Z vyše 19-tisíc pracujúcich predčasných dôchodcov, ktorých ešte začiatkom januára evidovala Sociálna poisťovňa, sa osemtisíc rozhodlo poberať naďalej predčasný dôchodok. Jedenásťtisíc sa rozhodlo pre zárobkovú činnosť. Tieto čísla nemusia byť konečné, keďže termín vyprší až na budúci pondelok. Navyše počet tých, čo sa rozhodnú pre poberanie predčasného dôchodku, stúpa. Od 10. do 15. februára, teda v priebehu piatich dní, sa pre penziu rozhodlo dvetisíc ľudí, dovtedy ich od začiatku roka bolo šesťtisíc.
Sociálna poisťovňa odlev predčasných penzistov zatiaľ nechcela komentovať. Na otázky Pravdy nereagovalo ani ministerstvo práce. Isté zatiaľ je, že výdavky na predčasné dôchodky Sociálnej poisťovni klesnú. O koľko, zatiaľ vyčíslené nie je.
Analytici sa nezhodujú, aké úspory nová úprava prinesie ani či je spravodlivá.
Ján Marušinec, analytik M.E.S.A. 10, mal k zákazu práce pre pracujúcich predčasných penzistov pôvodne výhrady. „Mne sa tá politika nezdala šťastná, ale keď sa takmer polovica ľudí odhlásila z povinného platenia, efekt to asi malo,“ hovorí. Upozorňuje, že Sociálna poisťovňa síce ušetrí, keďže 11-tisíc pracujúcim ľuďom nebude vyplácať predčasný dôchodok, na druhej strane však tí, ktorí budú naďalej poberať predčasné dôchodky ako doteraz, nebudú už poisťovni platiť odvody. „Tam bude mínus na príjmoch Sociálnej poisťovne. Ale čo to znamená z hľadiska príjmov a výdavkov, zatiaľ nevieme,“ povedal.
„Je predčasné hodnotiť štatistiku, nakoľko lehota stále plynie a aj pri otvorení 2. piliera došlo k veľkej aktivite poistencov tesne pred koncom otvorenia. Musíme počkať do začiatku marca,“ hovorí Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. „Inštitút predčasného dôchodku bol zavedený najmä preto, aby poskytol náhradu príjmu občanom tesne pred dôchodkovým vekom, ktorí stratili zamestnanie. Ak z približne 50-tisíc poberateľov 19-tisíc ľudí zároveň pracovalo, skorší dôchodok neplnil svoje pôvodné poslanie a jeho úprava má opodstatnenie. Zároveň by však nebolo vhodné, aby štát legislatívne zahatal možnosť dôchodcov legálne si privyrobiť, napríklad formou dohôd v limitovanej výške, z ktorých by sa neplatili odvody na dôchodkové poistenie,“ dodal Ďurana.
Podpredseda Jednoty dôchodcov Igor Fabián novú úpravu víta. „Predčasný dôchodok bol jednoznačne tvorený pre tých, ktorí stratili možnosť zamestnať sa. Ale títo predčasní dôchodcovia v prípade, že sú zamestnaní, namiesto toho, aby len dopĺňali prostriedky sociálneho fondu, prakticky ich čerpajú. Čerpajú ich skôr, ako by mali,“ myslí si Fabián. Hoci sa niektorí predčasní dôchodcovia na novú úpravu sťažujú, nemajú sa podľa neho prečo sťažovať. „Veď keď budú dlhšie pracovať, potom sa im to napočíta. Predčasný dôchodok bol stanovený pre prípad straty zamestnania. A keď väčšina ľudí je schopná pracovať do dôchodkového, dokonca mnohí aj po dôchodkovom veku, prečo niekto špekuluje na konto toho, že bude čerpať jedno aj druhé. To nie je v poriadku.“
Marušincovi sa systém nezdal príliš spravodlivý voči plnohodnotným dôchodcom, ktorí pracujú. „Boli aj iné riešenia, ktoré sa dali využiť,“ hovorí. Sám navrhoval zdaňovanie dôchodkov. „To znamená, že ľudí, ktorí by poberali čisto iba dôchodok, by to neovplyvnilo alebo iba v minimálnej miere. Tým, ktorí by mali súbeh dôchodku aj práce, by sa dôchodok zahrňoval do daňového základu a platili by trošku vyššie dane. Motivácie by sa tým nastavili tak, že ľudia by si rozmysleli, či chcú pracovať. Ale teraz už je to vyslovene iba filozofická debata.“
Aj Rastislav Bednárik z Inštitútu pre výskum práce a rodiny je v hodnotení čísel Sociálnej poisťovne skeptický. „Potvrdzujú, že obvykle sa oveľa viac nadiskutuje, než sa reálne urobí. Okamžité úspory tu nejaké vysoké nie sú,“ myslí si. „Zatiaľ poberanie predčasných dôchodkov ako ,druhého’ príjmu nebolo veľmi známe. Starší zamestnanci sa v súvislosti s dôchodkami zaoberali skôr otázkou ďalšieho pokračovania v práci, aby si prilepšili k dôchodku. Vznikla však nová situácia, keď sa predčasný dôchodok stal prilepšením k zárobku. A keď to ide, prečo by sa to nevyužilo?“ povedal.