Horský: Parlament mal ku kultúre ďaleko

Kto čakal, že súčasný parlament bude lepší od tých predchádzajúcich, narazil na tvrdú realitu. Ostré hádky, bitka, strkanie a vulgárny pokriky i nočný rokovací maratón prinieslo končiace sa volebné obdobie poslaneckej snemovne.

19.02.2016 07:00
NRSR, parlament Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (25)

Podľa politológa Michala Horského parlament v prvom roku vzbudzoval nádeje, že dôjde ku spolupráci a istej vzájomnej tolerancii vládnej a opozičnej politiky. Aj keď sa podľa politológa opozičné strany po prehratých voľbách ocitli v dezolátnom stave, tak úvodné rokovania o obsadení funkcií signalizovali zmenu. „Po roku však parlament preukázal známu pravdu, že niet mieru pod olivami, a dochádzalo k čoraz vyhrotenejším vzájomným konfrontáciám,“ uviedol Horský.

Prvý incident, ktorý predznamenal dusnú atmosféru, sa odohral už na jeseň 2012. Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič poslancovi SaS Martinovi Poliačikovi vysypal na hlavu z vrecúška niekoľko injekčných striekačiek. Dal tak najavo nesúhlas s výrokmi Poliačika, ktorý sa vyjadril, že čistý heroín je pre telo v zásade neškodný. Poliačik však namietal, že Matovič nevie čítať s porozumením. Vysvetľoval, že v mnohých krajinách sa čistý heroín na predpis používa na to, aby ľudia, ktorí majú ťažkú závislosť, boli sťahovaní z kriminálneho prostredia a pomáhalo sa ich resocializácii.

K bitke s chvatmi a hmatmi došlo v roku 2013. Poslanec Alojz Hlina zhodil z parlamentného kresla poslanca Smeru Antona Martvoňa. V Hlinovi vzkypela krv, keď mu Martvoň vyčítal, že nalieval alkohol mladistvým.

Už po roku parlament preukázal známu pravdu, že niet mieru pod olivami, a dochádzalo k čoraz vyhrotenejším vzájomným konfrontáciám.
Michal Horský, politológ

Už o niekoľko dní pri odvolávaní premiéra Roberta Fica chcel jeden z poslancov Smeru vyniesť z rokovacej sály papierovú maketu Fica. Zabrániť tomu chceli Igor Matovič a Jozef Viskupič z Obyčajných ľudí. Na chodbe došlo ku konfliktu s poslancami Smeru. Viskupič tvrdil, že musel vyhľadať lekára, poslanci Smeru zase popierali, že by fyzicky zaútočili na Viskupiča a išlo im len o Ficovu maketu. Odmietali, že boli pod vplyvom alkoholu. Reakciou na zvyšujúce sa incidenty malo byť zriadenie parlamentnej stráže. Po protestoch opozície však zo stráže zišlo.

Podľa Horského výsledkom bolo, že občania čoraz menej vnímali diskutované agendy v parlamente a viac záujmu sa venovalo inscenovaným udalostiam. „Cieľom nebolo nič iné, iba vzbudzovať pozornosť verejnosti a meniť politiku na súvislú reťaz škandálov,“ poznamenal politológ.

odkaz
volby-pravda.sk-568x70

Spory opozície a vládnej strany sa viedli aj v otázke, ako si vysvetľovali obsadenie kontrolných funkcií na čele Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) a na Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ). Šéfkou ÚVO sa stala Zita Táborská. Premiér tvrdil, že ide o kandidátku opozície, ktorá sa vyberala ešte za bývalej vlády. Opozícia však odmietla, že by to bola jej kandidátka. Rovnako sa skončilo aj obsadenie pozície predsedu NKÚ. Predsedom sa stal bývalý šéf SIS Karol Mitrík na návrh predsedu SDKÚ Pavla Freša. Väčšina opozície mala vlastného kandidáta Maroša Žilinku, ktorého nominovalo KDH. Opozícia sa najskôr dlho dohadovala, koho má predložiť, a Smer si zase dal podmienku, aby sa celá zjednotila na jednom kandidátovi. Podľa Horského sa pravidlo o zjednotení opozície na jednom kandidátovi začalo presadzovať mimo parlamentných zvyklostí a výsledkom bola prerušená komunikácia parlamentnej väčšiny a opozície. „Je to jedna z čŕt, ktorej by sa mal budúci parlament vyvarovať,“ poznamenal Horský.

Rekordy sa v parlamente prepisovali v novembri 2014 pri odvolávaní premiéra Fica. Diskutovalo sa v kuse 49 hodín od soboty večera až do pondelka večera. Celkovo sa opozícia počas štyroch rokov pokúsila premiéra odvolať trikrát a deväťkrát sa rokovalo o odvolaní člena vlády, z toho dva razy o ministrovi zdravotníctva Viliamovi Čislákovi.

Politológ Horský si myslí, že opoziční poslanci nadužívali pravidlá na zvolávanie mimoriadnych schôdzí. „A tak časté využívanie inštitútu odvolávania reprezentantov vlády nakoniec podľahlo inflácii a verejnosť tomu prestala venovať pozornosť. Naplnilo sa pravidlo, že každý liek blahodarne vplýva na zdravie, ale jeho nadužívanie vedie k otrave organizmu,“ podotkol politológ.

Opozícia usilovala aj o odvolanie šéfa parlamentu Pavla Pašku v novembri 2014. Nečakané rozhodnutie však prišlo o niekoľko dní neskôr. „Už mám dosť. Nikto mi nebude rozvracať rodinu,“ vyhlásil Paška. Stiahol sa nielen z pozície druhého najvyššieho ústavného činiteľa, ale vzdal sa aj mandátu poslanca. Opozícia ho vinila, že stojí za predraženým nákupom CT prístroja v piešťanskej nemocnici.

Pašku na stoličke šéfa snemovne nahradil Peter Pellegrini, ktorý bol dovtedy ministrom školstva. Dostal širokú podporu 120 poslancov. Netajil sa ambíciami upokojiť výbušnú situáciu. „Parlament nie je len politickým divadlom. Mal by sa tu viesť korektný politický zápas o hodnoty,“ tvrdil po zvolení. Podľa Horského sa však ukázalo, že parlamentná politika nestojí na jednotlivcoch, ale na tendenciách, ktoré predstavujú parlamentné frakcie. „Po úvodných nahováračkách opozičných poslancov s novým predsedom plénum opäť upadlo do starých koľají. Ku kompromisu a k politickej kultúre majú poslanecké kluby stále ďaleko,“ uzavrel Horský.

Platy a odstupné

  • Bratislavský poslanec poberal mesačne aj s náhradami 3 346 eur, mimobratislavský 3 576 eur.
  • Základný plat poslanca je 1 961 eur.
  • Poslanec, ktorý bol v NR SR aspoň päť mesiacov a menej ako päť rokov, dostane dva platy, čo je 3 922 eur, tí poslanci, ktorí boli v NR SR dlhšie, dostanú tri platy, teda 5 883 eur. Zákonodarcom zostáva aj osobný počítač s tlačiarňou.

Fakty z Národnej rady za štyri roky

  • Počas volebného obdobia sa uskutočnilo 62 schôdzí, z toho 2 slávnostné
  • Poslanci rokovali v pléne 348 dní, najdlhšie vlani 95 dní
  • Parlament schválil spolu 455 zákonov, 382 predložila vláda, 69 poslanci a 4 predložili parlamentné výbory. Z toho 24 zákonov bolo v skrátenom legislatívnom ko­naní
  • Z ministerstiev najviac schválených zákonov predložil rezort financií 76, druhý v poradí rezort spravodlivosti 49 a tretí rezort práce 33 zákonov
  • Opozícii prešli v pléne 4 zákony
  • Parlament tiež prijal sedem zákonov, ktoré predkladali niektorí opoziční poslanci so Smerom.
  • Pokiaľ ide o predložené zákony, spolu ich bolo 1372, z toho poslanci predložili 957 zákonov
  • Národná rada prijala 5 ústavných zákonov. Poslanci si zrušili trestnoprávnu imunitu, manželstvo definovali ako zväzok jedného muža a jednej ženy, novelou ústavy prijali zmeny v súdnictve, okrem iného oddelili posty predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady, zakázali vývoz vody potrubím, nie vývoz balenej vody. Prijali novelu o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového, výnimočného a núdzového stavu. V rámci protiteroristickej legislatívy upravili ústavu tak, že polícia môže zadržiavať osoby pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín namiesto dovtedajších 48
  • Poslanci 913-krát interpelovali členov vlády, najviac, 104 interpelácií, adresovali ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi
Zdroj: NR SR

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #parlament #hodnotenie vlády Roberta Fica