Nasledujúce dva dni pred sobotňajšími parlamentnými voľbami je volebné moratórium a kampaň je už zakázaná. O priazeň voličov sa uchádza 22 strán a hnutí. Pred štyrmi rokmi strany zápasili do posledných chvíľ, nový volebný zákon opäť zaviedol dvojdňové moratórium.
O víťazovi volieb nie sú pochybnosti. Očakáva sa, že Smer znovu vyhrá voľby. Je len otázkou, či bude mať takú veľkú podporu, aby mu na vytvorenie novej vládnej koalície stačil jeden partner. Do úvahy prichádzajú Most-Híd, SNS prípadne Sieť. Ak by však dvojkoalícia nemala nadpolovičnú väčšinu hlasov, v hre je tiež trojkoalícia Smeru a ďalších dvoch strán.
Vláda pravice je možná iba za podmienky, že by Smer a SNS výrazne prepadli, Dankova SNS by sa spojila so štyrmi až piatimi pravicovými stranami. Tento variant však vylučuje fakt, že národniari a Most-Híd by vládu spolu nikdy nevytvorili. Širokú pravicovú koalíciu navyše môžu ohroziť komplikované vzťahy viacerých pravicových lídrov medzi sebou.
„V prípade, že v parlamente bude päť až šesť subjektov, očakáva sa dvojkoalícia Smeru zrejme so SNS alebo s Mostom-Híd," hovorí politológ Michal Horský. Nevylučuje ani dvojkoalíciu Smeru a Siete. Ťažko si podľa neho predstaviť mnohočlennú vládu pravice, uprostred ktorej jeden z jej členov „používa nahrávacie zariadenie voči svojim koaličným partnerom“.
A ako na prípadnú spoločnú vládu reagovali lídri v rozhovoroch pre denník Pravda? Zdržanlivo. Smer vopred neodmietol žiadnu stranu a zároveň varoval pred vznikom „pravicového zlepenca“. „Držíme sa zásady nikoho nevylučovať z možnej spolupráce. Postavili sme päť kritérií, sú to kritériá kvality vlády, nie program. Teda najlepšie vláda garantujúca stabilitu, zhoda v migračnej kríze, teda odmietnutie kvót, ochrana národnoštátnych a záujmov ako napríklad zápas o pitnú vodu, pokračovanie v sociálnych balíčkoch a spoločný postup v predsedníctve EÚ,“ povedal premiér a šéf Smeru Robert Fico.
Ani predseda Mostu-Híd Béla Bugár nechcel riešiť, kto s kým. „Stále len kto s kým, to je už ako by slovenský národný šport. Toto sú navyše voľby, v ktorých vopred veľmi neviete, čo sa stane,“ prognózoval.
Líder kresťanských demokratov Ján Figeľ opakoval, že skôr vníma šancu na neľavicovú alternatívu a vie si predstaviť v pravicovom kabinete aj SNS. Iný názor však prezentoval Bugár. „Predsedu síce majú nového, no pozrite sa na kandidátku a ľudí v pozadí,“ povedal na adresu SNS.
Predseda Siete Radoslav Procházka uviedol, že ak nemá napravo od stredu dostať nejaká strana silný premiérsky mandát, tak nemá takú zostavu ani skladať. Vyhlásil, že Sieť „do počtu“ nebude a prípadnú širokú vládu pravice nazval „širokospektrálnym pravicovým roztrhancom“.
SNS vysielala signál všetkými smermi. Podľa jej predsedu Andreja Danka o možnej koaličnej dohode sa mieni porozprávať nielen so Smerom, ale s kýmkoľvek, kto vo voľbách prejde do Národnej rady.
Prvýkrát po dlhých rokoch, a Slovensko už zažilo všelijaké divoké kampane, sa tentoraz nič zásadné pred voľbami neudialo. Aj podľa Horského kampaň ničím neprekvapila. „Akurát globalizačné témy, účasť Slovenska v európskej politike a migračná kríza zaujali rovnako dôležité miesto ako vnútropolitické témy zdravotníctvo či školstvo. Paradoxne o hospodárskej sfére a sociálnej oblasti sa hovorilo málo,“ zhodnotil.
V kampani sa neobjavili žiadne tajné nahrávky či materiály kompromitujúce politické strany. Inak to bolo v roku 2010 aj 2012. Vo volebnom roku 2010 šéf Smeru Robert Fico spochybnil financovanie SDKÚ cez schránkové firmy, následne predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda oznámil, že odstúpi z kandidačnej listiny a nebude sa uchádzať o poslanecký mandát. Krátko pred voľbami však kauze čelil aj Smer. Na povrch vyšla nahrávka, ktorá poukazovala na financovanie strany Roberta Fica. Kampaň v roku 2012 poznačila kauza Gorila a občianske protesty v uliciach. Potom vyplával škandál pod názvom Sasanka. Krátko pred voľbami sa objavilo video zachytávajúce rozhovor šéfa SaS Richarda Sulíka a podnikateľa Mariána Kočnera, z ktorého vyplývalo, že okrem iného SaS bola už v jeseni 2010 ochotná podporiť vládu na čele s Ivanom Miklošom namiesto Ivety Radičovej.
Ako sa mohol záver súčasnej kampane podpísať na zmenách popularity strán, nie je možné zistiť. Prieskumy verejnej mienky je zakázané posledných 14 dní pred voľbami zverejňovať. Čo-to vedia len centrály strán, ktoré si zrejme dali urobiť interné prieskumy. Sociológovia ešte v čase, keď sa oficiálne zistenia výskumných agentúr mohli zverejňovať, upozorňovali na tábor viac ako milión nerozhodnutých voličov. Práve ich účasť pri volebných urnách môže priniesť prekvapenie v počte získaných poslaneckých mandátov pre jednotlivé strany vrátane toho, koľko strán napokon prekročí potrebnú päťpercentnú hranicu na vstup do Národnej rady. V tomto volebnom období bolo v parlamente šesť strán a prieskumy z minulých týždňov sa najčastejšie zhodovali, že ich v budúcej Národnej rade môže byť sedem.
Voľby sa uskutočnia v sobotu 5. marca. Hlasovať je možné od siedmej ráno do desiatej hodiny večer.