„Chceme, aby to bolo tak ošetrené, aby nevznikali nejasnosti,“ povedal Čaplovič. Za nevhodné označil napríklad to, že novela umožňuje uvádzať v učebniciach v jazyku národnostnej menšiny takzvané vžité názvy, pričom nie presne vysvetlené, o aké pomenovania ide. Norma je podľa neho navyše v rozpore so zákonom o geodézii a kartografii. „Treba prijať nový návrh,“ dodal.
Nedostatky novely Čaplovič údajne už priblížil aj predstaviteľovi maďarskej vlády. S iniciatívou novelizovať školský zákon totiž prišla Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá reagovala na snahu ministra školstva Jána Mikolaja posilniť pri písaní geografických názvov slovenčinu. Mikolaj presadzoval, aby bolo v učebniciach vždy na prvom mieste uvádzané pomenovanie v slovenskom jazyku. SMK zase presadzovala názvy v jazyku menšín. Parlament napokon schválil kompromisný Paškov návrh, že v učebniciach pre deti menšín majú byť vžité názvy v maďarčine či ukrajinčine doplnené slovenským pomenovaním.
So schválenou novelou nesúhlasili dve zvyšné koaličné strany SNS a ĽS-HZDS a ani prezident Ivan Gašparovič. Poslanci by mali normu znovu posúdiť na najbližšej schôdzi vo februári. Na prelomenie prezidentovho veta je potrebných aspoň 76 zo 150 hlasov zákonodarcov.