesne pred budúcoročnými prezidentskými voľbami.

„Ratingové agentúry si všimli, že na zabezpečenie bezproblémového refinancovania je potrebná politická dohoda, a preto USA varovali pred znížením AAA ratingu amerických dlhopisov,“ povedal Vaňo. ,,Znamenalo by to slabší dolár, o niečo vyššie úrokové sadzby a ďalšiu ranu pre už i tak krehkú dôveru v ekonomiku," citovala hlavného ekonóma firmy Pimco Mohameda El-Eriana agentúra ČTK.

„Faktom však tiež je, že zahraničné centrálne banky nemajú v súčasnosti reálnu alternatívu k americkým štátnym dlhopisom,“ upozornil Vaňo. Navyše trhy dnes týmto cenným papierom veria. Kým v úvode februára bol výnos pri desaťročných amerických štátnych dlhopisoch 3,74 percenta, dnes je len 2,95 percenta. Výnos klesol preto, že investori tieto cenné papiere nakupujú, čím tlačia ich cenu nahor a zároveň znižujú pevne stanovené výnosy.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba