Prečo sa prieskumy mýlili?

Z lídra pravice Sieť sa stal outsider, hoci ho predbežné odhady stavali do silnej vyjednávacej pozície. Do parlamentu sa nedostalo KDH, ktoré malo doteraz prívlastok najstabilnejšej strany v histórii Slovenska.

07.03.2016 12:00
debata (142)

A do tretice do parlamentu prešla extrémistická strana. Prieskumy preferencií pred voľbami na takéto niečo neupozorňovali. Analytici tento rozdiel vysvetľujú aj tým, že ľudia sa rozhodovali v poslednej chvíli, čo už prieskumy nezachytili.

Najväčším prekvapením medzi prieskumom a realitou je postup Ľudovej strany – Naše Slovensko. Predvolebné analýzy jej ukazovali niečo okolo štyroch percent. Výsledok? Strana Mariana Kotlebu dostala viac ako osem percent.

zväčšiť
prieskum

To, že sa odhady takto môžu mýliť, analytici vysvetľujú dvojtýždňovým moratóriom. Ide podľa nich o dlhý čas, zvlášť, keď sa veľká skupina ľudí rozhodovala v poslednej chvíli, čo už prieskumy nedokázali zachytiť. Niektoré analýzy podľa sociológa Pavla Haulíka z agentúry MVK radikalne výkyvy aj naznačovali, ale sa im nepripisovala dôležitosť.

„V jednom našom prieskume, ktorý sa odohral pár mesiacov po župných voľbách v Banskej Bystrici, mal Kotleba okolo deväť percent. Ten potenciál tu existoval, druhá vec je, že na chvíľu záujem ľudí vyhasol, pretože strana prestala s voličmi komunikovať,“ povedal Haulík. Tesne pred voľbami sa podľa neho pravdepodobne komunikácia strany najmä na sociálnych sieťach obnovila. „Išla po iných kanáloch, ktoré neboli natoľko viditeľné. Každopádne výsledok nespadol z neba, za tým aktivity určite boli,“ doplnil sociológ.

Značný rozdiel medzi prieskumami a volebnými výsledkami podľa neho spôsobilo aj to, že sa kvôli moratóriu publikovali tri týždne staré dáta. „Za istých okolností to nemusí byť problém, pokiaľ je jav nemenný, stabilný a nič sa nedeje. Toto však nebola táto situácia. V týchto voľbách sa voliči rozhodovali v poslednej chvíli. Nevedeli si vybrať a nakoniec si vybrali Kotlebu,“ doplnil Haulík. Opozícia bola podľa neho bezzubá, neviditeľná, neschopná a volič zrejme čakal do posledných televíznych debát, či sa z nich dozvie, čo budú robiť lepšie a to sa nedozvedel. Preto si podľa Haulíka zvolil neštandardné riešenia.

odkaz
volby-pravda.sk-568x70

Zároveň sociológ uviedol, že ľudia v predvolebných prieskumoch nechceli priznať, že dajú hlasy Kotlebovej strane. „Naše prieskumy sú menej anonymné, ako napríklad dotazník pri exit polle, pretože človek odpovedá na otázky anketára,“ dodal.

„Pri Kotlebovi veľkú úlohu zohral aj fakt, že sa tesne pred voľbami na jeho stranu pridala aj časť kňazov,“ zhodnotil analytik Ján Baránek z agentúry Polis. Pripomenul, že prieskumy verejnej mienky nedokážu odhaliť volebné správanie ľudí priamo pri urne.

Stranou, ktorá vo voľbách zažila prepadák, bola Sieť Radoslava Procházku. Zo 14 percent, ktoré jej dávali prieskumy, získala len 5,6 percenta. Podobne aj preferencie KDH sa pred voľbami pohybovali od 6 do 9 percent, nakoniec sa do parlamentu ani nedostalo. Smeru prieskumy pôvodne predpovedali 32 až 38 percent, po voľbách skončil nad hranicou 28 percent.

Procházkov prepad Haulík hodnotí ako celkom jednoznačný. Ľudia, ktorí mu pôvodne chceli dať hlasy, neboli podľa sociológa stabilní voliči. Nakoniec sa rozhodli ich umiestniť inde. „Pokiaľ by tie prieskumy boli zverejňované dlhšie, ten trend by tam bol zachytený, nie detailne, ale celkom určite by to bolo vidno,“ myslí si Haulík. Rovnako boli náznaky aj, čo sa týka Smeru. „Bola tu jednofarebná vláda štyri roky a stalo sa to, že stratila časť svojich voličov, čo je bežné a s tým sa zvyčajne nedá nič urobiť,“ vysvetlil.

Baránek poznamenal, že aj pokles KDH prieskumy naznačovali. „Šesť percent je už varovným signálom, ale osobne som nepredpokladal, že sa do parlamentu nedostanú,“ uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

142 debata chyba
Viac na túto tému: #predvolebné prieskumy #voľby 2016