Pri daniach strany lietajú v oblakoch

Opozičné strany vyťahujú staronové návrhy na nižšiu a rovnú daň z príjmov. Tá by nielenže spôsobila dieru v štátnej kase, ale v časoch zvyšujúcej sa príjmovej nerovnosti by pomohla skôr bohatým ľuďom a firmám, nie chudobnejšej vrstve obyvateľstva.

„Peniaze stratené znížením dane z príjmu vždy musíte nejako nahradiť a môžeme len tipovať, či to bude škrtanie sociálnych dávok, spoplatňovanie bezplatných služieb ako školstvo alebo v minulosti počas zavádzania rovnej dane preferované zvyšovanie dane z pridanej hodnoty,“ povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Súčasná vláda Smeru rovnú daň zrušila a viac zdanila ľudí s vysokými príjmami a tiež firmy. Naopak, ľuďom s nižšími a so strednými príjmami sa znížili odvody. Toto opatrenie prispelo k poklesu nezamestnanosti najmä v prípade tých, čo boli evidovaní na úradoch práce dlhšie ako rok. Len vlani sa na trh práce dostalo takmer 55-tisíc z nich.

Ak by sa radikálne znižovali dane, bol by zrejme ohrozený cieľ mať v štátnom rozpočte vyrovnané príjmy a výdavky. Tento cieľ by sa dal prefinancovať cez pokračujúci lepší výber daní. Zároveň by však musel hľadať ďalšie zdroje.

KDH, Sieť, SNS aj Most-Híd sa snažia osloviť podnikateľov návrhom na zrušenie daňových licencií. To by znamenalo výpadok v rozpočte ďalších 100 miliónov eur ročne. Licencie predstavujú povinný poplatok pre obchodné firmy, o ktorý sa znižuje daňová povinnosť. Mnohé podniky totiž pravidelne vykazovali stratu a neplatili roky žiadne dane a zároveň prosperovali. Nie je pritom v silách daniarov každoročne skontrolovať účtovníctvo státisícov podnikateľov. Licencie platia napríklad aj firmy v Rakúsku.

Na druhej strane, vlaky zadarmo pre študentov a penzistov chce väčšina opozičných strán ponechať a podobne, ako navrhuje Smer, zaviesť aj bezplatné autobusy. Súčasná vláda znížila deficit verejných financií aj tým, že zvýšila daň z príjmu pre firmy z 19 na 23 percent a neskôr ju znížila na 22 percent. Smer čelil kritike, že to povedie k rastu nezamestnanosti. Nezamestnanosť však napokon klesla.

Mnohé opozičné strany sa chcú napríklad vrátiť k rovnej dani, niektoré hovoria o znížení na úroveň až 15 percent. „Ak by sme teraz znížili daň z príjmu právnických osôb o sedem percentuálnych bodov, tak by to staticky vyšlo na výpadok okolo 800 miliónov eur. Daň z príjmu fyzických osôb pridá ďalších 500 miliónov eur. Rovná daň znamená aj nižšie príjmy zo zrážkovej dane. Spolu sa dostávame na statický výpadok cez miliardu eur. Niečo viac by sme získali, samozrejme, z vyššej ekonomickej aktivity, ale je fér rozmýšľať o tom ako o miliardovom výpadku,“ povedal nedávno v rozhovore pre Pravdu šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko.

Sieť sa spolieha na lepší výber daní

Strana Sieť prichádza s návrhmi na zníženie zaťaženia práce, a to cez zníženie odvodov zamestnávateľov na zamestnanca a živnostníka o 500 eur ročne a zvýšením nezdaniteľného minima pri dani z príjmov o 680 eur ročne a daňového bonusu na dieťa o 120 eur ročne. Návrhy by chcela pokryť aj lepším výberom daní a lepším makroekonomickým vývojom, keďže podľa nej by zvýšenie disponibilných zdrojov domácností a podnikateľov viedlo aj k určitému nárastu daňových príjmov. Sieť však vidí aj priestor na ďalšie znižovanie výdavkov verejnej správy ako takej. Tie by mohli podľa nej za štyri roky klesnúť zhruba o 10 percent, najmä cez úspory vo verejnom obstarávaní.

Veľkú rezervu však strana na čele s Radoslavom Procházkom vidí najmä v efektivite výberu daní. Ak sa za štyri roky v efektivite výberu DPH dostane Slovensko aspoň na úroveň Českej republiky, podľa výpočtov Siete to do rozpočtu prinesie dodatočných 650 miliónov eur.

Súčasná vláda prijala desiatky opatrení na znižovanie daňových únikov, zostavila špeciálny tím vyšetrovateľov takzvanej daňovej kobry a výber daní sa výrazne zlepšil. V prípade obstarávaní sa zaviedlo napríklad elektronické centrálne trhovisko.

Smer chce ďalší sociálny balík

Strana Smer svoje ekonomické tromfy vyložila v treťom sociálnom balíčku, ktorý je zároveň predvolebným programom. Ekonomickou vlajkovou loďou je znižovanie zdravotných odvodov pre ľudí s nízkymi príjmami.

„Zreformujeme systém zdravotných odvodov, v dôsledku čoho zvýšime príjmy 760-tisíc zamestnancov a vyjde nás to na 90 miliónov eur,“ povedal počas predstavenia tre­tieho sociálne­ho balíčka premiér Robert Fico. Už teraz pritom štát ročne dáva 160 miliónov eur na znižovanie odvodov ľudí s mesačným príjmom do 570 eur v hrubom.

Viac ako rok bez práce je na Slovensku takmer 173-tisíc ľudí. Nájsť prácu je ťažké hlavne v regiónoch Rimavskej Soboty, Revúcej, Kežmarku, Rožňavy, Sobraniec, Poltára, Sabinova, Vranova nad Topľou, Trebišova, Veľkého Krtíša a Gelnice. Práve tu Smer postupne zavádza akčné plány na znižovanie nezamestnanosti spočívajúce v automatických dotáciách pri investíciách nad 100-tisíc eur a vytvorení minimálne 10 nových pracovných miest. Ak si napríklad podnikateľ otvorí v regióne malú stolársku dielňu na výrobu nábytku za 250-tisíc eur, štát mu automaticky prispeje 125-tisíc eur. Úľavy pre zaostalejšie regióny sľubujú pred voľbami prakticky všetky strany. Smer chce aj rozširovať 10-percentnú DPH na ďalšie potraviny. Strana tvrdí, že nájde zároveň v rozpočte financie na pokles deficitu a dlhu.

Vyššie zdanenie bánk a nižšia DPH

Strana OĽaNO-Nova podnikateľa a politika Igora Matoviča plánuje v prípade zasad­nutia do vlády znížiť celkové daňové a odvodové zaťaženie. Ak budú nižšie daňové úniky, adekvátne k tomu chce strana znižovať dane. Viac chce zdaniť napríklad banky a regulované podniky s vysokými ziskami, a to daňou z príjmu na úrovni 50 percent. Podnikatelia by mali 16-percentnú daň, oligopoly až 33-percentnú. Začínajúcim živnostníkom chce zabezpečiť ročný bezplatný administratívny servis. Strana dlhodobo vyhlasuje, že na tieto priority sa peniaze nájdu. Stačí, keď politici „prestanú kradnúť“.

Strana SNS, ktorú vedie Andrej Danko, predstavila program na podporu podnikateľov. V predvolebnom programe uvádzajú, že je potrebné osobitné zdanenie monopolov, bánk a telekomunikačných spoločností. Plánujú takisto znížiť daň z príjmov fyzických a právnických osôb na 19 percent a znížiť DPH pre všetky služby v cestovnom ruchu, osobitne v kúpeľníctve, a na slovenské potravinárske výrobky z dvora na 10 percent. Chcú zrušiť odvodovú povinnosť pri brigádnických činnostiach či dohodách o vykonaní práce a zaviesť paušálnu daň pre živnostníkov.

Most-Híd by zmenil sociálne dávky

Rovnú daň chce zaviesť aj Most-Híd Bélu Bugára, a to pre právnické osoby na úroveň 19 percent. Teraz je daň 22 percent. Reformou by podľa nich mali prejsť aj sociálne dávky, ktoré by mali byť adresnejšie. Navrhujú zrušiť zdravotné odvody z dividend a osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. Chcú jeden spoločný vymeriavací základ s nižšími sadzbami sociálneho odvodu pre živnostníkov a dohodárov či zrušiť pracovnú zdravotnú službu pre malé firmy. Peniaze na to plánujú získať aj bojom s daňovými únikmi, a to cez obmedzenie vyplácania vratiek DPH tým podnikateľom, ktorí reálne nezaplatili svojim veriteľom.

KDH o rodinnom podnikaní

KDH na čele s Jánom Figeľom sľubuje podporu malého a stredného podnikania. Kresťanskí demokrati navrhujú tri právne formy rodinného podnikania, a to rodinnú živnosť, farmu a obchodnú spoločnosť. Štát by takéto rodinné firmy mal podporovať daňovým zvýhodnením, nižšou administratívnou záťažou a jednoduchším prístupom k štartovaciemu kapitálu.

Okrem daňovej úľavy či uplatnenia si vyšších paušálnych výdavkov by takisto rodiny nemuseli platiť napríklad niektoré miestne dane. Podľa ich návrhu živnostník, ktorý si teraz uplatňuje odpočítateľnú položku základu dane na manželku či dieťa, by si ju mohol uplatniť na každého člena rodinného podniku. Tento návrh sa dostal do parlamentu už v roku 2013, poslanci vládneho Smeru nakoniec zákon nepodporili. KDH tiež navrhuje zníženie korporátnej dane na úroveň 18 percent.