Všetky odpady zo vzorne obrábanej záhrady dáva Jozef Prištic do kompostu, rovnako aj zvyšky z domácnosti. Kosti melie na múčku a pridáva do krmiva domácim zvieratám. Papier, sklo a kúsky kovov odovzdáva do zberných surovín, pre istotu si odkladá aj potvrdenky, ktoré z času na čas ukazuje úradníkom.
„Nie je to ľahká robota posekať každý konárik nadrobno do kompostu, ruky mám od toho zničené,“ vysvetľuje dôchodca členom komisie pre životné prostredie, ktorí prišli na jednu z ďalších kontrol.
Kontrolórom sa nepozdáva, že by naozaj mohla existovať domácnosť bez komunálneho odpadu. Pýtajú sa preto aj na plastové fľaše, obaly z mlieka a masla. „Prečo by som mal kupovať vodu v plastových fľašiach, keď mám dobrú vodu z vodovodu? Kravské mlieko kupujem od súkromníka, nosím si ho v sklených fľašiach, maslo a syr si vyrobíme doma,“ nedá sa nachytať 75-ročný penzista. Rovnaké otázky mu už dávali aj kontroly zo smetiarskej firmy, obvodného úradu životného prostredia, mestského úradu aj mestskej polície. Mestský úrad napriek mimoriadne ekologickému spôsobu života manželov Prišticovcov trvá na tom, že za komunálne odpady platiť musia.
„Pán Prištic, tak ako každý iný človek, je v podľa zákona o odpadoch pôvodcom odpadu. Podľa toho istého zákona je povinný zapojiť sa do systému zberu odpadu na území mesta. Zároveň má možnosť požiadať o zníženie poplatku, ale on nechce platiť vôbec,“ hovorí Ján Baranovič z referátu životného prostredia Mestského úradu v Piešťanoch. Poplatok v Piešťanoch možno v niektorých prípadoch znížiť na polovicu, viac nie. Prišticovci by tak mohli platiť ročne len asi 550 korún. „To ja mám doplácať na tých, čo majú pred domom aj dva – tri smetiaky, lebo je pre nich najjednoduchšie všetko tam nahádzať?“ pýta sa nespokojný dôchodca.
S mestským úradom bojuje už šesť rokov, presne toľko odmieta platiť miestny poplatok. Jeho dlh už narástol na približne šesťtisíc korún. Namiesto ocenenia za mimoriadny vzťah k prírode hrozí Jozefovi Prišticovi exekúcia.