28,3%
SMER-SD
49
12,1%
SaS
21
11,0%
8,6%
SNS
15
8,0%
ĽS NS
14
6,6%
6,5%
5,6%
#SIEŤ
10
4,9%
KDH
4,0%
0,8%
0,7%
TIP
0,7%
SZS
0,6%
KSS
0,3%
0,3%
0,2%
SMS
0,1%
0,1%
PD
0,1%
0,1%
Zdroj údajov: Štatistický úrad SR (spočítaných okrskov: 99.98%), prepočet mandátov Pravda.sk

Kampaň 2016: Zatiaľ pokoj pred búrkou?

Čo bude pre voličov magnetom, ktorý výrazne ovplyvní volebné výsledky, a je rozbehnutá kampaň niečím iná ako predchádzajúce? Určite áno, tentoraz do nej zásadne zasahuje svetové dianie.

budova, parlament
Národná rada Slovenskej republiky
Autor: ,

Kampaň trvá už od polovice novembra, ale silnejšia téma, ako je migračná kríza, sa zatiaľ neobjavila. Otázkou je, či ju v nasledujúcich týždňoch neprekryjú domáce témy, akými sú protesty zdravotných sestier a učiteľov. Alebo sa objaví to, čo pred takmer každými voľbami – škandalózne nahrávky a dokumenty. Tie už pár ráz volebné karty zamiešali.

Politológ Michal Horský predpokladá, že pozornosť sa sústredí na globalizačné problémy v Európe vrátane migračnej krízy. „Opozícia sa bude usilovať vniesť do kampane problémy zdravotníctva a školstva, ako sa to ukazuje v štrajkovej mobilizácii časti pracovníkov týchto odborov. Vládna strana bude poukazovať na istoty a politickú stabilitu najmä v súvislosti s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v EÚ,“ povedal politológ.

Sociológ Pavel Haulík uviedol, že zatiaľ tému určoval vládny Smer a opozícia hrala len s čiernymi figúrami. „Smer sa pokúsil ísť po utečeneckej linke, ale zdá sa, že to asi nebol najšťastnejší ťah. Je otázne, či príde s niečím novým. Určite by sa žiadala domáca téma,“ mienil Haulík. Podľa neho opozícia by mohla zdôrazniť potrebu zmeny ako takej. Vďaka tomu by aj nerozhodnutí a váhajúci voliči mohli ísť nakoniec hlasovať. Ako však povedal Haulík, opoziční lídri by museli načrtnúť dôveryhodný model, ako túto zmenu priniesť. „Všetky pokusy vyzneli ako nerealizovateľné. Zrejme jedna veľká téma asi nebude,“ dodal.

Podľa sociológa Martina Slosiarika pre Smer bola kľúčová utečenecká kríza. Slosiarik si položil otázku, či strana dokáže túto agendu živiť ďalej a či ju neprepáli. „Ak Smer zaznamenal pokles, ako naznačil posledný prieskum MVK, tak táto téma prestáva byť čarovným prútikom,“ mienil sociológ. Podľa neho sa pravica ťažko bude môcť pasovať so Smerom v agende nezamestnanosti, dôchodkov a životnej úrovne, lebo vládna strana môže vždy reagovať odkazom na sociálne balíčky. Slosiarik si myslí, že pravicové strany môžu voličov mobilizovať na širšej téme, aby vládu nemal v rukách len jeden politický subjekt a aby sa moc rozložila medzi viacero subjektov.

Samotné strany o jednotiacej téme volieb nehovoria. Vyplýva to z odpovedí ich predstaviteľov pre denník Pravda. Každý politický subjekt bude zrejme uprednostňovať vlastnú programovú agendu. Premiér a šéf Smeru Robert Fico sa nezmienil o tom, čo bude rozhodujúce. „Rozhodujúca nie je téma, ale dôveryhodnosť strany naplniť politické záväzky, ktoré dáva,“ povedal.

Politici nevedia, čo majú komunikovať. Boja sa, aby neprestrelili, na druhej strane kampaň bez ingrediencií môže ľudí demotivovať k účasti na voľbách.

Pavel Haulík, sociológ

Podľa šéfa Siete Radoslava Procházku hlavnou témou je a zostane životná úroveň občanov a problémy v Nemecku alebo vo Francúzsku sa ich netýkajú ani zďaleka tak ako kvalita ich života tu doma. „Pre významnú časť voličov by mohla byť jednou z tém kampane aj snaha Siete o nastolenie základnej rovnováhy v slovenskom politickom priestore,“ povedal Procházka. Líder Mostu-Híd Béla Bugár povedal, že na mítingoch hovoria o troch svojich balíčkoch – protikorupčnom, regionálnom na pozdvihnutie daného územia a menšinovom. Dodal, že na každom stretnutí dostane vždy aj otázku o utečencoch. „Tému vysvetlíme a všade hovoríme, že je to na odpútanie pozornosti od iných problémov,“ doplnil.

Podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku je najdôležitejšie, aby si Slovensko uvedomilo, že vláda jednej strany bez kontroly nemá perspektívu. „Je to cesta do záhuby a cítim, že si to uvedomujú aj v Smere, keď sami hovoria, že nová vláda bude ešte s jedným partnerom,“ povedal Brocka a dodal, že za najpodstatnejší považuje návrh hnutia znížiť vek odchodu do dôchodku pre ženy o pol roka za každé dieťa.

Po novom roku sa kampaň rozbieha len pomaly. Pripomínajú ju hlavne bilbordy v mestách a popri cestách. Most-Híd aj Sieť po prerušení mítingov počas vianočného obdobia pokračujú v nich od minulého týždňa. Kresťanskí demokrati odštartovali kampaň v sobotu v Poprade. Smer s mítingami začne až 5. februára v Detve.

Podľa sociológa Haulíka je kampaň zatiaľ mdlá. „Politici nevedia, čo majú komunikovať. Boja sa, aby neprestrelili, na druhej strane kampaň bez ingrediencií môže ľudí demotivovať k účasti na voľbách. Zrejme bude istým spôsobom gradovať, ale bude viac o emóciách ako o konkrétnych projektoch a riešeniach,“ dodal sociológ.

Parlamentné voľby sa uskutočnia v sobotu 5. marca.

Čo rozhodovalo vo volebných kampaniach

Rok 1990

Boli to prvé slobodné voľby po páde totalitného režimu. Išlo v nich o to, či štát nastúpi na cestu transformácie spoločenských, politických a ekonomických vzťahov a vo vláde definitívne skončí komunistická strana.

Rok 1992

Kampaň bola poznačená hádkami o podobu spoločného štátu, ale aj tým, aké tempo a hĺbku budú mať ekonomické reformy. Výsledok volieb predznamenal koniec spoločného štátu Slovákov a Čechov. Po víťazstve ODS Václava Klausa a HZDS Vladimíra Mečiara nastal rýchly sled udalostí, ktorý viedol k rozdeleniu federálneho štátu.

Rok 1994

Boli to prvé demokratické voľby už v podmienkach samostatnej SR, ktorá stála pred civilizačnou otázkou, či sa politicky primkne k Západu. Jednoducho povedané, boli o osobe Vladimíra Mečiara. Do kampane Mečiar nastupoval v pozícii parlamentom odvolaného premiéra a po krátkom polročnom vládnutí kabinetu Jozefa Moravčíka. Na konci septembra však zaznela v STV „mediálna bomba“, ktorá Mečiarovi dopomohla k návratu k moci. STV odvysielala reportáž o tom, že Mečiarovi nedovolili voliť v prvý deň volieb. „Dôvod“ bol, že chybou úradníkov nebol Mečiar zapísaný v zozname voličov. Na mnohých ľudí však mala reportáž mobilizačný účinok, aby v druhý deň volieb HZDS pomohli.

Rok 1998

Po temnom štvorročnom vládnutí Mečiara bola krajina diskvalifikovaná v úsilí vstúpiť do NATO a EÚ. Kľúčovou témou bolo odstaviť Mečiara od moci. V katastrofálnom stave boli banky, ktoré čakal proces ozdravenia, podniky si v politicky riadenej privatizácii rozobrali ľudia z tábora vtedajšej vlády HZDS, SNS a ZRS. Republika mala za sebou vážny konflikt premiéra Mečiara a prezidenta Michala Kováča. Pred opozíciou tak bola výzva napraviť mnohé chyby. Mečiarovi nepomohla ani bombastická kampaň, v ktorej mu asistovali celebrity ako topmodelka Claudia Schiffer, herci Gérard Depardieu, Claudia Cardinale, Ornella Muti či syn Jeana Paula Belmonda. Demokratické sily sprava doľava sa zomkli, väčšina z nich vytvorila jeden subjekt SDK a jeho líder Mikuláš Dzurinda oslovoval ľudí cyklotúrou po Slovensku či sľubom o dvojnásobných platoch.

Rok 2002

Na politickej scéne prvýkrát o voličov bojoval Ficov Smer, ktorý na bilbordoch tvrdil, že urobí poriadok. V kurze však bola SDKÚ, ktorá svoju kampaň stavala na dokončení integrácie Slovenska do EÚ a NATO. Aj keď HZDS voľby vyhralo, vládu zostavila SDKÚ. Práve za druhej vlády Dzurindu sa krajina stala členom obidvoch organizácií. S voľbami v roku 2002 zároveň akoby odišli aj veľké témy.

Rok 2006

V kampani sa prejavila únava z reforiem. Táto téma Mikulášovi Dzurindovi a pravici u voličov prestávala fungovať. K voľbám vtedy prišlo len necelých 55 percent voličov. Pravicu pri moci po ôsmich rokoch vystriedal ľavicový Smer. Ten si za partnerov do vlády vybral Mečiarovo upadajúce HZDS a SNS Jána Slotu. To sa Smeru stalo osudným v ďalších voľbách.

Rok 2010

Kampaň poznamenali kauzy vlády Smer, HZDS, SNS. Zásadným bolo odstúpenie Mikuláša Dzuridnu z kandidátky pre škandál s financovaním SDKÚ. Líderkou sa stala pre pravicových voličov prijateľnejšia Iveta Radičová. Smer voľby síce vyhral, ale väčšinu v parlamente získala pravica. Pôvodne štyri vládne strany SDKÚ, KDH, Most-Híd a SaS sa však rozmnožili postupne až na šesť subjektov, problémy narastali a vyvrcholili pri hlasovaní o eurovale. Radičovej kabinet skončil po 18 mesiacoch.

Rok 2012

Kampaň bola poznačená dvomi dôležitými udalosťami, ktoré ovplyvnili podobu nového parlamentu. Bol to pád vlády Ivety Radičovej a kauza Gorila. Tá vyplávala na povrch zhruba dva mesiace pred voľbami a zatienila všetky ostatné témy. Uskutočnili sa viaceré občianske protesty, ktoré boli namierené proti tradičným stranám. Voľby v roku 2012 sa stali historické svojím výsledkom, drvivo vyhral Smer. Prvýkrát od novembra 1989 tak Slovensku vládla jedna strana.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

virtualne-volby-2016-620x465

Virtuálne voľby na Pravda.sk: Smer, SaS, ĽSNS...

07.03.2016 15:44

Virtuálne voľby na Pravda.sk vyhral Smer. Vyše 12-tisíc čitateľov už v pondelok 29. februára naznačilo, čo volebná sobota potvrdila - nižší výsledok Smeru, úspech SaS či ĽSNS.

peter pellegrini, pellegrini, parlamentné voľby 2016

Pellegrini prevzal zápisnicu o konaní parlamentných volieb

07.03.2016 14:53

Zápisnicu o voľbách do Národnej rady (NR) SR prevzal v pondelok predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer).

volby 20106, Kollar Boris

Kollár si vie Sulíka predstaviť ako slovenského premiéra

07.03.2016 14:24

Richarda Sulíka si viem predstaviť ako nového slovenského premiéra, tvrdí Boris Kollár, predseda parlamentnej strany SME RODINA – Boris Kollár.

Peniaze, euro, ekonomika

Fitch potvrdila rating Slovenska

24.07.2016 16:41

Medzinárodná ratingová agentúra Fitch v piatok potvrdila hodnotenie dlhodobej úverovej spoľahlivosti Slovenska.

sýria, bombardovanie, islamský štát, rusko

Pri náletoch v Sýrii zasiahli štyri nemocnice, zrejme vládne stroje

24.07.2016 16:10

Nálety sýrskeho vládneho letectva zasiahli v provincii Aleppo štyri nemocnice. Informuje Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva so sídlom v Británii.

stopar, polícia

Zadržali stopára, ktorý pri Galante prepadol matku s dieťaťom

24.07.2016 15:38

V rukách polície skončil 24-ročný Michal B. z Novej Viesky, po ktorom pátrali pre lúpežné prepadnutie ženy s dieťaťom.

žatva, Gabriela Matečná

O žatve je najlepšie hovoriť po žatve

24.07.2016 15:00

Slovensko zrejme zoberie najvyššiu úrodu obilia od roku 1994, ale poľnohospodári nemajú veľa dôvodov na radosť.

Zoznam poslancov NRSR