Prvá je, že vládnuť bude dvojkoalícia Smer plus jeden partner. Druhá, že kabinet bude Smer skladať s dvoma subjektmi a tretia – koalícia širokej pravice. Tá je však najmenej pravdepodobná, pretože by k nej došlo iba v prípade veľmi slabého volebného výsledku Smeru a SNS. Navyše, pravica nemôže s SNS rátať, pretože je v podstate vylúčené, aby národniari išli do jednej vlády so stranou Bélu Bugára. Už iba v rovine čírych špekulácií je zopakovanie jednofarebnej vlády Smeru.
Politológ Michal Horský nateraz predpokladá, že vládu vytvorí Smer a nie súbor rozdrobených pravicových strán. „Na vláde sa s veľkou pravdepodobnosťou budú spolu so Smerom podieľať štandardné politické subjekty, ktoré majú svoju históriu, program a tisícové členské základne,“ uviedol Horský. Myslí si, že Smer sa bude rozhodovať medzi dvojkoalíciou zrejme s najsilnejším partnerom zo zavedených strán alebo ak nie, tak do úvahy prichádza trojkoalícia. „Je prirodzené, že v trojkoalícii nebude môcť byť Most-Híd so SNS, skôr reálnejšia je alternatíva s KDH a Mostom-Híd. V prípade dvojkoalície s dostatočným počtom hlasov je viac otvorená možnosť vstupu Smeru do vlády so SNS ako s iným partnerom,“ uzavrel Horský. Podľa prieskumov tým iným môžu byť Most-Híd či Sieť.
Aj tohtotýždňové prieskumy naznačili vznik dvoj-, ale aj trojkoalície. V prieskume MVK by Smer mohol vládnuť so SNS. Spolu by však mali len veľmi tesnú väčšinu 76 poslaneckých mandátov. Teoreticky by pohodlnú väčšinu dosiahol Smer aj so Sieťou s 85 mandátmi. Väčšinu by Smer mal aj v trojkoalícii s Mostom-Híd a KDH.
Väčšiu pravdepodobnosť dvojkoalície signalizuje prieskum agentúry Focus pre TV Markíza. Smer by získal väčšinu, či už so SNS, s Mostom-Híd, KDH alebo aj so Sieťou.
„Ukazuje sa, že alternatívy, o ktorých sa najčastejšie hovorí, či už so SNS, KDH alebo Mostom-Híd, sú reálne a budú stačiť na väčšinu v parlamente. Mohla by to teda byť dvojkoalícia,“ povedal Martin Slosiarik z Focusu.
Trojkoalícia podľa neho závisí od výsledku Smeru. „Nedá sa to vylúčiť, ale je to menej pravdepodobné. To by musel Smer výrazne stratiť,“ uviedol Slosiarik a poukázal na to, že Smer prichádza o podporu. „Nejde o veľa percent, možno o dve-tri. Tieto hlasy voličov sa však nepresúvajú k inej strane, skôr nemajú motiváciu ísť voliť,“ poznamenal.
Na vláde sa s veľkou pravdepodobnosťou budú spolu so Smerom podieľať štandardné politické subjekty.Michal Horský, politológ
Napriek istým odchýlkam majú prieskumy jeden spoločný znak. Väčšina z nich sa zhoduje v tom, že do Národnej rady by prešlo sedem politických subjektov. Tento počet strán vrátane SNS znižuje pre pravicu možnosť vytvoriť vládu na minimum. Pravicovú koalíciu by navyše mohli tvoriť strany, ktoré si stále nesú so sebou dedičstvo pádu vlády Ivety Radičovej. Ešte aj teraz si so SaS odkazujú, kto má akú vinu na konci bývalej koalície. Komplikované vzťahy má tiež líder Obyčajných ľudí Igor Matovič so šéfom Mostu-Híd Bélom Bugárom a dusno je aj medzi Matovičom a šéfom Siete Radoslavom Procházkom. Matovič mu najskôr vyčítal pochybné financovanie prezidentskej kampane a potom aj Siete. Prieskumy tiež napovedajú, že pravica by potrebovala na vládu aj hlasy SNS. Je však nereálne, že by národniari dokázali spolupracovať s Mostom-Híd. Naopak, KDH by SNS v pravicovej vláde privítalo.
Hoci prieskumy naznačujú, ako by sa mohli nanovo usporiadať pomery na politickej scéne, výsledkami volieb môžu zamiešať nerozhodnutí voliči. „Stále je v hre 20 až 30 percent váhajúcich Voľby preto môžu v súčte priniesť veľmi prekvapujúce výsledky, s ktorými sa dnes veľmi nekalkuluje,“ povedal sociológ Pavel Haulík z MVK.
Výraznejší pohyb preferencií do volieb, ktoré budú 5. marca, Slosiarik nepredpokladá. „To však neznamená, že niektorá zo strán v rámci štatistickej chyby nemôže padnúť pod päť percent a iná zase neprekvapí,“ podotkol Slosiarik. Aj on je zvedavý na voličov poslednej chvíle, ktorí zatiaľ nevedia, koho budú voliť. Myslí si, že pôjde hlavne o voličov, ktorí sa môžu prikloniť k niektorým pravicovým stranám.
Na vstup do Národnej rady je potrebných päť percent. Okolo tejto hranice sa pohybuje viacero subjektov ako SaS, SMK, OĽaNO-Nova či Sme rodina Borisa Kollára. Podľa politológa Horského sa v tomto štádiu kampane vynárajú z hlbín politického prepadliska stúpenci antipolitiky. „Popri doterajšom predstaviteľovi antipolitiky pánovi Matovičovi, ktorý ani nepotrebuje stranu, sa objavuje nová hviezda takmer pornopolitiky, ktorá odmieta všetkých politikov, a to má by hlavný dôvod, prečo voliť Borisa Kollára,“ uviedol Horský. Za zaujímavý označil súboj, ako povedal, strán a straničiek na pravej strane politického spektra. „Politický kanibalizmus, ktorý rozpútali páni Sulík, Matovič a Miškov poľovaním na prelietavého voliča, zatiaľ chytá strana Sieť. Kým jedny prieskumy to registrujú, tak iné zase nie,“ dodal politológ s tým, že sa zdá, že tento volič k dosiahnutiu potrebných percent nepomôže Matovičovi ani Kollárovi.