Analýza: Slovensko vykročilo do chaosu

Krajinu zrejme nečaká nová vláda, ale skôr či neskôr predčasné voľby. Vyhnúť sa im dá len krkolomnou, mnohopočetnou a nestabilnou vládnou koalíciou. Štandardná politická scéna utrpela zdrvujúcu porážku. Klasická pravica v podstate neexistuje.

06.03.2016 20:00
debata (359)

Zlyhala a rovnako aj Smer. Výsledkom sú fašisti v parlamente, novotvar, ktorý vznikol z jedného dňa na druhý, víťazstvo politiky protestu. Ak by sa SNS nebola revitalizovala, zrejme by boli zisky extrémistu Kotlebu ešte vyššie.

Ale nezlyhali len politici, môžeme sa rozprávať o vzdelávacom systéme, výchove k občianstvu, zodpovednosti a v neposlednom rade aj o médiách. Je to prehra všetkých. Aj z hľadiska toho, že vývoj nedáva dobré vyhliadky na stabilitu ani po prípadných ďalších voľbách.

Slovensko čakajú zložité časy. Odpovedí na otázku, prečo to dopadlo takto, je príliš veľa. A určite nestačí len ich hľadať, zemetrasenia v stranách sme mali počuť už v nedeľu. Jedno je isté, v týchto voľbách vyhrávali ploché heslá a sľuby, na ktorých splnenie budú voliči márne čakať.

Obdobie mocenského kraľovania Smeru sa skončilo, a tam sú aj začiatky jeho súčasného pádu. Smer stratil oproti roku 2012 vyše 400-tisíc voličov. Vtedy ho volilo 1,1 milióna ľudí, v prezidentských voľbách pred dvoma rokmi dostal Robert Fico 900-tisíc hlasov.

Dnes, po štyroch rokoch vládnutia, je síce štvrtýkrát víťazom parlamentných volieb, ale strata je veľká. Časť voličov z roku 2012 neodišla podľa očakávania iba späť k SNS, Smer stratil dôveru najmenej ďalších 200-tisíc ľudí.

Tvorcovia kampane Smeru sa dopúšťali jednej chyby za druhou. Je najvyšší čas, aby sa Smer z toho poučil, čo mal urobiť už po prezidentských voľbách. Žiadna vládna strana si nemôže myslieť, že urobila dosť, že to voličom bude stačiť. Smer si to myslel a škaredo sa pomýlil.

Prepálil migračnú tému, nepohol s bojom s korupciou, stavil výlučne na sociálne balíčky a ekonomické výsledky krajiny. Nezvládol posledné týždne kampane. V zdravotníctve a školstve nedokázal rozoznať reálne problémy od mediálnych a adekvátne na ne reagovať.

Nehovoriac o zbytočnom vybavovaní si účtov s Igorom Matovičom, ktorého Fico dostal do centrálnej pozornosti. A hlavne, Smer dostatočne nevyužil príležitosť, ktorú dostal v roku 2012. Všetko, čo robil naoko, ľudia prekukli, všetko, čo robil dobre, sa až tak v týchto voľbách nerátalo.

Čo sa týka pravice, jej kolaps ovplyvnil ďalšie voľby, tentoraz zásadným spôsobom. KDH je mimo parlamentu, Most-Híd pohorel. A z gazdu pravice Radoslava Procházku? Zostala len veľká hanba. Dôvody sú viac než zjavné, slabý program, nepresvedčivý neprirodzený predseda, strana na papieri a kľučkovanie pri všetkom zásadnom.

Po zbabranom vládnutí v rokoch 2010 až 2012 zbabrali tieto strany aj štyri roky v opozícii. Problémom pravice nie je len jej neustále delenie, ale to, že nemá zmysluplný program, iba celý rad osôb, ktoré túžia mať vlastnú stranu. A ešte Roberta Fica.

Aby pravica štvrté voľby stavala všetko na boji s jedným človekom, osočovala sa, sledovala navzájom, či a kto s ním pôjde…? To je pramalá ponuka pre voličov. A fakt, že s touto témou žije aj teraz po voľbách, je príznačný. Problém je Fico? Snáď nástup extrémistov a podsvetia do parlamentu.

Pravica si je sama problémom, kým toto nepochopí, čaká ju druhé dno. „Pravica oslabila, výsledkom hádok sú antibruselské a radikálne strany,“ povedal v nedeľu šéf Mostu-Híd Béla Bugár. Veľmi mierna reflexia, ale aspoň nejaká.

Sklamanie Mostu-Híd je oprávnené, už druhé voľby Bugárovi nevyšlo rozkročenie medzi etnickou a občianskou stranou. Tento model u voličov nefunguje. Bugár sa k tomu bude musieť postaviť čelom. Na zamyslenie sú štyri percentá SMK, ktorá druhýkrát zostala tesne pred bránami Národnej rady.

Karikatúru klasickej pravice dokumentuje najvýstižnejšie osoba Jána Figeľa. Najhorší predseda, akého kedy KDH malo, hrobár kresťanských demokratov. Každý, kto očakával jeho okamžitý odchod, sa mýlil.

Figeľ hodlá len „zvolať predsedníctvo a ponúknuť funkciu“. To už červené tenisky Pavla Freša na rozlúčku s voľakedajšou najsilnejšou vládnou stranou SDKÚ, ktorá skončila, sú vtipnejšie.

Z chýb, ktoré robili Most-Híd a KDH a Sieť, ťažili Richard Sulík a Igor Matovič. Matovičovi vyšlo spojenie s Danielom Lipšicom a prakticky mu stačilo už sa len držať svojej protestnej agendy.

Sulíkovi, liberálovi, ktorý je v Európskom parlamente vo frakcii konzervatívcov, pomohlo, že na začiatku kampane pôsobil ako outsider, dostal sa mimo hlavného vzájomného zápasu pravice. Za jeho úspechom stojí jednoduchý antiimigračný a protibruselský slovník a sociálne siete.

Sulík profitoval z neschopnosti Mostu-Híd, KDH a Siete až do tej miery, že voliči mu odpustili povalenie vlastnej vlády či nesplnenie viacerých sľubov, vrátane presadzovania témy práv homosexuálov.

© Autorské práva vyhradené

359 debata chyba
Viac na túto tému: #analýza #parlamentné voľby #voľby 2016