Podľa politológa Michala Horského na našej politickej scéne je ťažké hľadať čisto pravicovú silu. Ako uviedol, máme strany s náboženským pohľadom na svet, subjekty, ktoré tvrdia, že nie sú vpravo ani vľavo a aj etnické strany. „V takomto hodnotovom galimatiáši je takmer nemožné predpokladať, s ktorou z týchto strán Smer utvorí koalíciu,“ povedal Horský.
Premiér Robert Fico pred pár dňami vyhlásil, že ak má vzniknúť stabilná dvojkoalícia, tak to môže byť len Smer a niektorá strana s inou hodnotovou orientáciou. Ani on však nepovedal, ktorú by preferoval. „Každá strana, ktorá získa päť percent, má právo uchádzať sa o vstup do koalície,“ povedal Fico.
Smer si v tomto volebnom období dokázal nájsť spojencov, keď mu išlo o presadenie novely ústavy a potreboval 90 hlasov. Vlani vo februári sa dohovoril s KDH na zmenách v justícii a pri ochrane rodiny. Na dohodu vtedy podráždene reagovali najmä SDKÚ, SaS a Obyčajní ľudia.
Tento týždeň zase Smer našiel zhodu s Mostom-Híd na novele ústavy, podľa ktorej môže polícia podozrivých z trestného činu terorizmu zadržať nie dva, ale až štyri dni. Teraz zase výčitkám od opozičných kolegov čelil Most-Híd. V obidvoch prípadoch sa špekulovalo, že spomínané opozičné strany pomáhajú Smeru, čo môže vyústiť do spojenectva po parlamentných voľbách.
Politológ Horský v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Smer si porozumel s časťou opozície práve v hektickom období. Vlani počas prezidentskej kampane a teraz počas rozbehnutie kampane pred parlamentnými voľbami. Ako ďalej Horský poznamenal, stále je problematické hovoriť o prípadnej spolupráci týchto opozičných strán so Smerom.
„Ukazuje sa však, že politická scéna sa dala do pohybu a rozdeľuje sa pri vytváraní koaličného potenciálu. Kým strany pánov Bélu Bugára, Jána Figeľa, Andreja Danka a Radoslava Procházku majú koaličný potenciál širší a je otvorený aj naľavo aj napravo, tak páni Matovič, Lipšic, Sulík či Berényi sú odkázaní len na koaličný potenciál tzv. zlepenca,“ povedal Horský.
Samotný Robert Fico už zažil koalíciu pravice a ľavice. Bolo to počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002. Tvorili ju štyri strany SDK, SDĽ, SOP a SMK, ale v skutočnosti ich bolo až 8, pretože SDK pozostávala z piatich platforiem politických subjektov KDH, DÚ, DS, SDSS a SZS. Fico ako poslanec za SDĽ vtedajšie vládne zoskupenie často kritizoval a do roka ho opustil.
Viaceré prieskumy verejnej mienky dnes naznačujú, že Smeru by na vytvorenie vlády stačil len jeden koaličný partner. Podľa politológa Juraja Marušiaka je koaličná vláda vždy výsledkom kompromisu a ide o určitý politický obchod. „Vždy je vo výhodnejšej pozícii slabší partner, ktorý môže splnením svojich požiadaviek podmieňovať vznik a ďalšie zotrvanie v koalícii,“ povedal. Podľa neho sa v súčasnosti dajú len odhadovať témy, ktoré by partneri Smeru mohli položiť na stôl. Rovnako sa nedá predpokladať, či by ľavopravá vláda vydržala celé štyri roky. Nevylúčil tiež, že by pravicový partner Smeru mohol neskôr čeliť vnútornému rozkolu.
Horský sa domnieva, že menšia strana v dvojkoalícii so Smerom to nebude mať ľahké. „Táto skutočnosť sa odrazí už na dohodách pred vytvorením vlády. Koalície spočiatku stoja na dohodách vedenia strán, ale počas volebného obdobia na pevnosti poslaneckých klubov. Ako ukazujú prieskumy, Smer sa nebude môcť zaobísť bez druhého partnera, ktorý dostane do rúk tzv. etalón vydieračského potenciálu hlasov. S druhou stranou bude teda musieť rokovať partnerským spôsobom,“ poznamenal Horský.
Okrem strán súčasnej parlamentnej opozície je v hre aj možnosť, že by Smer vytvoril po voľbách koalíciu s SNS, ktorú prieskumy posielajú do parlamentu. „Na misky váh Smer bude klásť predovšetkým skutočnosť, do akej miery pôjde o predvídateľného partnera, na ktorého sa bude dať spoľahnúť. Z tohto hľadiska predstavuje výhodnejšiu alternatívu SNS,“ mienil Marušiak.
SNS z parlamentu vypadla v roku 2012. V prvej Ficovej vláde prišli viacerí jej ministri životného prostredia o kreslo. Napokon Fico tento rezort SNS zobral. Podľa Marušiaka sa ešte len uvidí, ako bude opätovne pôsobiť v parlamente po ére bývalého predsedu Jána Slotu, ak prekročí vo voľbách potrebných päť percent.
Politológ Horský si myslí, že Smer bude pri vytváraní koalície zvažovať nielen jej možnosti vo vnútornej politike, ale aj medzinárodný ohlas budúcej vlády. „Preto aj koalícia s SNS nie jej až taká jednoznačná, ako sa dnes mnohí analytici domnievajú,“ dodal Horský.