„Skontrolovali sme zatiaľ asi 6-tisíc prác a už sú vidieť jasné podobnosti. Napríklad dvaja študenti od toho istého školiteľa majú úplne rovnaké texty,“ hovorí šéf softvérovej firmy Svop Ján Grman, ktorá špeciálny program pre ministerstvo školstva zhruba za 200-tisíc eur vyvinula. Zatiaľ porovnávajú texty s 20-tisíc inými prácami, ale počet sa rýchlo zvyšuje. „Ročne skontrolujeme až stotisíc absolventských prác,“ tvrdí Grman.
Záverečné práce sa v elektronickej podobe dostanú cez školu až do Centra vedecko-technických informácií (CVTI). Tam prácu preženú cez počítač a ten jasne určí, ktoré pasáže sa nápadne podobajú na iné už napísané práce. Protokol o kontrole dostane vysoká škola, kde ho dostane štátnicová komisia. „Stroj neurčí, že ide o plagiát, teda ukradnuté texty. Určí iba nápadne sa podobajúce texty. Konečné rozhodnutie je na škole,“ vysvetľuje riaditeľ centra Ján Turňa. Zápis o skopírovanej práci bude síce neverejný, no Turčan nepredpokladá, že by škola mala záujem chrániť študenta alebo učiteľa plagiátora.
„V štátnicových komisiách sú aj mimoškolskí odborníci, preto prípadné ututlanie plagiátora nie je veľmi reálne,“ potvrdzuje aj prorektor pre vzdelávanie Technickej univerzity v Košiciach Pavel Raschman. Študent, ktorý príliš okato okopíroval prácu iného, si tak prinajlepšom zopakuje štátnice. V najhoršom ho môžu zo školy aj vylúčiť.
V roku 2007 polícia obvinila 71 plagiátorov, v roku 2008 to bolo 42 a vlani 23 ľudí. „Väčšinou však išlo o plagiátorstvo hudobného a filmového diela alebo počítačových programov a hier,“ povedala Andrea Poláčiková z policajného prezídia. S opisovaním v diplomovej práci mala v minulosti problém aj poslankyňa Smeru Renáta Zmajkovičová alebo člen Rady pre vysielanie a retransmisiu Pavol Dinka.