Volebný komentár: Tvrdá facka

Hovoriť po týchto parlamentných voľbách o víťazoch je holým nezmyslom. Možnože sa napokon z tej neprehľadnej skrumáže niekomu podarí zostaviť vládu, v tej či onej konštelácii. V týchto voľbách však nikto nevyhral. Všetci prehrali.

06.03.2016 05:35
debata (413)

V slovenskom parlamente bude 71 rokov po skončení druhej svetovej vojny opäť počuť ľudácky pozdrav: „Na stráž!“. O tom, že tento pozdrav tam pri prvej možnej príležitosti zaznie, nepochybujme ani na sekundu.

V čase, keď sa Slovensko ujme predsedníctva v Rade EÚ, budú u nás v pozíciách silných lídrov politici, ktorí o európskych problémoch rozprávajú s nadutosťou nabobov, ktorí si už nahrabali dosť na to, aby ich osobne vôbec nemuseli trápiť prípadné následky krachu európskeho projektu.

K najdôležitejším figúram našej scény budú patriť politici, ktorí svoj úspech založili na svojej protisystémovosti a nevypočítateľnosti. Zákony bude schvaľovať zatiaľ ešte neznámy počet poslancov, ktorí podpísali deklaráciu náboženských fanatikov, požadujúcu, aby Slovensko vypovedalo svoje medzinárodné ľudskoprávne záväzky. Plus spomínaní ľudáci a otvorení neonacisti.

Žiadna pokora nepostačí pri odstraňovaní katastrofálnych následkov zlyhania trojice KDH, Most – Híd a Sieť.

Mnohí lídri počas volebnej noci rozprávali o pokore. Súčasná situácia si však vyžaduje ďaleko viac.

Žiadna pokora neodčiní predvolebnú kampaň Smeru. Vymýšľanie lacných hesiel, strašenie ľudí, apelovanie na pudy a triafanie do virtuálnych terčov namiesto diskusií o reálnych problémoch obyvateľov Slovenska. Vládna strana musela nevyhnutne čosi stratiť po štyroch rokoch vlády bez partnerov, na ktorých by sa prípadne dali zhodiť niektoré aféry, prešľapy a neúspechy. Za to, že napokon stratila oveľa viac, si však môže opäť len a len sama.

Žiadna pokora nepostačí pri odstraňovaní katastrofálnych následkov zlyhania trojice KDH, Most – Híd a Sieť. Isto sa bude veľa špekulovať o tom, kam v týchto voľbách odišli mnohí voliči Smeru z roku 2012. Ozajstnou otázkou za milión však je, kam tohto roku odišla väčšina proeurópsky, občiansky a nenacionalisticky orientovaných voličov tradičnej pravice.

K Igorovi Matovičovi s Danielom Lipšicom? Alebo nebodaj k Borisovi Kollárovi? Nezabúdajme tiež prirátať bývalých voličov SDKÚ, ktorú tieto voľby poslali definitívne do histórie. Kde sa tí rozplynuli? Výsledok SaS ako univerzálne vysvetlenie nepostačí.

Tradičná slovenská politická scéna, orientovaná okolo pravoľavej osi a pohybujúca sa v demokratických mantineloch, dostala v sobotu tvrdú facku. A vzhľadom na to, ako podľa prieskumov volili prvovoliči (a aké preferencie o sebe prezrádzajú stredoškoláci – budúci voliči roku 2020), úlohou číslo jeden sa stalo bojovať, aby z facky nabudúce nebolo K.O. Pokora môže byť dobrým začiatkom, ale iba začiatkom. Zmeniť sa toho bude musieť oveľa viac, než len mená lídrov niektorých strán, ktoré v sobotu prepadli.

© Autorské práva vyhradené

413 debata chyba
Viac na túto tému: #Most-Híd #Smer #OĽaNO #parlamentné voľby #Marian Kotleba #voľby 2016