A ako vidí budúcu vládnu koalíciu? Na otázku, či pôjde do vlády s Matovičom, odpovedal, že „Čo je dobré pre Slovensko, je a bude dobré pre KDH. Naším cieľom je stabilná a zodpovedná vláda,“ dodal Figeľ s tým, že nie je ani tzv. „antiFico“.
Na margo nedeľňajšieho vyhlásenia premiéra Roberta Fica k možným koaličným partnerom však zdôraznil, že korupcia je na Slovensku veľká a Slovákov pripravuje o peniaze, ale medzi podmienkami Smeru chýba. „Chceme, aby korupcia na Slovensku bola trestaná a štát išiel v tomto príkladom,“ dodal Figeľ a zdôraznil, že KDH odmieta napojenie oligarchov na vládu, čoho príkladom je kauza Váhostav.
„Štát tri roky nepostihoval zmluvnú firmu za neplatenie faktúr subdodávateľom a živnostníkom a v koncovke cez mimoriadne rokovania vlády a parlamentu zmenil zákon o reštrukturalizácii tak, že dlhy Juraja Širokého majú platiť občania,“ dodal Figeľ.
Podľa jeho slov malo počas vlády Ivety Radičovej na transparentnosť najväčší prínos zavedenie povinného zverejňovania zmlúv. Smer podľa jeho slov však vtedy hlasoval proti. „Ten Smer, ktorý obsadil nielen vládnu a legislatívnu úroveň, ale aj všetky kontrolné inštitúcie v štáte. A preto sa darí masérovi Kostkovi, tete Anke, kompárom, ale nie bežným ľuďom. A to chceme zmeniť,“ dodal Figeľ.
A čo by Ján Figeľ urobil ako prvé vo funkcii premiéra? „Najprv by som vyvetral a vyčistil priestor od prachu a smetí. Čo sa týka rozhodnutí, zrušili by sme napr. daňové licencie, ktoré považujeme za neférovú daň zo straty,“ uviedol. KDH je podľa jeho slov pripravené riešiť aj najzložitejšie problémy v rezortoch ako školstvo či zdravotníctvo.
KDH sa podľa Figeľa nebráni ani riešeniu otázky odluky štátu od cirkvi. „Dávam verejný sľub, že budem obhajovať program KDH, ktorý je pre nás záväzkom, a ktorý veľmi konkrétne a korektne ponúka doriešenie vzťahov medzi štátom a cirkvami, čo v podstate znamená riešenie zadania na odluku štátu a cirkvi. Uplynuli štyri roky vlády jednej jedinej strany bez čo i len pokusu v tejto veci konať,“ dodal.
Ján Figeľ je v politike od roku 1990, keď sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia. Pôsobil ako hlavný vyjednávač pre rokovania o vstupe Slovenska do Európskej únie a prvý slovenský eurokomisár. Predsedom KDH je od roku 2009. Vo vláde Ivety Radičovej bol od júla 2010 do apríla 2012 ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Od roku 2012 je podpredsedom Národnej rady SR.
Hnutie KDH od svojho vzniku v parlamente nechýbalo. Štyrikrát bolo súčasťou opozície. Koalíciu tvorilo naposledy v rokoch 2010 až 2012 spolu s SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd.
Posledný volebný prieskum agentúry MVK z 18. februára hnutiu nameral preferencie vo výške 9%.