„Má dobré informácie,“ reagoval predseda Mostu-Híd Béla Bugár na Paškov predpoklad, že po neschválení programu schôdze opozícia príde s ďalšou iniciatívou zosadiť z kresla ministra Boreca. Exministerka spravodlivosti a poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská tiež zareagovala, že situácia smeruje k odvolaniu ministra, pretože „pokiaľ sa takýmto spôsobom k tomu Smer postaví, je to prirodzená reakcia z našej strany“. Návrh na odvolanie Boreca totiž podľa pravidiel rokovania parlamentu Smer zablokovať nemôže. Debata o justícii sa uskutoční tak či tak, len bude oveľa nervóznejšia a ostrejšia.
Politológ Michal Horský hovorí, že zablokovanie programu schôdze môže byť „Pyrrhovým víťazstvom Smeru“, pretože momentálne sa pre neutešený stav justície, kauzu exprezidenta Michala Kováča alebo predsedu Najvyššieho súdu či zatykač na Sadikiho táto téma dostáva do centra pozornosti širokej verejnosti.
Paška vymenoval viacero dôvodov, prečo Smer nechce pripustiť zvolanie schôdze. Prvým je nadchádzajúce rokovanie o štátnom rozpočte na rok 2013 a o zákonoch, ktoré s ním súvisia. Paškovi tiež prekážalo, že sa opozícia naňho vopred neobrátila, hoci sa snaží byť kooperatívny. Poukázal na to, že ide len o zámer troch strán ľudovej platformy SDKÚ, KDH a Mostu-Híd a nie celej opozície. Ďalším dôvodom je, že sa pripravuje rokovanie predstaviteľov súdnej moci, vlády a opozičnej poslankyne Lucie Žitňanskej o problémoch súdnictva. Paška nemá problém zaradiť iniciatívu opozície do programu schôdze parlamentu po schválení štátneho rozpočtu.
Paška bude považovať za nezodpovedné, ak opozícia predloží návrh na odvolanie Boreca, ktorý ako politicky nestranný človek vniesol do justície pokoj. „Ak by tam bol ktokoľvek, za šesť alebo sedem mesiacov v tak zložitej agende by bolo veľmi ťažké učiniť zázraky,“ vyhlásil šéf parlamentu.
Žitňanská Paškove dôvody neberie. Podľa nej tridsať poslancov má právo požiadať o zvolanie mimoriadnej schôdze. „Vnímam to len ako obštrukciu, ktorá smeruje k tomu, aby sa o justícii nerozprávalo vtedy, keď to ľudí zaujíma, ale niekedy pred Vianocami, keď to nebude nikoho zaujímať,“ argumentuje.
Opozícia chce uznesením zaviazať vládu, aby predložila správu o konkrétnych opatreniach s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť justície. Ako príklad nízkej dôvery k justícii opozícia spomína viacero súdnych rozhodnutí. Ide o prípad exprezidenta Michala Kováča, ktorý sa musí bývalému riaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi písomne ospravedlniť za výroky o tom, že stojí za zavlečením jeho syna do Rakúska a má mu zaplatiť odškodné 3 319 eur. Poukazuje aj na trestné stíhanie voči režisérke Zuzane Piussi za film Nemoc tretej moci, ktoré sa deje z podnetu sudkyne Heleny Kožíkovej.
V odôvodnení návrhu schôdze sa opozícia odvoláva aj na neprávoplatný rozsudok, podľa ktorého má Generálna prokuratúra „zaplatiť predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi 150-tisíc eur“ za to, že bývalý šéf prokuratúry Dobroslav Trnka „nesprávnym úradným postupom“ zasiahol do Harabinových základných ľudských práv. Dôvodom je, ako uvádza opozícia, skutočnosť, že verejne potvrdil médiám, že prepis rozhovoru Harabina s drogovým bosom Sadikim sa nachádza v dohľadovom spise a prokuratúra ho chcela použiť, keby sa Harabin sám z rozhodovania o Sadikim nevylúčil.
Šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Robert Madej zo Smeru tvrdí, že pokiaľ ide o individuálne rozhodnutia súdov, tak sú na to riadne a mimoriadne opravné prostriedky. „Myslím, že nikto si nekladie ambíciu, aby sa tu komentovali jednotlivé rozhodnutia sudcov a súdov. Je potrebné baviť sa o personálnom a materiálnom zabezpečení súdov. Ale opozícia na tomto záujem nemá. Chce znova rozbúriť hladinu,“ mieni Madej. Poslanec Mostu Gábor Gál je však presvedčený, že neschválenie programu schôdze nebude dobrou vizitkou Smeru.
(Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.)