Park na Belopotockého zatiahol oponu

Sotva pol hektára má parčík na Belopotockého ulici, jedna z posledných zelených plôch bratislavského Starého Mesta. Za jeho záchranu občianski aktivisti aj tak vydržali bojovať dlhých 13¤rokov. Práve na parčíku chceli dokázať, že občania majú šancu presadiť svoju vôľu aj navzdory plánom stavebného investora. Po včerajšku je už jasné, že sa im to nepodarí.

21.11.2008 09:55
Park, Belopotockého Foto:
Parčík sa zrejme nepodarilo zachrániť. Kúsok zelene na Belopotockého ulici je investor ochotný ponechať len za odškodné vo výške 160 miliónov korún.
debata

Mestské zastupiteľstvo vo štvrtok odmietlo posledné návrhy investora, ktorý pozemok zabral, na vyriešenie kauzy zaplatením privysokého odškodného, prípadne zámenou pozemkov.

Vlastnícka firma Strabag-ZIPP sa park chystá zastavať deväťpodlažnou budovou. Zámeru by sa podľa jej vyjadrenia bola ochotná vzdať, keby od mesta dostala odškodné 160 miliónov korún (5,31¤mil. eur). Magistrát skúsil pripraviť aj druhý návrh, podľa ktorého by investor získal iný malý pozemok v Petržalke a doplatok 135¤miliónov korún. Znalecký posudok pritom parčík ocenil na 69¤miliónov korún.

Obe možnosti mestskí poslanci zamietli drvivou väčšinou. V ostrej diskusii padali obvinenia z vydieračských aktivít. Nie však voči investorovi, ale občanom, ktorí bojujú o svoju zeleň. ,,Na tom pozemku park nikdy nebol!" tvrdí nezávislý poslanec Štefan Holčík. Jestvujú pritom dokumenty pamiatkarov, ktoré tam záhradné plochy zaznamenali už v roku¤1825.

„Nám bolo od začiatku jasné, že predložené návrhy na vyrovnanie sú premrštené a nemôžu prejsť,“ mieni zástupkyňa občianskej iniciatívy a zároveň staromestská poslankyňa Soňa Párnická. Aktivisti sú presvedčení, že mesto a Strabag-ZIPP s nimi iba hrali akúsi čudnú hru o tom, ako im na osude parku záleží. Niektorí komunálni politici vrátane primátora Andreja Ďurkovského (KDH) ho totiž verejne sľubovali zachrániť – najmä pred voľbami.

Občania nespochybňujú majetkové práva investora, poukazujú však na pochybné narábanie s pozemkom tesne po roku 1989. Kedysi patril vojenskej správe, ale v roku¤1982, keď na ňom dostavali obrátenú pyramídu, sa stal majetkom Slovenského rozhlasu. O zvyšnú zeleň, ktorá je dnes predmetom sporu, sa staralo mesto. Po revolúcii si však majetok vôbec nenárokovalo. Naopak, vojaci zmluvy o prevode pozemku spochybnili a park obratom predali istej eseročke za 10-tisíc Kčs. Kolobeh ďalších predajov za čoraz vyššie  sumy uzavrel súčasný vlastník, ktorý stavebné povolenie zrejme získa už do niekoľkých mesiacov. Podľa dostupných informácií zaň stavebná spoločnosť v roku¤2004 zaplatila 50¤miliónov.

Už v októbri začala stavebná firma v parku napriek protestu občanov s výrubom stromov.

debata chyba