Pieta: Veľmož mal nomádske gény a rímske zvyky

Už šiesty rok pokračuje detektívka o mužovi, ktorého našli pochovaného v 1 600-ročnej hrobke v Poprade v časti Matejovce.

24.12.2012 12:00
Karol Pieta Foto:
Archeológ Karol Pieta sa vrátil z Nemecka, kde hrobku skúma tím špecialistov.
debata (13)

Médiá si obľúbili výraz slovenský Tutanchamón. Vedci hovoria o človeku, ktorý stoloval ako Riman, matku mal nomádku a vyrastal v stepi. Viac noviniek prezradil archeológ a vedúci výskumu v Matejovciach Karol Pieta, ktorý sa len nedávno vrátil z Nemecka, kde hrobku konzervuje tím špecialistov z celého sveta.

Kľúčom k otázke pôvodu mali byť tri zuby veľmoža. Už vám niečo prezradili?
Táto otázka zostáva otvorená. Stále čakáme na dve stronciové analýzy zo spomínaných zubov. Jedna sa robí v Dánsku, druhá v USA, a zatiaľ máme len neoficiálnu orientačnú správu, ktorá naznačuje, že ten muž pochádzal z domáceho prostredia, z civilizácie, ktorá žila pod Tatrami. Čakáme ešte na jednu analýzu DNA z Nemecka. Všetko to trvá dlho a je to poriadne drahé.

Budapeštianske laboratórium, ktoré skúmalo DNA, však odkazovalo na priestor medzi Volgou a Uralom. To je 3 000 kilometrov odtiaľto. Ako je to možné?
To ešte nemusí znamenať, že odtiaľ pochádzal. Mohli to byť jeho predkovia a v génoch sa zachovali východné prvky. Jeho matka mohla byť nomádka, napríklad Alanka. Alani často spolupracovali s Vandalmi, ktorí žili v tom čase na území Slovenska, boli to spriatelené kmene. Máme ešte dve analýzy izotopov dusíka a uhlíka a tie len približne nasvedčujú, že vyrastal v stepi. Tieto dve analýzy nám však priniesli iné zaujímavé zistenia.

Aké?
Priblížili nám spôsob výživy tohto muža. Jeho stravu tvorilo prevažne baranie a kozľacie mäso, menej bolo hovädzieho a veľmi málo bravčoviny. Jedol pomerne veľa zeleniny. Takéto stravovanie bolo veľmi blízke stredomorským oblastiam a spoločenským elitám tej doby.

Stravovanie ako v Stredomorí. Pod Tatrami. To až sem siahal vplyv a inšpirácia antického Ríma?
Dokazuje to okrem iného aj ležadlo. Podarilo sa nám spresniť jeho vzhľad a vyzerá, akoby bolo priamo z antického sveta. Tieto pohrebné ležadlá si dlho udržiavali svoj tradičný vzhľad, už od etruských čias. Podobne to bolo aj s ostatným nábytkom. A to bolo pre nás šokujúce. Že sme v hrobke našli toho toľko spoločného so Stredomorím. Svedčí o tom aj preberanie stolovacích zvyklostí a používanie servisov. Veľmož sa asi hanbil čapovať hosťom do nejakých hlinených pohárov, preto si zadovážil takú istú súpravu, akú mali ľudia, s ktorými rokoval. Išlo o veľkú prestíž a ľudia tomu venovali veľkú pozornosť. Tam už nešlo len o to, najesť sa. Hostina bola vtedy vrcholná spoločenská udalosť. Pri hostinách sa uzatvárali dohody.

Čiže nechcel pôsobiť ako nejaký barbar? Chcel byť na úrovni?
Áno. A je dosť pravdepodobné, že aj tento muž slúžil v rímskych armádach, ako mnohí iní. Najväčší rímsky vojvodca tej doby, Stilicho, bol Vandal. A možno je to aj súkmeňovec veľmoža nájdeného v Matejovciach. Mobilita a komunikácia bola v tej dobe neobyčajne rozšírená a my ju podceňujeme. Ľudia boli vtedy schopní prejsť tisíce kilometrov. A my dnes máme takú predstavu, že kam už nesiaha autostráda, tam sa nedá dostať.

Na jednu hostinu raz vylákali Rimania aj kvádskeho kráľa Gabiniusa a potom ho zavraždili. Bolo to v roku 375. Toho panovníka ste definitívne vylúčili?
To nemôže byť on. Súvisí to aj so zlatou mincou, ktorú sme našli. Bola vyrazená neskôr a už len tým sa to vylučuje.

A predsa len nemohol mať tento veľmož niečo spoločné s Kvádmi?
Geneticky sa nedá nič vylúčiť. Náčelníci si manželky brali od iných kmeňov a tým si ich zväzovali, tak to fungovalo aj v stredoveku. Ale žeby bol náčelníkom Kvádov, to nie je pravdepodobné. Určite nie v tomto prostredí, kde nemáme nič kvádske.

A je tu vôbec šanca, že sa podarí niekedy identifikovať, kto to bol?
Najnovšie sa pracuje na rozšírenej analýze zvyškov kostry. Patológiu skeletu robí prestížna univerzita v Göttingene. Určite sa dozvieme viac o jeho vzhľade o jeho fyzických dispozíciách. Oveľa viac než nám poskytla základná makroanalýza, ktorú sme robili u nás v Archeologickom ústave. Som však vnútorne presvedčený o tom, že patrí k domácemu prostrediu. K ľuďom, ktorí prišli spoza Karpát z juhopoľskej oblasti. Netreba však zabúdať na fakt, že to bolo v období sťahovania národov, kde sa každých päť, desať rokov niečo dialo. Neustále prichádzali nové kmene, celé sa to mihalo, etnicky aj geneticky miešalo. Bola to veľmi turbulentná doba.

V tom čase a priestore sa vôbec neoznačovali hrobky. Prečo?
V germánskom prostredí bol jediný druh písma. Runy. A tie mali skôr magický význam než nejaký informačný. Neviem o tom, žeby nejaká hrobka mala nápis. Nuž, nemali sme také šťastie, ako v prípade Childericha, franského kráľa, ktorého hrobku našli vo Francúzsku. Mal na ruke prsteň s nápisom CHILDERICI REGIS.

Veľa cenností odniesli vykrádači hrobov. Tušíte aspoň, čo ukradli?
Určite mal plnú výbavu, bolo to veľké bohatstvo. My sme našli len to, čo vykrádačom uniklo alebo spadlo do škáry. Chýba veľká časť súpravy na jedenie a pitie, určite to boli nádoby zo striebra alebo zlata. Ale takéto poklady sa našli na iných miestach. Nám zostali veľké organické poklady, ktoré nemá nikto iný. Tvar hrobky, spracovanie, stavebné techniky, sarkofág a predovšetkým nábytok. To je absolútny unikát.

Hrobku ste previezli do Nemecka a tam sú jej súčasti uložené v obrovských zmrazených blokoch. Postupne ich odbaľujete a skúmate. Čo ste sa dozvedeli?
Skôr by som to bral tak, že čo všetko sme sa ešte nedozvedeli a čo nás ešte len čaká. Máme vyše 20 balíkov, ktoré sme vôbec nerozbalili. A tam očakávame ďalšie objavy. Podľa röntgenových snímok je veľa vecí skrytých v prútených košoch. Sú tam nožnice, nejaké ihlice a ďalšie kovové predmety, zatiaľ nevieme, či sú zlaté, strieborné, alebo bronzové. Je tiež veľmi zaujímavé, že sa v tom hrobe nenašlo žiadne železo.

Bol to zámer?
Železo sa nemuselo zachovať pre kyslosť prostredia, ale mohlo to mať naozaj aj rituálne významy. Našli sme napríklad strieborné šidlo, ktoré určite nebolo také kvalitné, ako keby bolo železné. Objavili sme tiež šíp s bronzovým hrotom. Železné boli pritom lepšie. Išlo o symbolické odkazy, ktorým ešte dobre nerozumieme.

Celá hrobka vyzerá ako „Dom smrti“. Dá sa vytušiť ich predstava o posmrtnom živote?
Dom smrti, Totenhaus existuje od dávnych čias. Pre nebožtíkov tam bolo celé zariadenie na ďalší život. Stôl, stolička, nádoby. Sú zachované určité germánske mytologické odkazy, na základe ktorých by sme mohli improvizovať. Určite však vieme povedať, že to nebol kresťan, čo by však v tej dobe nebolo až také prekvapujúce, keďže kresťanstvo bolo v tom čase uzákonené v Rímskej ríši.

Všetci netrpezlivo čakajú na výstavu. Núkajú sa vám zahraničné múzeá. Vieme, že to chcete spustiť v Poprade. Tak kedy?
Celý ten nábytok je konečne už tu. Väčšinu som doviezol začiatkom októbra, stále sme však čakali na tú najefektnejšiu časť, ktorá to celé zabrzdila, vrchnú dosku okrúhleho stola. Tú doviezol kolega z Nemecka až v decembri. Teraz však tomu nič nebráni, pripravíme už len informačné panely. Nový termín je február.

V Nemeckom Hofdorfe na mieste objavu hrobky keltského náčelníka postavili celú keltskú dedinu. Niečo podobné ste navrhovali aj vy, nakoniec sa však žiaden fantastický nový pavilón s výhľadom na Tatry nekoná. Je to o peniazoch?
Evidentne. Podtatranské múzeum v Poprade robí maximum, teraz dostalo síce peniaze na projekt rekonštrukcie, čo však nebolo celkom podľa našej predstavy. Myslel som, že tam postavia nové lákadlo pre Tatry a pridružené končiny.

Chystáte sa ešte niekedy do Matejoviec?
Vrátime sa tam na jar. Chceme tam urobiť novú prospekciu v okolí, len aby sme sa ubezpečili, že nám nič neuniklo. A popritom stále hľadáme, či tam niekde predsa len nie je nejaké sídlo. V Popradskej kotline ich poznáme viacero.

Karol Pieta (70)

Držiteľ Zlatej medaily SAV, Krištáľového krídla, Pribinovho kríža, vedúci archeologických výskumov v Poprade-Matejovciach, v Bojnej, v Kuvajte, narodil sa v Nitre.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba