Špekulácie o vláde Smeru a Mostu-Híd čísla neumožňujú, potrebovali by ešte jedného partnera, v tomto prípade prichádza do úvahy KDH. Kabinet zložený z dvoch subjektov by sa dal podľa matematiky vyplývajúcej z prieskumu vytvoriť zo Smeru a SNS, zo Smeru a Siete alebo veľmi tesne zo Smeru a KDH. Variant vlády bez Smeru je, že by vládu tvorilo šesť súčasných opozičných strán vrátane SNS. To je však vylúčené, pretože Most-Híd či SMK nikdy nebudú vo vláde s SNS.
Agentúra MVK predložila respondentom zoznam všetkých 23 kandidujúcich strán. Do parlamentu by sa ich dostalo sedem. Z odpovedí respondentov vyplynulo, že Smer by získal 61 mandátov a so SNS by mali v parlamente 79 kresiel zo 150, so Sieťou 87 kresiel a s KDH tesnú väčšinu 76 kresiel. Smer s Mostom-Híd by nemal väčšinu, lebo bugárovci by mali iba 12 poslancov, v trojkoalícii aj s KDH by však mali 88 kresiel.
Politológ Michal Horský uviedol, že prieskum MVK naznačuje prekvapujúce možnosti usporiadania politickej scény. „Výsledok necelých 35 percent by nepostačoval na vytvorenie vlády jednej strany. Smer by sa musel poobzerať za kandidátmi na koaličný povolebný sobáš. Za vážnych kandidátov možno v tejto chvíli považovať stranu Sieť Radoslava Procházku a SNS Andreja Danka,“ zhodnotil Horský. Podľa neho Sieť je typická strana protestného voliča a s najväčšou pravdepodobnosťou zopakuje výsledky predchádzajúcich strán na jedno použitie.
Podľa sociológa Pavla Haulíka z MVK zatiaľ nemá zmysel hovoriť o podobe novej vládnej koalície, pretože tri strany, Most-Híd, SMK a OĽaNO-Nova, sú blízko k hranici alebo na hranici piatich percent.
„Podstatné bude, koľko strán sa dostane do parlamentu. Čím ich bude viac, Smer bude mať jednoduchšiu úlohu, a čím ich bude menej, tak zložitejšiu úlohu, pokiaľ ide o hľadanie partnerov,“ povedal Haulík. Ak bude totiž viac strán v parlamente, tak podľa sociológa, povedané slovami premiéra Fica, bude nerealistické poskladať „zlepenec“ ako protiváhu Smeru.
Zisk 10 percent pre SNS sa môže javiť prekvapujúco. Haulíka však nezaskočil. Poukázal na minulé prieskumy, kde národniari mali podporu okolo 9 percent, preto za dôležitý považuje dlhodobejší trend. Podľa neho časť voličov Smeru mohla prejsť k národniarom.
„SNS nemá o utečeneckej problematike pochybnosti, ale netlačí na pílu. Volič síce utečencov vníma ako problém, ale nie tak, že by ho to bezprostredne ohrozovalo,“ doplnil sociológ. Dodal, že SNS ako jedna z mála strán ešte po predchádzajúcich voľbách vymenila lídra a zmenila svoju politiku presunom z radikálneho okraja viac do politického stredu. „Zatiaľ to podľa nameraných čísel viac vnímajú voliči, ako pripúšťajú analytici,“ podotkol Haulík.
Prieskum posúva do Národnej rady okrem Mostu-Híd aj SMK. Doteraz dve strany, ktoré oslovujú voličov maďarskej národnosti, samostatne v parlamente neboli. Išlo by o výnimočnú udalosť. „Pravdepodobné je, že Béla Bugár balansuje medzi slovenskými a maďarskými voličmi. Zdá sa, akoby trošku začal prichádzať o maďarských voličov, a to je spojená nádoba s SMK,“ mienil Haulík.
Na hrane zvoliteľnosti je OĽaNO-Nova. Získali by len 5 percent. Pritom ešte v jeseni zvažovali dvojkoalíciu, v tom prípade by na vstup do parlamentu potrebovali 7 percent. Nakoniec z koalície zišlo práve z obavy, že potrebné percentá nezískajú a zostanú mimo parlamentu.
Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič a šéf Novy Daniel Lipšic dali verejný záväzok, že ak nezískajú aspoň 7 percent hlasov, mandát poslanca si neuplatnia. Podľa politológa Horského sa zdá, že sobáš OĽaNO a Novy sa nestretol s pochopením voličov.
Pred prahom parlamentu zostali Sulíkova SaS s 3,4 percenta aj SKOK Juraja Miškova s 2,2 percenta. Podľa Horského sú bývalí kolegovia Sulík a Miškov rivalmi a zisk troch percent by im za získané hlasy zaručil aspoň peniaze od štátu na politické prežitie. Prieskum posiela preč z parlamentu aj SDKÚ Pavla Freša, ktorú by volili len dve percentá opýtaných.